Call for Papers EAA 2020 Budapest 26th-30th August
Session: #261 Archaeology of Central Places in Europe: Power, Christianity and Funeral Rituals
Theme & Session Format
Theme:
6. Embedded in European archaeology: the Carpathian Basin
Session format:
Regular session
Title & Content
Title:
Archaeology of Central Places in Europe: Power, Christianity and Funeral Rituals
Archeologický ústav SAV ako verejný obstarávateľ si Vás v rámci zadávania zákazky s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), dovoľuje vyzvať na predloženie cenovej ponuky:
Súťažné podklady
Pridanie obsahu do aplikácie / knižnice pre zobrazovanie 3D modelov a animácii v rozšírenej realite.
Podtatranské múzeum v Poprade vyhlasuje súťaž návrhov na
Architektonicko-výtvarný návrh expozície „Kniežacia hrobka z Popradu“
Unikátny kniežací hrob z Popradu-Matejoviec sa našiel v roku 2005 pri stavbe priemyselného parku. Tento výnimočný archeologický nález európskeho významu priniesol bohatstvo nielen v podobe neobyčajne dobre zachovaných drevených architektúr a ďalších organických zvyškov, ale najmä nové poznatky o spoločnosti z konca 4. stor. po Kr., teda zo sklonku doby rímskej a počiatku obdobia sťahovania národov. Na projekte spolupracujú odborníci z mnohých domácich i zahraničných inštitúcií v oblasti konzervovania a reštaurovania dreva, kože a textilu, v oblasti prírodovedného datovania, antropológie, archeozoológie, archeobotaniky a palynológie, ale aj špecialisti na 3D modelovanie, analýzy DNA a izotopy stroncia, odborníci na pravekú metalurgiu, analýzy skla alebo keramiku. Plánovaná expozícia v priestoroch Podtatranského múzea v Poprade bude venovaná prezentácii výsledkov tejto spolupráce a komplexnému predstaveniu hrobky v kultúrnom a geografickom kontexte doby. Mimoriadna zachovalosť i historický význam tohto objektu si vyžaduje primerane náročný prístup k jeho dlhodobému prezentovaniu so zachovaním všetkých jeho kvalít v rámci ochrany vzácnej pamiatky. Zároveň chceme hrobku sprístupniť odbornej i laickej verejnosti ako nový prvok kultúrneho turizmu v širšom priestore Vysokých Tatier i Slovenska.
V piatok 6. decembra 2019 sa v malej zasadačke budovy Slovenskej akadémie vied (Akademický 2, Nitra) uskutoční Kolokvium zorganizované pre interných a externých doktorandov Archeologického ústavu SAV, ktoré doplní odborná prednáška.
Archeologický ústav SAV
je hrdý spoluorganizátor konferencie Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum, ktorá sa uskutoční 19. až 22. 11. 2019 v Nitre v Malom Seminári.
Na konferenciu je potrebná registrácia.
Príďte sa pozrieť na Deň otvorených dverí na Archeologickom ústava SAV v Nitre. Pozriete si s najnovšími 3D technológiami, ktoré sa používajú pri výskume kultúrneho dedičstva. Zoznámite sa s interdisciplinárnou spoluprácou medzi rôznymi vedeckými odvetviami. Archeológovia vás budú informovať o najnovších výskumoch v okolí Nitry.
Tešíme sa na Vašu návštevu
Miesto: budova SAV, Akademická 2, Nitra
Dátum: 6. 11. 2019
Čas: 9:00 – 13:00
Archeologický ústav SAV ako verejný obstarávateľ si Vás v rámci zadávania zákazky s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), dovoľuje vyzvať na predloženie cenovej ponuky.
V dňoch 21.-23. októbra 2019 sa v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre uskutoční 16. medzinárodnej konferencie SKAM Lithic Workshop. Zameraná je na prezentáciu výsledkov bádania tzv. „Fossil Directure” artefaktov, ktoré v rámci štúdia spoločností dôb kamenných reprezentujú kľúčový element pri definovaní jednotlivých archeologických kultúr v priestore a čase. Forma a využite týchto kamenných artefaktov prešla zložitým a dlhým vývojom, počnúc pästnými klinmi, cez precíznejšie opracované listovité hroty neandertálcov až po dômyselné čepeľovité hroty najstarších nositeľov homo sapiens sapiens. Cieľom konferencie bude rozprúdiť diskusiu ohľadom problematiky definície „Fossil Directure”, ako sa zmenilo jeho postavenie od jeho zavedenia až po dnešok a aké sú jeho limity pri začleňovaní k archeologickým kultúram.
V rámci konferencie bude pre širokú verejnosť dňa 18. októbra 2019 otvorená aj výstava „Silicit – oceľ doby kamennej: štiepaná industria v praveku na Slovensku“, ktorá bude zameraná na prezentáciu kamennej industrie vyhotovenej zo štiepateľných kamenných surovín. Súčasťou expozície bude ukážka surovín, ktorých výskyt je na území Slovenska, ale aj surovín, ktoré sa sem dostali ako import. Medzi exponátmi nebudú chýbať základné typy nástrojov doby kamennej, ktorých spôsob výroby bude prezentovaný videom. Na posteroch sa návštevník oboznámi s druhmi štiepateľných surovín a dokladmi ich získavania.
Tatranská jaskyňa Hučivá diera sa už pred 15 000 rokmi stala domovom pravekých ľudí. Dokázali to objavy archeológa Slovenskej akadémie vied Dr. Mariána Sojáka a poľského výskumníka Pawla Valde-Nowaka z Jagelovskej univerzity v Krakove. Koncom uplynulého týždňa ukončili svoj výskum v tatranskej jaskyni a prichádzajú so zisteniami, ktoré menia pohľad na praveké osídľovania Európy.
„Ide vôbec o prvú jaskyňu na území Tatier s doloženým pravekým osídlením, tak na slovenskej, ako aj poľskej strane. O osídlení tatranských jaskýň sme nevedeli vôbec nič až do objavenia Hučivej diery. Ani sme ho nepredpokladali, veď v Tatrách boli ľadovce a hranica lesa bola na sklonku doby ľadovej podstatne nižšie. V jaskyni sme našli vzácnu štiepanú kamennú industriu magdaleniénskej kultúry, kosti lovných zvierat, a toto pochádza z neskorého paleolitu spred 15.-14 000 rokov,“ povedal Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Slovensko-poľská misia našla aj masívne zahĺbené ohnisko, ktorého popolovitú vrstvu s uhlíkmi momentálne analyzuje prof. Tomasz Goslar v Poznani pomocou rádiokarbónovej metódy. Tá preukáže absolútny vek neskoropaleolitického osídlenia, teda predpokladaný vek lovcov, ale aj ich koristi.
„Podľa nájdených kostí išlo o lovcov sobov, kamzíkov, kozorožcov, vysokej zveri, koní ale aj zajacov. V ohnisku, ktoré bolo z dôvodu chladu v zadných priestoroch jaskyne, sa našiel aj zlomok kostenej ihly, ktorou zošívali kusy spracovanej kože ulovenej zveri na výrobu odevu,“ upresnil archeológ.
Nájdené kamenné suroviny umožňujú vedcom predpovedať migračné trasy pravekých obyvateľov jaskyne. Dobre ich poznali a vedeli si ich zadovážiť aj z ďalekých oblastí. Do Hučivej diery prišli pravdepodobne z oblasti severne od hrebeňa Karpát, čo je dnešné južné Poľsko. Svedčia o tom poľské odrody pazúrikov či moravské rohovce.
Od 4. do 7. júla sa v Nitre koná tradičná Nitra, milá Nitra. Rovnomenná hymnická pieseň a nitrianska znelka je jednotiacim rámcom pre Pribinove a Cyrilo-metodské slávnosti, ktoré obyvatelia Nitry slávia aj ako svoje dni Nitranov.
Z bohatého a pestrého programu si pracovníci Archeologického ústavu dovoľujú upriamiť Vašu pozornosť na prehliadky zachovaného torza monumentálnej nitrianskej stredovekej brány v suteréne Župného domu, ktorá sa uskutoční v Nitrianskej galérii 6. júla o 14.00 – 16.00 (Kapacita prehliadok obmedzená, bezplatné vstupenky sú k dispozícii v Turistickom informačnom centre Nitra).
Rovnako Vás srdečne pozývame na Martinský vrch a to 7. júla od 10:00 do 17:00, kde sa môžete stretnúť s archeológmi, pozrieť si Archeopark, dozviete sa nové informácie o Veľkej Morave, uvidíte vypaľovanie keramiky, môžete ochutnať historickú kuchyňu a počuť dobovú hudbu. Sprístupnený bude aj depozitár archeologických nálezov. Radi privítame najmenších aj dospelých fanúšikov archeológie.
