cvndp publikacie publikacie

Aktuality

Archeologický ústav ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – archeológ

Archeologický ústav SAV, v. v. i. v Nitre ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – archeológ

Náplň (druh) práce: Archeológ skúma spôsob života a kultúru najstarších spoločností na základe hmotných nálezov a pozostatkov. V súlade s právnymi normami organizuje a realizuje terénne výskumy, eviduje a dokumentuje nálezy a formuluje problémy a hypotézy. Vytvára zbierky, publikuje a prenáša výsledky archeologického výskumu do spoločnosti.

Miesto výkonu práce: Nitra

Dátum nástupu: 1.9.2024

Pracovný pomer: na určitú dobu (1 rok) s možnosťou predĺženia

Počet voľných pracovných miest: 2

Čítajte viac

Pozývame Vás na výstavu Umenie vo svete numizmatiky

Podtatranské múzeum v Poprade, kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, Vás pozýva na výstavu “Umenie vo svete numizmatiky“, v spolupráci so Slovenskou numizmatickou spoločnosťou (SNS) pri SAV pobočka Svit-Tatry a Archeologickým ústavom SAV v. v. i. Nitra.
Výstava prezentuje numizmatický a numizmatike príbuzný materiál z numizmatického fondu múzea a zo zbierok členov SNS pri SAV. Prezentuje ukážky platidiel a mincí od obdobia antiky až po súčasnú euromenu.
Trvanie výstavy je od 17. júla 2024 do 22. septembra 2024, v expozičných priestoroch múzea na Vajanského 72/4 Poprad

Vernisáž výstavy sa uskutoční v utorok 16. júla 2024 o 16:00 hod.

Link na výstavu: https://www.muzeumpp.sk/vystavy/umenie-vo-svete-numizmatiky/

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici môže byť o niečo mladšia, než sa predpokladalo

Predrománska rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici predstavuje významnú pamiatku stredoeurópskej včasnostredovekej sakrálnej architektúry. Vďaka jej dobre zachovanému stavu je hodnotným predmetom archeologického a konzervátorského výskumu.

 

V roku 2021 boli publikované výsledky analýzy rádio-karbónových dát získaných počas reštauračných prác vedených súkromnou spoločnosťou v rokoch 2009 – 2016. Autori tohto výskumu dospeli k zaujímavému záveru, že obdobie výstavby rotundy sa vzťahuje na 1. polovicu 9. storočia a teda patrila by medzi najstaršie kresťanské architektúry na našom území. Táto hypotéza však vyvolala živé diskusie medzi vedcami, čo viedlo k ďalšiemu podrobnému preskúmaniu zverejnených dát a inému pohľadu na skutočný vek rotundy.

 

Počiatočné zistenia a kontroverzie

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici (Zdroj: www.topslovensko.sk)

Opakovaná analýza zverejnených rádiokarbónových vzoriek Mgr. Zbigniewa Robaka, PhD. z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre publikovaná v prestížnom časopise Radiocarbon spochybňuje pôvodné zistenia a navrhuje iný časový rámec na základe komplexného modelovania vzoriek. Štúdia prehodnocuje dobu vzniku rotundy na rádiokarbónové dátum 1115 ± 13 BP (kalibrované roky 892 – 988 po Kr. s 95,4% pravdepodobnosťou), čo aj zodpovedá súčasným archeologickým a historickým poznatkom vyplývajúcim zo skúmanej problematiky vývoja regiónu Ponitria vo včasnom stredoveku​​.

Pôvodná štúdia od P. Povinca a kol. (2021) datovala rotundu pomocou kombinovanej analýzy rádiokarbónových dát, získaných z fragmentov dreva nájdeného vo vrstve najstaršej malty. Závery tejto štúdie vyvolali však viaceré pochybnosti, jednak kvôli prijatej metodológii výskumu, jednak kvôli opomenutiu širšieho archeologického a historického kontextu pri interpretácii výsledkov. Napriek tomu, konečné zverejnene dát a charakteristík vzoriek získaných počas vynikajúceho konzervátorského výskumu umožnilo začatie odbornej diskusie.

 

Metodológia výskumu

Pri vyhodnotení rádiokarbónového dátumu vzniku rotundy sa pôvodná štúdia primárne spoliehala na datovanie vzoriek drevených odštiepkov a drobných uhlíkov. Tento postup nie je úplne ideálny, keďže boli k dispozícii aj iné údaje, poskytnuté viacerými datovacími laboratóriami a predchádzajúcim archeologickým výskumom. Pôvodná štúdia sa totiž spoliehala na kombinovanie dátumov pochádzajúcich z uhlíkov a drevených fragmentov, ale vôbec nešlo o konštrukčné prvky stien rotundy, ale, do slova, o odpadky primiešane do malty. Tieto fragmenty, ktoré sa neznámou cestou dostali do stavebného materiálu, môžu pochádzať odkiaľkoľvek a mohli vzniknúť skôr ako rotunda. Presne to však nevieme. Takýto prístup komplikuje spoľahlivosť a presnosť datovania. Okrem toho by sa rádiokarbónové dátumy získané z dreva a uhlíkov neurčitého pôvodu všeobecne mali považovať za menej informatívne, a to najmä v prípade datovania jednotlivých objektov, a nie celých lokalít. Ide o veľmi dôležité detaily rádiokarbónového datovania v archeológii.

Naopak, nový prístup sa zameriava na rádiokarbónové datovanie vzoriek samotnej malty a omietky, ktoré sú priamo spojené s obdobím výstavby rotundy. Nový model a jeho test predpokladajú síce určitú neistotu vyplývajúcu z možného vplyvu neznámych charakteristík uhličitanov vo vápne, ale eliminujú, alebo obmedzujú vplyv odchylných vzoriek na výsledok datovania. Reanalýza poskytla konzistentný časový rozsah, čo posilňuje argument, že rotunda, a presnejšie – tie steny, z ktorých boli odobraté vzorky – vznikla medzi koncom 9. a koncom 10. storočia​​ s dôrazom na vrcholy pravdepodobnosti na prelome 9. a 10. alebo okolo polovice 10. stor. Možno ďalší výskum poskytne dodatočne údaje, ktoré prispejú spresneniu chronológii rotundy.

Čítajte viac

V archeologickom skanzene v Modré pri Velehrade otvorili nové unikátne múzeum – Klenotnica Veľkej Moravy

Archeoskanzen Modrá u Velehradu (Foto: M. Polášková, obec Modrá).

V závere júna 2024 sa v najväčšom a najnavštevovanejšom archeologickom skanzene Českej republiky slávnostne otvorilo nové unikátne múzeum – Klenotnica Veľkej Moravy. Ide o výsledok spoločného slovensko-českého projektu v rámci programu INTERREG V-A SK-CZ 14-20 s názvom Spoločné dedičstvo od Rimanov po klenoty Veľkej Moravy.

Unikátny zvon z Bojnej, ktorý v minulosti získal AÚ SAV ako dar od J. Janošíka (Foto: M. Ruttkay)

V rekordne krátkom čase sa podarilo vybudovať pod úrovňou terénu archeoskanzenu moderné múzeum s najvýkonnejšími zabezpečovacími systémami. V rámci pilotnej výstavy s názvom Elity Veľkej Moravy sú verejnosti predstavené najvýznamnejšie nálezy z hradísk a pohrebísk Veľkej Moravy, ktoré reprezentujú hmotnú kultúru spájanú s najvyššou spoločenskou vrstvou 9. – 10. storočia.

Návštevník môže vidieť množstvo jedinečných dobových výrobkov – šperky, výzbroj, výstroj zasadené do panoramatických scén zobrazujúcich najvýznamnejšie medzníky veľkomoravského vývoja.

Slávnostné prestrihnutie pásky pri otvorení Klenotnice Veľkej Moravy (zľava hajtman Zlínskeho kraja R. Holiš, starosta obce Cífer M. Sagan, riaditeľ AÚ SAV M. Ruttkay (Foto: J. Stankovský).

Ide o nálezy reprezentujúce významné juhomoravské náleziská – Mikulčice, Staré Město, Uherské Hradiště, Modrá, Pohansko u Břeclavi.

Osobitnú pozornosť púta originál zvona z hradiska Bojná neďaleko Topoľčian, ktorý patrí k európskym unikátom dokladajúcim nielen upevňovanie kresťanstva v 9. storočí, ale aj poukazujúci na vyspelosť vtedajšej nobility.

Pohľad do útrob Klenotnice Veľkej Moravy (Foto: M. Polášková).

Na českej strane je nositeľom projektu obec Modrá a na slovenskej strane obec Cífer. Práve starostovia obci Miroslav Kovařík a Maroš Sagan dokázali zladiť všetkých aktérov projektu a v stanovených termínoch dosiahnuť skvelý výsledok, ktorý od prvého dňa vyvolal obrovský záujem verejnosti. Samotná výstava je dielom Moravského zemského muzea v spolupráci s obcou Modrá, Archeologickým ústavom AV ČR, Brno, v. v. i., Filozofickou fakultou Masarykovy univerzity – Ústavem archeologie a muzeologie a Archeologickým ústavom SAV, v. v. i.

Jaroslava Ruttkayová

 

Uskutoční sa 5. medzinárodná konferencia Pipe lost, pipe found

Archeologický ústav SAV, v. v. i.,  Tekovské múzeum v Leviciach, Pipe Club Nitra a Slovenská archeologická spoločnosť

 

Vás pozývajú na 5. medzinárodnú konferenciu Pipe lost, pipe found

 

Konferencia sa uskutoční v termíne od 3. decembra 2024 v Tekovskom múzeu v Leviciach

 

Téma konferencie:

Nové nálezy hlinených fajok a fajkárstvo v neskorom stredoveku a v novoveku

 

Prihlášku na konferenciu stiahnete tu

Čítajte viac

Pozývame Vás na podujatie Starovek v Nižnej Myšli

Pozývame Vás na podujatie Starovek v Nižnej Myšli

Tretí ročník úspešného podujatia Starovek v Nižnej Myšli sa aj tento rok odohrá Archeoskanzene v Nižnej Myšli. Príďte 20. 7. 2024 medzi 15:00 a 21:30 do Nižne Myšli a čaká Vás zaujímavý program.

Na podujatí vystúpia domáce a zahraničné historické skupiny, rekonštruujúce život od doby bronzovej až po obdobie sťahovania národov. Program doplnia dobové remeslá, workshopy, prednášky a viacero ďalších zaujímavých náučno-zábavných aktivít pre deti aj dospelých.

Starovek v Nižnej Myšli sa odohráva v archeologickom skanzene, ktorý sa venuje významnému archeologickému nálezisku z doby bronzovej. Počas svojej krátkej tradície sa na ňom vystriedali okrem domácich aj historické skupiny z Talianska, Rakúska, Českej republiky, Maďarska a Rumunska.

Na tohtoročnom podujatí budú môcť návštevníci vidieť rímske légie z viacerých etáp Rímskej ríše, zažiť gladiátorské zápasy, alebo sa nechať unášať pôvabnými rímskymi a antickými tancami. Predstavia sa tiež kmene Keltov a Germánov, ktorí na tomto území žili celé stáročia. Tradične bude za hradbami opevnenej osady v archeoskanzene otvorený aj tábor z doby bronzovej, kde budú svoje praveké umenie prezentovať majstri kovolejár, hrnčiarka, tkáčka, či výrobca voňaviek!

Na podujatí nebude chýbať dobová kuchyňa so starovekými receptami. V starovekom táborovom „mestečku“ budú prezentované rôzne remeslá a ukážky bežného života ľudí v minulosti.

Medzi vystúpeniami jednotlivých historických zoskupení budú traja archeológovia prezentovať aktuálne poznatky z regiónu o dobe bronzovej a dobe rímskej. Pomyselnými čerešničkami podujatia bude rekonštrukcia obliehania opevnenej osady, koncert živej hudby s dobovými motívmi a mystická fireshow na záver.

Pre deti bude pripravených viacero náučno-zábavných aktivít, ako malý archeológ, mletie obilia na pravekom žarnove, detská rímska légia, predčítanie gréckych bájí a ďalšie.

Dospelí účastníci môžu okrem bohatého programu ochutnať aj regionálne vína, ktorá spolu s jednou z prednášok nadväzuje na nález najstaršieho vinohradníckeho noža na Slovensku, ktorý pochádza priamo z Nižnej Myšle a datuje sa do doby rímskej.

Projekt podporil Košický samosprávny kraj, Archeologický ústav SAV a obec Nižná Myšľa. Organizátorom podujatia je o.z. Collegium Myssle.

Pozývame Vás na Deň otvorených dverí a archeologických depozitárov

Archeologický ústav SAV, v. v. i. pozýva všetkých záujemcov o dávnu históriu na Deň otvorených dverí a archeologických depozitárov, ktorý sa uskutoční dňa 6. júla 2024 od 10. do 16. hodiny v Nitre na Martinskom vrchu (bývalé kasárne pod Zoborom, Dobšinského ulica, vstup od veľkého kruhového objazdu).

Návštevníci uvidia časť depozitárov, výber z najvýznamnejších archeologických nálezov z aktuálnych archeologických výskumov, prácu konzervátorov, ukážky analýzy ľudských kostrových pozostatkov, ukážky šperkárskej a hrnčiarskej výroby, nové výsledky 3D a virtuálnej archeológie.

Tradične budú sprístupnené tri experimentálne domy z obdobia Veľkej Moravy, ktoré sme postavili na základe výsledkov archeologických výskumov a náznaková rekonštrukcia pôdorysu Kostola sv. Martina.

Mnohých určite priláka výpal slovanskej keramiky vo vernej kópii hrnčiarskej pece z veľkomoravského obdobia. Deti si zároveň budú môcť vyskúšať práce na tréningovom  archeologickom výskume.

Družina dobových zvyklostí Tormenta predvedie viaceré činnosti z každodenného života na Veľkej Morave – príprava stravy, vojenská výzbroj a výstroj, lukostreľba,  textilná produkcia a pod.

Srdečne Vás všetkých pozývame!

 

Foto: M. Ruttkay, M. Krošláková

Príďte nás navštíviť na podujatie „My sme SAV“

Na podujatí „My sme SAV“ v dňoch 14. – 15. júna 2024 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave bude Archeologický ústav SAV, v. v. i. prezentovať pútavý príbeh Germánov na Slovensku, ktorý spája rímsko-germánsku kultúru prvých štyroch storočí n. l., prostredníctvom troch kľúčových archeologických lokalít:

 

Kniežacia hrobka z Popradu-Matejoviec

V roku 2023 bola v Podtatranskom múzeu v Poprade otvorená expozícia „Knieža z Popradu a jeho hrobka“. Rozpráva fascinujúci príbeh mladého germánskeho kniežaťa zasadený do dramatického obdobia začiatkov sťahovania národov na konci 4. storočia n. l. Jedinečnosťou nálezu je dokonale zachovaná drevená hrobka, ktorá nemá v európskej archeológii paralely.

 

Rímsky most na Dunaji

Objav pilierov rímskeho mosta v Dunaji získal výročnú cenu časopisu „Pamiatky a múzeá – revue pre kultúrne dedičstvo“ v kategórii objav – nález – akvizícia. Jeho zvyšky našli archeológovia oproti južnej bráne vojenského tábora v Iži pri Komárne až v roku 2021. Tábor využívali rímski vojaci od 2. po 4. storočie.

 

Archeopark Cífer-Pác

Koncom apríla 2024 otvoril svoje brány prezentačno-náučný Archeopark Cífer-Pác. Návštevníci sa tu môžu preniesť do 4. storočia vďaka rekonštrukcii rímsko-germánskej veľmožskej rezidencie. V obnovenom mlyne sa nachádza expozícia prezentujúca najvýznamnejšie archeologické nálezy z katastra obce Cífer od neolitu po stredovek.

Genetici, archeológovia a historici odklínajú dávnu minulosť

22. mája 2024 sa v Malom kongresovom centre SAV (VEDA) uskutočnil workshop ERC – Synergy projektu Integrating genetic, archaeological & historical perspectives on Eastern Central Europe 400 – 900 AD. Samotný projekt patrí k najväčším svojho druhu na svete. Za úlohu má analyzovať 6000 jedincov z pohrebísk zo 5. – 9. storočia s využitím najmodernejších genomických, archeologických, historických a antropologických postupov a poznatkov. Analyzujú sa aj celé pohrebiská. Aktuálne je vyhodnotený obrovský objem genetických meraní, analýz stabilných izotopov, rádiouhlíkových datovaní. Výsledky bioinformatických modelovaní prinášajú donedávna nepredstaviteľné možnosti rekonštrukcie fungovania spoločnosti, od biologických väzieb pochovaných, cez ich zdravotný stav (napr. tuberkulóza, hepatitída či mor), pôvod (domáci či cudzí), migráciu a akulturáciu jednotlivcov i skupín obyvateľstva a pod. Vytvára sa doslova nový príbeh osvetľujúci 5. storočí našej dávnej minulosti.

Archeologický ústav SAV, v. v. i. je participujúcim členom projektu (M. Ruttkay – vedúci, M. Krošláková, M. Hanuliak, E. Droberjar) v spolupráci so Slovenským národným múzeom (A. Šefčáková) a Mestským múzeom v Bratislave (J. Schmidtová). Analyzujú sa pohrebiská z 5./6. stor. (Bratislava – Rusovce, Tesárske Mlyňany), 8. stor. (Komárno, Janíkovce) a 9. stor.(viaceré pohrebiská z Nitry a Bíňa). Hlavní partneri projektu sú: IMAFO, Austrian Academy of Sciences  (vedúci – prof. Walter Pohl), ELTE, Eötvös Loránd University Budapest (vedúci – prof. Tivadar Vida), MPI, Max-Planck-Institutes in Leipzig and Jena (vedúci – Prof. Johannes Krause) a IAS, Institute for Advanced Study, Princeton  (vedúci – prof. Patrick J. Geary).

V Bratislave rokovala pracovná skupina 25 výskumníkov (archeológovia, historici, genetici, antropológovia a pod.) zameraná na spoločnosti v 5. a 6. storočí v stredodunajskom priestore. Bádatelia z Nemecka, Rakúska, Čiech, Maďarska a Slovenska prezentovali a navzájom konfrontovali aktuálne dosiahnuté výsledky, ktoré budú zúročené vo viacerých vedeckých výstupoch. Obzvlášť zaujímavé sú získané informácie o ochoreniach (hepatitída či mor), sledovanie epidémií či pohybov obyvateľstva. Na rokovaní prebehla intenzívna diskusia a precizovala sa koordinácia ďalších výskumných krokov. Projekt je príkladom plodnej multidisciplinárnej medzinárodnej spolupráce.

Matej Ruttkay

Čítajte viac