Doskové hry majú medzi archeologickými nálezmi jedinečné postavenie. Sú totiž priamym dôkazom interakcie medzi ľuďmi v minulosti. Niektoré doskové hry sa nám nezachovali, pretože ich často vyrobili z materiálov, ktoré podliehajú času. Iné však môžeme skúmať dodnes,  pretože boli vyryté do odolných povrchov z kameňa alebo tehál. Dokumentovaním týchto herných dosiek môžeme vniesť nové svetlo do úlohy hier v spoločenskom živote stredovekej Dalmácie a poukázať na kľúčovú úlohu hier ako činnosti, ktorá v minulosti spájala ľudí.

V oblasti Stredomoria sledujeme častý výskyt doskových hier v okolí stredovekých sakrálnych stavieb. V okolí a vo vnútri stredovekých kostolov sa na území dnešného Španielska, Talianska a Chorvátska nachádzajú vyryté alebo namaľované doskové hry.

Medzinárodný výskumný tím – Archeologický ústav SAV (Branislav Kovár, Anton Arpáš), Muzej Grada Trogira (Lujana Paraman, Aleksandra Matura) a University of Reading (Summer Courts, Tim Penn) – sa zameral na výskum doskových hier v chorvátskom prímorskom meste Trogir. Výskum sa realizoval vďaka podpore spomínaných inštitúcií a projektu COST Action CA22145 – GameTable.

Hry sme v Trogire identifikovali pri dvoch kostoloch – pri  kostole sv. Jána Krstiteľa, pri a vo vnútri katedrály sv. Vavrinca. Obe sakrálne stavby postavili v rámci obnovy mesta v 13. storočí na základoch starších ranokresťanských bazilík – jedna z nich bola postavená už na začiatku 5. storočia a zasvätená sv. Vavrincovi a koncom 10. storočia sa stala sídlom trogirskej diecézy. Obe pamiatky sa nachádzajú v centrálnej časti historického centra Trogiru a ohraničujú severovýchodný a juhovýchodný roh mestského námestia.

Prítomnosť herných dosiek v týchto verejných priestoroch potvrdzuje ustanovenia Trogirských štatútov z roku 1322 (kniha 2, kapitola 29), ktoré povoľovali hranie hier na verejných námestiach, ale zároveň nám naznačuje, že hry boli tak časté, že sa rozšírili aj mimo povolených námestí a prenikli až do samotných kostolov. Hry mali v stredovekom Trogire zjavne veľký význam.

Čítajte viac

V letných mesiacoch sa v jaskyni Čertova pec pri Radošine realizuje multidisciplinárny revízny výskum. Ide o výnimočnú lokalitu s niekoľkonásobným osídlením zo staršej doby kamennej.

Nakoľko sa posledný archeologický výskum uskutočnil na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia, s rozmachom moderných archeologických metód, vznikla potreba nového revízneho výskumu. Jeho cieľom bolo identifikovať v zadnej časti jaskyne pozostatok ohniska z prechodného obdobia medzi stredným a mladým paleolitom (38 320 ±2480 rokov BP nekalib.), kedy v Európe dožívajú poslední neandertálci a prichádzajú prví moderní ľudia.

Znovuobjavené ohnisko sa skúma, aby sme si mohli zodpovedať viaceré otázky – jeho vek, kultúrnu príslušnosť, funkciu, ale aj širšie priestorové súvislosti, vtedajšiu klímu a okolité prírodné prostredie. Najväčšie očakávania majú archeológovia pod vedením Adriána Nemerguta od analýzy takzvanej starobylej DNA, pri ktorej dokážu vedci získať genetickú informáciu aj z malého množstva sedimentu. Práve táto analýza môže definitívne zodpovedať otázku, či ohnisko v jaskyni používali ešte neandertálci.

Popri výskumu prebieha speleologický prieskum tzv. Stoličkovej jaskyne, ktorá tvorí s jaskyňou Čertova pec jednotný prepojený jaskynný systém. Jeho cieľom je identifikácia nových priestorov.

Čítajte viac

Vedci z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Univerzity v Kieli pokračujú aj v roku 2026 vo výskume rozsiahleho komplexu troch sídlisk z mladšej doby kamennej vo Vrábľoch. Počas letných mesiacov sa ich pozornosť sústreďuje na areál I, priekopami ohradenú osadu.

Aktuálne sa odkrýva ďalšia časť vonkajšej priekopy medzi vchodmi 1 a 2, v ktorej boli už v predchádzajúcich výskumných sezónach objavené kostrové pozostatky neolitických ľudí. Telá mŕtvych boli do priekopy vhodené bez hláv. Archeológovia v úzkej spolupráci s antropológmi postupne odkrývajú, dokumentujú a analyzujú kostrové pozostatky nachádzajúce sa na dne priekopy opevnenej neolitickej osady.

Kostry bez hláv

Výnimočnosť nálezu v európskom kontexte podčiarkuje aj počet objavených jedincov. Spolu bolo doteraz odkrytých a preskúmaných viac ako 100 skeletov s chýbajúcimi lebkami.

Pozornosť odborníkov pútajú aj riečne okruhliaky, ktoré sa nachádzajú vo výplni vnútornej priekopy, ako aj spôsob vyhĺbenia vonkajšej priekopy v severnej časti ohradenia. Tá bola na tomto mieste vytvorená napriek výskytu štrkovej geologickej vrstvy, ktorá musela budovanie priekopy výrazne sťažovať. Vedci sa domnievajú,

že v oboch prípadoch nejde o náhodné javy, ale o výsledok premyslenej činnosti obyvateľov osady.

Pokračujúci výskum tak pomáha lepšie objasniť nielen výstavbu opevnenia, ale aj sociálne a rituálne praktiky ľudí, ktorí vo Vrábľoch žili pred viac než sedemtisíc rokmi.

Autori: Alena Bistáková / Martin Furholt/ Ivan Cheben

Autor foto: Alena Bistáková

Morka (lat. Meleagris gallopavo gallopavo) bola domestikovaná na území dnešného Mexika niekedy pred dvoma tisícročiami a dnes sa radí medzi tri celosvetovo najrozšírenejšie druhy hydiny. Vzhľadom na pretrvávajúce medzery v poznatkoch o domestikácii a jej rozšírení v Európe sa pred pár rokmi stala stredobodom záujmu špecialistov v odbore história, archeológia a genetika. Na aktuálnom interdisciplinárnom výskume participovali aj Zora Bielichová z Archeologického ústavu SAV a Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV, ktoré v jednej z kapitol nedávno publikovanej monografie Exploring the history of turkey management and domestication. A transatlantic perspective (eds. A. Manin, C. F. Speller, E. Corona-M., E. K. Thornton) hodnotia historické a archeozoologické doklady výskytu tohto exotického vtáka na našom území.

Čítajte viac

Archeologický ústav SAV, v. v. i., v spolupráci so spoločnosťou MH Invest pokračuje v jednom z najrozsiahlejších archeologických výskumov v histórii Slovenska. Na území pripravovaného strategického projektu Šurany Industrial Park odborníci doposiaľ preskúmali viac ako 150 hektárov. Výskum v súčasnosti pokračuje na ďalších približne piatich hektároch. Aktuálne najvýznamnejším objavom v rámci realizovaného veľkoplošného výskumu je nález rímskeho vojenského tábora z druhej polovice 2. storočia, pravdepodobne z obdobia markomanských vojen (166 – 180 n. l.). Rímsky poľný pochodový tábor bol identifikovaný v južnej časti budúceho priemyselného parku a zaberá približne 7,4 hektára.

„Objav má viacero významov presahujúcich hranice dnešného Slovenska. Je prvým na Ponitrí a jeho objavenie vypĺňa dôležité biele miesto v mozaike poznania rímskych aktivít na území severne od Dunaja v poslednej tretine 2. storočia. Unikátna je aj samotná nálezová situácia. Jednoznačne skúmame miesto, ktoré zaniklo bezprostredne po vojenskom konflikte Rimanov a Germánov. Dokladajú to početné nálezy. Vďaka realizácii projektu strategického priemyselného parku sa nám otvorila jedinečná príležitosť preskúmať prakticky celý rímsky pochodový tábor, čo je v európskom kontexte mimoriadne zriedkavé. Ak by sa táto investícia nerealizovala, bolo by to prakticky nemožné. Či už z pohľadu rozdrobenosti územia, jeho nedostatočnej kompaktnosti alebo nedostatku financií na takýto veľkoplošný výskum,“ hovorí doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre.

 Nájdený tábor nemá, na rozdiel od väčšiny známych rímskych táborov, pravidelný obdĺžnikový pôdorys. Napriek tomu obsahuje všetky charakteristické obranné prvky vrátane piatich vstupných brán, opevnenia či tzv. clavicula. Ide o špecificky riešený vstup s poloblúkovitou priekopou a valom. Práve tento typ brány bol na území Slovenska identifikovaný vôbec po prvý raz. Dávnejšie známym dokladom pobytu rímskych légií na dnešnom západnom Slovensku je nápis z roku 179 na trenčianskej hradnej skale. Nálezu v Šuranoch predchádzal objav prvého rímskeho tábora na Pohroní, v Želiezovciach, pričom sa uvažuje, že možno práve tam písal rímsky cisár Marcus Aurelius stále aktuálne dielo Hovory k sebe.

Čítajte viac

V júni prebehol už 13. ročník národnej kampane Do práce na bicykli, ktorej cieľom je propagácia ekologickej dopravy v slovenských mestách, vo firmách a v inštitúciách. Minulý rok sa po prvý raz do výzvy zapojil aj náš ústav a tento rok predčil očakávania – 12 zamestnancov vytvorilo až tri súťažné tímy. Na bicykli, verejnou dopravou alebo pešo sme za prácou v Nitre spolu prešli 1 469,12 km a v rámci súťaže 891 firiem z celého Slovenska sme dosiahli 211. miesto v doprave bicyklom, 64. miesto v pohybe verejnou dopravou a 40. miesto v presune chôdzou.

V domácej súťaži opätovne exceloval v bicyklovaní Karol Pieta (91,53 km; tím Vykopávky) a v pohybe hromadnou dopravou Gabriel Fusek (683,17 km; tím Stredovek neskončil, stredovek trvá). V kategórii „pešiakov“ súťažili naše archeologičky Zuzana Poláková (tím Archeo divy) a Terézia Vangľová (tím Stredovek neskončil, stredovek trvá; obe 55 km). Na svojej zelenej „skladačke“ urobila najviac jázd tradične Ivana Špotáková (tím Archeo divy). Tento rok bolo do súťaže zapojených 4464 tímov z celého Slovenska a my máme dobrý pocit, že sme boli znovu v hre. Nielenže sme prispeli k lepšiemu ovzdušiu v meste, ale opäť sme obsadili prvé miesto v rámci pracovísk SAV.

Viac informácií ku kampani tu

Slovenská akadémia vied bude tento rok súčasťou multižánrového festivalu Pohoda. Na trenčianskom letisku prinesie projekt s názvom „Krajina zVEDAvosti SAV“. Pôjde o priestor umiestnený v kupole v strede festivalového areálu, v ktorom sa počas troch dní vystrieda 19 rôznych vedeckých pracovísk akadémie z celého Slovenska. Cieľom je ukázať širokej verejnosti, že veda je prirodzenou súčasťou každodenného života a priblížiť ju prostredníctvom diskusií a pútavých ukážok.

Archeologický ústav SAV, v. v. i. bude vo festivalovom stane zastúpený v sobotu 11. júla 2026 od 9:00 do 21:00 hod. Okrem prezentácie nášho kolegu a kolegýň vo výstavnej časti stanu bude v sobotu v čase od 9:15 do 10:15 hod. program na pódiu v rámci ranného programového bloku „MY SME SAV I.“, na ktorom náš kolega predstaví aktivity ústavu.

Návštevníci festivalu sa môžu tešiť na nasledujúce témy:

Plavba do minulosti (Mgr. Štefan Olšav, PhD.)

Téma priblíži výsledky experimentálnej výroby dávnovekých člnov – monoxylov pomocou dobových nástrojov a ich následné testovanie priamo na vodnom toku. Na príklade archeoskanzenu v Nižnej Myšli budú predstavené metódy overovania archeologických hypotéz, vďaka ktorým teoretický výskum prechádza do praxe a umožňuje vedcom lepšie pochopiť výzvy vtedajších ľudí. Práve túto tému priblíži Štefan Olšav aj priamo na pódiu.

Knieža z Popradu – vedecký dotyk s minulosťou (Mgr. Tereza Štolcová, PhD.)

Prezentácia priblíži výskum významnej hrobky germánskeho kniežaťa zo 4. storočia, ktorá demonštruje využitie moderných prírodovedných metód v archeológii. Návštevníci sa dozvedia aj to, ako analýza DNA popradského nálezu odhalila prítomnosť hepatitídy typu B a ako izotopové analýzy dokladajú kontakty vtedajšej populácie. Téma ukáže, ako veda zachraňuje 1600-ročné nálezy pred zánikom.

Od nemých plátien k živej kultúre. Hľadanie najmladšej minulosti našich predkov (Mgr. Zuzana Poláková, PhD.)

Archeologický výskum sa čoraz častejšie zameriava aj na obdobie 19. a 20. storočia. Na príklade výskumu Kina Palace v Nitre (dnešné Kreatívne centrum Nitra) budú prezentované možnosti rekonštrukcie mestskej zástavby a každodenného života v nedávnej minulosti, vrátane nálezov spojených s prevádzkou samotného kina.

Pozývame všetkých návštevníkov festivalu do Krajiny zVEDAvosti SAV. Naši vedeckí pracovníci sú pripravení na diskusie a radi zodpovedia vaše otázky vo výstavnom priestore aj na pódiu.

Viac info nájdete tu