cvndp publikacie publikacie

Pozývame Vás na Deň otvorených dverí v Archeologickom ústave SAV

Archeologický ústav SAV, v. v. i., vás srdečne pozýva na Deň otvorených dverí, ktorý sa uskutoční 20. novembra 2026 v rámci Týždňa vedy a techniky. Nahliadnite do zákulisia archeologického výskumu a oboznámte sa s najnovšími objavmi, ktoré naši odborníci pripravili pre návštevníkov všetkých vekových kategórií.

Počas dňa pre vás pripravujeme sériu zaujímavých prednášok:

9:00 – Po stopách neandertálcov: Nové objavy a výsledky výskumu jaskýň na Slovensku
Prednáša A. Nemergut. Dozviete sa, čo nám jaskyne na Slovensku prezradili o živote najstarších obyvateľov nášho územia.

10:00 – Vráble. Neolitickí poľnohospodári a záhada tiel bez hláv
Prednáša A. Bistáková. Nazriete do života prvých roľníkov a pokúsite sa rozlúštiť jednu z najzáhadnejších otázok neolitického výskumu.

11:00 – Zázračný dážď Marka Aurelia: Výskum rímskeho vojenského tábora v Šuranoch
Prednášajú M. Cheben/M. Vojteček s kolektívom. Pozrite sa na výsledky výskumu, ktorý odhaľuje stopy rímskej armády na území Slovenska.

12:00 – Archeológia pod vodnou hladinou
Prednáša K. Daňová. Objavte, aké tajomstvá ukrývajú vodné toky a ako archeológovia skúmajú pamiatky skryté pod hladinou.

Účasť na podujatí je bezplatná, no vzhľadom na obmedzenú kapacitu je potrebná rezervácia na e-mailovú adresu: nraumjak@savba.sk.

Tešíme sa na vás!

Pozývame vás na prednášku o hlinených fajkách

Dňa 14. novembra 2026 sa v nitrianskej synagóge uskutoční prednáška venovaná najstarším nálezom hlinených fajok z Nitry a okolia. O nálezoch pochádzajúcich z archeologických výskumov a zo zberateľskej činnosti Pipe Clubu Nitra bude prednášať Mário Bielich z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Návštevníci sa oboznámia s najstaršími fajkami objavenými v Nitre a na okolitých hradoch, ktoré pochádzajú zo 17. a 18. storočia. Pozornosť sa bude venovať aj štyrom najstarším výrobniam fajok v Nitre, doloženým už v 19. storočí. Ich história je úzko spätá so židovskou obcou v meste.

Súčasťou podujatia je výstava Fajky z „Továrne na hlinené fajky“ v Nitre, ktorú si návštevníci môžu v synagóge pozrieť od 1. novembra do 31. decembra 2026. Výstavu pripravili Pipe Club Nitra, Mesto Nitra a Židovská náboženská obec. Prednáška otvorí cyklus podujatí o fajkách a ich výrobe v Nitre. Po jej skončení bude nasledovať súťaž v pomalom fajčení fajky s názvom „Zacharova fajka“.

Upozorňujeme na podvodný obsah „časopisu“ PANCHAL a na zneužitie mena Archeologického ústavu SAV, v. v. i.

Archeologický ústav SAV, v. v. i., sa dôrazne ohradzuje voči zneužitiu mena inštitúcie, a mien svojich zamestnancov na generovanie podvodného obsahu „časopisu“ PANCHAL: International Journal of Archaeology & Cultural Heritage (https://panchalajournal.com/index.php/panchala/index) a vyhlasuje, že pracovníci Archeologického ústavu SAV, v. v. i., nie sú, nikdy neboli a zásadne nesúhlasia so svojím členstvom v redakčnej rade tohto „časopisu“, a nie sú ani autormi žiadneho obsahu publikovaného pod hlavičkou tohto podvodného „periodika“.

Dôrazne žiadame vydavateľa „časopisu“ PANCHAL o stiahnutie podvodného obsahu a upozorňujeme, že ústav podnikne všetky potrebné (aj právne) kroky v súčinnosti so svojím zakladateľom Slovenskou akadémiou vied, ako aj s ďalšími inštitúciami, ktorých meno bolo zneužité týmto podvodným konaním (napríklad Slovenská technická univerzita, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Trnavská univerzita, Univerzita Komenského v Bratislave, Mestské múzeum Bratislava a ď.).

Zomrela významná slovenská archeologička PhDr. Mária Lamiová-Schmiedlová, CSc.

Sú správy, ktoré sa píšu veľmi ťažko. K takým bezpochyby patria tie o úmrtiach blízkych kolegov a priateľov. 2. septembra 2026 nás opustila významná slovenská archeologička, vedkyňa, príslušníčka “zlatej generácie” slovenskej archeologickej obce, ale najmä milá, priateľská, žičlivá a vždy usmiata Pani Doktorka Mária Lamiová-Schmiedlová.

Narodila sa 5. mája 1935 v Košiciach, v meste, ktorému ostala verná po celý život. Pre archeológiu sa rozhodla už počas stredoškolskej brigády na výskume v Barci. Po absolvovaní štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave začala pracovať vo Výskumnom pracovnom stredisku Archeologického ústavu SAV v Košiciach, kde po boku prof. V. Budinského-Kričku sa celé desaťročia významne podieľala na rozvoji archeológie na východnom Slovensku. Svoj záujem nasmerovala najmä na osídlenie východného Slovenska v dobe rímskej a v dobe sťahovania národov, čo predznamenala už vo svojej diplomovej práci Spony z doby rímskej na Slovensku a neskôr v kandidátskej práci Rímska sídlisková keramika z juhovýchodného Slovenska. Realizovala početné terénne výskumy, vypublikovala niekoľko monografií, mnohé odborné štúdie, články, správy a recenzie. Archeologickú publikačnú a prezentačnú  činnosť na východnom Slovensku posilnila aj ako iniciátorka vedeckého zborníka Východoslovenský pravek a zakladateľka každoročných odborných seminárov Stretnutí východoslovenských archeológov, ktorých sa pravidelne zúčastňovala do vysokého veku.

Čítajte viac

Medzinárodný tím skúma stredoveké historické doskové hry v Dalmácii

Doskové hry majú medzi archeologickými nálezmi jedinečné postavenie. Sú totiž priamym dôkazom interakcie medzi ľuďmi v minulosti. Niektoré doskové hry sa nám nezachovali, pretože ich často vyrobili z materiálov, ktoré podliehajú času. Iné však môžeme skúmať dodnes,  pretože boli vyryté do odolných povrchov z kameňa alebo tehál. Dokumentovaním týchto herných dosiek môžeme vniesť nové svetlo do úlohy hier v spoločenskom živote stredovekej Dalmácie a poukázať na kľúčovú úlohu hier ako činnosti, ktorá v minulosti spájala ľudí.

Hra mlyny prekrytá portálom z 13. storočia, vďaka ktorému môžeme nález datovať (Foto: AÚSAV, B. Kovár).

 

V oblasti Stredomoria sledujeme častý výskyt doskových hier v okolí stredovekých sakrálnych stavieb. V okolí a vo vnútri stredovekých kostolov sa na území dnešného Španielska, Talianska a Chorvátska nachádzajú vyryté alebo namaľované doskové hry.

Medzinárodný výskumný tím – Archeologický ústav SAV (Branislav Kovár, Anton Arpáš), Muzej Grada Trogira (Lujana Paraman, Aleksandra Matura) a University of Reading (Summer Courts, Tim Penn) – sa zameral na výskum doskových hier v chorvátskom prímorskom meste Trogir. Výskum sa realizoval vďaka podpore spomínaných inštitúcií a projektu COST Action CA22145 – GameTable.

Hry sme v Trogire identifikovali pri dvoch kostoloch – pri  kostole sv. Jána Krstiteľa, pri a vo vnútri katedrály sv. Vavrinca. Obe sakrálne stavby postavili v rámci obnovy mesta v 13. storočí na základoch starších ranokresťanských bazilík – jedna z nich bola postavená už na začiatku 5. storočia a zasvätená sv. Vavrincovi a koncom 10. storočia sa stala sídlom trogirskej diecézy. Obe pamiatky sa nachádzajú v centrálnej časti historického centra Trogiru a ohraničujú severovýchodný a juhovýchodný roh mestského námestia.

Prítomnosť herných dosiek v týchto verejných priestoroch potvrdzuje ustanovenia Trogirských štatútov z roku 1322 (kniha 2, kapitola 29), ktoré povoľovali hranie hier na verejných námestiach, ale zároveň nám naznačuje, že hry boli tak časté, že sa rozšírili aj mimo povolených námestí a prenikli až do samotných kostolov. Hry mali v stredovekom Trogire zjavne veľký význam.

Čítajte viac

Zomrel Dr. h. c. Prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc.

Dňa 12. augusta 2026 zomrel Dr. h. c. Prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. (1942-2026).  Patril k významným  bádateľom so zameraním na dobu bronzovú. Viedol rozsiahle terénne výskumy najmä na neprebádanom juhu stredného Slovenska, v Radzovciach, Kyjaticiach, Pincinej či v Cinobani. Jeho obsiahla publikačná činnosť zahŕňa celý rad citovaných prác, medziiným sedemnásť monografií. V rámci medzinárodnej vedeckej spolupráce sám organizoval alebo sa podieľal na príprave desiatok konferencií a sympózií. Bol členom viacerých domácich i zahraničných inštitúcií, združení a spoločností  a nositeľom mnohých vyznamenaní a ocenení.  Po celú dobu svojho pôsobenia vo vede bol pracovníkom Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Ako pedagóg úspešne pôsobil na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a prednášal aj na viacerých zahraničných univerzitách. Intenzívne sa venoval aj popularizácii výsledkov vedeckej práce. Bol autorom terénnej prezentácie areálu žiarového pohrebiska v Kyjaticiach, viacerých múzejných expozícií a tematických výstav. Mimoriadny ohlas mali najmä jeho výstavy o dejinách slovenského praveku, prezentované vo viacerých slovenských múzeách, ale aj vo Florencii, Ríme, v San Cipirello, či vo Forli.

S Václavom Furmánkom odišla jedna zo skutočných osobností slovenskej archeologickej vedy. Jeho vedecké dielo žije ďalej. Ako človek zostáva v našich spomienkach.

 

Aký je pôvod domácich mačiek na Slovensku?

Mačka plavá (Felis silvestris lybica) – predok mačky domácej.

V roku 2002 bol na počesť jedného z najobľúbenejších domácich zvierat na svete 8. august vyhlásený za Medzinárodný deň mačiek. Hoci oficiálne štatistiky neexistujú, odhady naznačujú, že počet týchto zvierat sa v slovenských domácnostiach pohybuje v statisícoch, pričom sa v budúcnosti očakáva ďalší rast a priblíženie sa k počtu chovaných psov.

 

Nedávny medzinárodný interdisciplinárny výskum, ktorého súčasťou boli aj kostrové pozostatky mačiek zo slovenských archeologických lokalít, ukázal, že o príbytok a stravu sme sa nezačali deliť s pôvodným európskym poddruhom mačky divej (Felis silvestris silvestris), ale s dovezeným africko-ázijským príbuzným, mačkou plavou (Felis silvestris lybica).

Čítajte viac

Archeológovia opäť skúmajú jaskyňu Čertova pec a hľadajú posledných neandertálcov a prvých moderných ľudí

V letných mesiacoch sa v jaskyni Čertova pec pri Radošine realizuje multidisciplinárny revízny výskum. Ide o výnimočnú lokalitu s niekoľkonásobným osídlením zo staršej doby kamennej.

Začistenie profilu s pôvodnými jaskynnými vrstvami (Foto: Z. Galová, AÚSAV).

Nakoľko sa posledný archeologický výskum uskutočnil na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia, s rozmachom moderných archeologických metód, vznikla potreba nového revízneho výskumu. Jeho cieľom bolo identifikovať v zadnej časti jaskyne pozostatok ohniska z prechodného obdobia medzi stredným a mladým paleolitom (38 320 ±2480 rokov BP nekalib.), kedy v Európe dožívajú poslední neandertálci a prichádzajú prví moderní ľudia.

Znovuobjavené ohnisko sa skúma, aby sme si mohli zodpovedať viaceré otázky – jeho vek, kultúrnu príslušnosť, funkciu, ale aj širšie priestorové súvislosti, vtedajšiu klímu a okolité prírodné prostredie. Najväčšie očakávania majú archeológovia pod vedením Adriána Nemerguta od analýzy takzvanej starobylej DNA, pri ktorej dokážu vedci získať genetickú informáciu aj z malého množstva sedimentu. Práve táto analýza môže definitívne zodpovedať otázku, či ohnisko v jaskyni používali ešte neandertálci.

Popri výskumu prebieha speleologický prieskum tzv. Stoličkovej jaskyne, ktorá tvorí s jaskyňou Čertova pec jednotný prepojený jaskynný systém. Jeho cieľom je identifikácia nových priestorov.

Čítajte viac

Výskum výnimočného neolitického sídliska vo Vrábľoch úspešne pokračuje

Vedci z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Univerzity v Kieli pokračujú aj v roku 2026 vo výskume rozsiahleho komplexu troch sídlisk z mladšej doby kamennej vo Vrábľoch. Počas letných mesiacov sa ich pozornosť sústreďuje na areál I, priekopami ohradenú osadu.

 

Archeológovia postupne odkrývajú ľudské skelety.

Aktuálne sa odkrýva ďalšia časť vonkajšej priekopy medzi vchodmi 1 a 2, v ktorej boli už v predchádzajúcich výskumných sezónach objavené kostrové pozostatky neolitických ľudí. Telá mŕtvych boli do priekopy vhodené bez hláv. Archeológovia v úzkej spolupráci s antropológmi postupne odkrývajú, dokumentujú a analyzujú kostrové pozostatky nachádzajúce sa na dne priekopy opevnenej neolitickej osady.

 

Kostry bez hláv

Výnimočnosť nálezu v európskom kontexte podčiarkuje aj počet objavených jedincov. Spolu bolo doteraz odkrytých a preskúmaných viac ako 100 skeletov s chýbajúcimi lebkami.

Pozornosť odborníkov pútajú aj riečne okruhliaky, ktoré sa nachádzajú vo výplni vnútornej priekopy, ako aj spôsob vyhĺbenia vonkajšej priekopy v severnej časti ohradenia. Tá bola na tomto mieste vytvorená napriek výskytu štrkovej geologickej vrstvy, ktorá musela budovanie priekopy výrazne sťažovať. Vedci sa domnievajú,

Prieskum sídliskovej priekopy.

že v oboch prípadoch nejde o náhodné javy, ale o výsledok premyslenej činnosti obyvateľov osady.

Pokračujúci výskum tak pomáha lepšie objasniť nielen výstavbu opevnenia, ale aj sociálne a rituálne praktiky ľudí, ktorí vo Vrábľoch žili pred viac než sedemtisíc rokmi.

 

Autori: Alena Bistáková / Martin Furholt/ Ivan Cheben

Autor foto: Alena Bistáková

Kedy sa objavil moriak na našom území?

Kosti moriaka zo Zoborského kláštora.

Morka (lat. Meleagris gallopavo gallopavo) bola domestikovaná na území dnešného Mexika niekedy pred dvoma tisícročiami a dnes sa radí medzi tri celosvetovo najrozšírenejšie druhy hydiny. Vzhľadom na pretrvávajúce medzery v poznatkoch o domestikácii a jej rozšírení v Európe sa pred pár rokmi stala stredobodom záujmu špecialistov v odbore história, archeológia a genetika. Na aktuálnom interdisciplinárnom výskume participovali aj Zora Bielichová z Archeologického ústavu SAV a Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV, ktoré v jednej z kapitol nedávno publikovanej monografie Exploring the history of turkey management and domestication. A transatlantic perspective (eds. A. Manin, C. F. Speller, E. Corona-M., E. K. Thornton) hodnotia historické a archeozoologické doklady výskytu tohto exotického vtáka na našom území.

 

Čítajte viac