V roku 2002 bol na počesť jedného z najobľúbenejších domácich zvierat na svete 8. august vyhlásený za Medzinárodný deň mačiek. Hoci oficiálne štatistiky neexistujú, odhady naznačujú, že počet týchto zvierat sa v slovenských domácnostiach pohybuje v statisícoch, pričom sa v budúcnosti očakáva ďalší rast a priblíženie sa k počtu chovaných psov.
Nedávny medzinárodný interdisciplinárny výskum, ktorého súčasťou boli aj kostrové pozostatky mačiek zo slovenských archeologických lokalít, ukázal, že o príbytok a stravu sme sa nezačali deliť s pôvodným európskym poddruhom mačky divej (Felis silvestris silvestris), ale s dovezeným africko-ázijským príbuzným, mačkou plavou (Felis silvestris lybica).
Analýza starších nálezov prináša nové poznatky
Prebiehajúci chronometrický výskum osteologických nálezov potvrdzuje, že zdomácnená forma mačky plavej sa dostala na územie Slovenska až po prelome letopočtov. Najstaršie kosti a otlačky mačacích labiek na pálenej strešnej krytine rímskych stavieb pochádzajú z rímskych a germánskych sídlisk z 1. až 2. storočia (staršia doba rímska). Predpokladáme, že tieto zvieratá boli dovezené človekom, najmä na účely boja proti synantropným hlodavcom.
Zatiaľ presne nevieme, za akých okolností sa domáce mačky šírili na území Slovenska ďalej, no vo väčšej miere ich evidujeme až v ranom stredoveku. Postupne prenikali do ďalších sfér života ľudí, čoho príkladom je aj výnimočný nález hrobu staršieho muža a mladej mačky, odkrytý na slovansko-avarskom pohrebisku v Obide. Archeozoologický výskum ukázal, že celé zviera bolo uložené nad hruďou a hlavou pochovaného, pričom zárezy na dolnej čeľusti a zápästiach svedčia o tom, že pred vložením do hrobu bolo telo zvlečené z kože. Vzácna kožušina, o ktorej vzhľade môže poskytnúť viac informácií až analýza jadrovej DNA, iste potešila pozostalých, zatiaľ čo starca na onen svet sprevádzal netypický zvierací spoločník.
Medzi ojedinelé doklady citových väzieb ľudí na mačky (a naopak) patrí aj kostra mačaťa objavená pod podlahou chaty z 9. storočia v Bajči. Konzumácia mäsa týchto užitočných tvorov bola jednoznačne tabu. Nový archeogenetický a chronometrický výskum nálezov v Obide aj v Bajči ukázal, že išlo skutočne o poddruh Felis s. lybica a vek kostí súhlasí s datovaním osídlenia. V slovanskej osade sme prekvapivo narazili až na dve odlišné genetické línie mačky domácej, obe viažuce sa na africký kontinent a rímsku expanziu. A hoci sa s nimi stretávame aj u moderných plemien, haploskupina D potvrdená v Bajči, patrí medzi raritné, tak u súčasných ako aj u historických populácií mačiek.
Zora Bielichová
Zdroje:
Bielichová, Z.: Mačky a archeológia. In Nielen Pes a mačka, 2023, roč. 23, č. 2, 29–33.
