Sú správy, ktoré sa píšu veľmi ťažko. K takým bezpochyby patria tie o úmrtiach blízkych kolegov a priateľov. 2. septembra 2026 nás opustila významná slovenská archeologička, vedkyňa, príslušníčka “zlatej generácie” slovenskej archeologickej obce, ale najmä milá, priateľská, žičlivá a vždy usmiata Pani Doktorka Mária Lamiová-Schmiedlová.
Narodila sa 5. mája 1935 v Košiciach, v meste, ktorému ostala verná po celý život. Pre archeológiu sa rozhodla už počas stredoškolskej brigády na výskume v Barci. Po absolvovaní štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave začala pracovať vo Výskumnom pracovnom stredisku Archeologického ústavu SAV v Košiciach, kde po boku prof. V. Budinského-Kričku sa celé desaťročia významne podieľala na rozvoji archeológie na východnom Slovensku. Svoj záujem nasmerovala najmä na osídlenie východného Slovenska v dobe rímskej a v dobe sťahovania národov, čo predznamenala už vo svojej diplomovej práci Spony z doby rímskej na Slovensku a neskôr v kandidátskej práci Rímska sídlisková keramika z juhovýchodného Slovenska. Realizovala početné terénne výskumy, vypublikovala niekoľko monografií, mnohé odborné štúdie, články, správy a recenzie. Archeologickú publikačnú a prezentačnú činnosť na východnom Slovensku posilnila aj ako iniciátorka vedeckého zborníka Východoslovenský pravek a zakladateľka každoročných odborných seminárov Stretnutí východoslovenských archeológov, ktorých sa pravidelne zúčastňovala do vysokého veku.