cvndp publikacie publikacie

Výskum výnimočného neolitického sídliska vo Vrábľoch úspešne pokračuje

Vedci z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Univerzity v Kieli pokračujú aj v roku 2026 vo výskume rozsiahleho komplexu troch sídlisk z mladšej doby kamennej vo Vrábľoch. Počas letných mesiacov sa ich pozornosť sústreďuje na areál I, priekopami ohradenú osadu.

 

Archeológovia postupne odkrývajú ľudské skelety.

Aktuálne sa odkrýva ďalšia časť vonkajšej priekopy medzi vchodmi 1 a 2, v ktorej boli už v predchádzajúcich výskumných sezónach objavené kostrové pozostatky neolitických ľudí. Telá mŕtvych boli do priekopy vhodené bez hláv. Archeológovia v úzkej spolupráci s antropológmi postupne odkrývajú, dokumentujú a analyzujú kostrové pozostatky nachádzajúce sa na dne priekopy opevnenej neolitickej osady.

 

Kostry bez hláv

Výnimočnosť nálezu v európskom kontexte podčiarkuje aj počet objavených jedincov. Spolu bolo doteraz odkrytých a preskúmaných viac ako 100 skeletov s chýbajúcimi lebkami.

Pozornosť odborníkov pútajú aj riečne okruhliaky, ktoré sa nachádzajú vo výplni vnútornej priekopy, ako aj spôsob vyhĺbenia vonkajšej priekopy v severnej časti ohradenia. Tá bola na tomto mieste vytvorená napriek výskytu štrkovej geologickej vrstvy, ktorá musela budovanie priekopy výrazne sťažovať. Vedci sa domnievajú,

Prieskum sídliskovej priekopy.

že v oboch prípadoch nejde o náhodné javy, ale o výsledok premyslenej činnosti obyvateľov osady.

Pokračujúci výskum tak pomáha lepšie objasniť nielen výstavbu opevnenia, ale aj sociálne a rituálne praktiky ľudí, ktorí vo Vrábľoch žili pred viac než sedemtisíc rokmi.

 

Autori: Alena Bistáková / Martin Furholt/ Ivan Cheben

Autor foto: Alena Bistáková

Kedy sa objavil moriak na našom území?

Kosti moriaka zo Zoborského kláštora.

Morka (lat. Meleagris gallopavo gallopavo) bola domestikovaná na území dnešného Mexika niekedy pred dvoma tisícročiami a dnes sa radí medzi tri celosvetovo najrozšírenejšie druhy hydiny. Vzhľadom na pretrvávajúce medzery v poznatkoch o domestikácii a jej rozšírení v Európe sa pred pár rokmi stala stredobodom záujmu špecialistov v odbore história, archeológia a genetika. Na aktuálnom interdisciplinárnom výskume participovali aj Zora Bielichová z Archeologického ústavu SAV a Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV, ktoré v jednej z kapitol nedávno publikovanej monografie Exploring the history of turkey management and domestication. A transatlantic perspective (eds. A. Manin, C. F. Speller, E. Corona-M., E. K. Thornton) hodnotia historické a archeozoologické doklady výskytu tohto exotického vtáka na našom území.

 

Čítajte viac