
Morka (lat. Meleagris gallopavo gallopavo) bola domestikovaná na území dnešného Mexika niekedy pred dvoma tisícročiami a dnes sa radí medzi tri celosvetovo najrozšírenejšie druhy hydiny. Vzhľadom na pretrvávajúce medzery v poznatkoch o domestikácii a jej rozšírení v Európe sa pred pár rokmi stala stredobodom záujmu špecialistov v odbore história, archeológia a genetika. Na aktuálnom interdisciplinárnom výskume participovali aj Zora Bielichová z Archeologického ústavu SAV a Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV, ktoré v jednej z kapitol nedávno publikovanej monografie Exploring the history of turkey management and domestication. A transatlantic perspective (eds. A. Manin, C. F. Speller, E. Corona-M., E. K. Thornton) hodnotia historické a archeozoologické doklady výskytu tohto exotického vtáka na našom území.
Čo sme zistili?
Zozbierané archívne pramene poukazujú na rozšírenie chovu a konzumácie morčacieho mäsa na našom území najskôr v 16. storočí. Najstaršia zmienka týkajúca sa ceny dvoch moriakov pochádza z účtovných kníh dnešnej Bratislavy z roku 1598, čo je o niekoľko desaťročí neskôr ako predpokladaný čas ich rozšírenia v Čechách (1550–1580) a v Rakúsku (1530–1540). Dekoratívne vtáky s delikátnym mäsom sa stali súčasťou stravy uhorskej šľachty a kléru, no ich chov bol v nových podmienkach náročný a rozšíril sa až v druhej polovici 17. storočia.
Kosti pochádzajú hlavne z dospelých vtákov a boli odkryté na centrálnych lokalitách obývaných komunitami s vyšším spoločenským statusom – na Slovensku ide zatiaľ o hrady Gýmeš a Čeklís a Zoborský kláštor pri Nitre. Časový kontext týchto nálezov je často nejasný, no ich geografické rozloženie poukazuje na dva možné (hoci sa navzájom nevylučujúce) scenáre týkajúce sa importu morky do našej oblasti. Kosti zo sídiel pod kresťanskou kontrolou naznačujú, že morky sa k nám mohli dostať zo západu cez Rakúsko, Sliezsko a Čechy. Alternatívou je osmanské sprostredkovanie zo Stredozemia, čo dokumentujú nálezy z oblastí Maďarska okupovaných Turkami.

Zora Bielichová




