cvndp publikacie publikacie

Naša doktorandka Anna Kalapáčová dostala cenu rektora Univerzity Konštantína Filozofa

A. Kalapáčová s mramorovou urnou.

Cena rektora za vedecké a odborné publikácie patrí medzi každoročné ocenenia Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Udeľuje sa autorom, ktorí svojou publikačnou činnosťou prispievajú k rozvoju vedeckého poznania a posilňujú medzinárodnú prestíž univerzity.

Tento rok je medzi ocenenými aj naša doktorandka Anna Kalapáčová, ktorá získala cenu za článok Kamenná urna z germánskeho žiarového pohrebiska v Očkove publikovaný v Študijných zvestiach Archeologického ústavu SAV (71/1, 2024). Štúdia sa venuje mramorovej urne pochádzajúcej z hrobu datovaného do prvej polovice 3. storočia. Ide o multianalytickú prácu, ktorá implementovala súbor prírodovedných metód na identifikáciu materiálového zloženia a proveniencie v našom prostredí jedinečného artefaktu.

Nádoba z germánskeho pohrebiska v Očkove.

V rámci výskumu sa analyzovala vzorka materiálu z urny kombináciou Ramanovej spektrometrie, analýzy stabilných izotopov uhlíka a kyslíka (SIRA), práškovej RTG difraktometrie (XRD), optickej polarizačnej mikroskopie a elektrónovej mikroskopie (SEM/WDS). Výsledky analýz ukázali, že urna, doposiaľ považovaná za alabastrovú, je v skutočnosti zhotovená z veľmi čistého, stredno až hrubozrnného kalcitického mramoru bez obsahu dolomitu. Izotopové a mineralogické parametre identifikujú Carraru v Apuánskych Alpách ako zdrojovú lokalitu použitého mramoru.

Analýza potvrdila pôvod materiálu urny v Alpách.

Štúdia zdôrazňuje význam prírodovedných analýz pri identifikácií archeologického materiálu, ktoré zároveň verifikujú interpretácie kultúrnych kontaktov, v tomto prípade medzi rímskym a germánskym prostredím v mladšej dobe rímskej.

 

Kalapáčová 2024 – A. Kalapáčová: Kamenná urna z germánskeho žiarového pohrebiska v Očkove. Študijné zvesti SAV 71/1, 2024, 155 – 170.

DOI: https://doi.org/10.31577/szausav.2024.71.9

 

 

 

Uskutoční sa už 35. sympózium „Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum

V dňoch 3. – 6. 12. 2025 sa v Nitre koná v poradí už 35. sympózium s názvom „Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum“. Prvé z dlhého radu stretnutí sa konalo v roku 1988 na univerzite vo Viedni. Jeho cieľom bolo  oživiť výmenu názorov a upevniť spoluprácu medzi stredoeurópskymi bádateľmi pre dobu laténsku, rímsku a pre dobu sťahovania národov. Z úspešného prvého podujatia vznikla tradícia každoročného stretávania sa a diskusií k aktuálnym témam včasnohistorickej archeológie v stredodunajskom priestore. Hostiteľom a organizátorom tohoročného stretnutia je Archeologický ústav SAV v spolupráci s tradičnými partnerskými inštitúciami.

Program na stiahnutie tu

Čítajte viac

Projekt Archeopark Cífer-Pác získal výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2024

Výročná cena časopisu Pamiatky a múzeá

Cenu každoročne udeľuje Slovenské národné múzeum, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a redakcia časopisu Pamiatky a múzeá, revue pre kultúrne dedičstvo. V kategórii Expozícia – Výstava ju získal projekt Archeopark Cífer-Pác. Archeopark vznikol vďaka tvorivej spolupráci mnohých zainteresovaných predstaviteľov obce, staviteľov, archeológov a architektov. Stoja za ním predovšetkým tri inštitúcie: Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Archeologický ústav SAV v.v.i. v Nitre a obec Cífer.

 

Archeopark vznikol vďaka spolupráci mnohých zainteresovaných predstaviteľov obce, staviteľov, archeológov a architektov.

Niekedy na začiatku 4. storočia, približne v období panovania rímskeho cisára Konštantína Veľkého (vládol 306–337), prišla do dnešného Cífera-Pácu rímska vojenská stavebná jednotka. Jej úlohou bolo vybudovať pre miestne germánske (kvádske) knieža reprezentatívne sídlo. Mala to byť rezidencia vybavená všetkými základnými vymoženosťami rímskeho obytného komfortu. Vtedy sa začal príbeh, ktorý trval zhruba jedno storočie. Až po začiatok 5. storočia stál veľmožský dvorec ako symbol spoločenskej prestíže miestneho vládcu a jeho úzkych vzťahov s mocným partnerom – s Rímskou ríšou. Potom, ako Kvádi naše územie opustili, rezidencia chátrala až sa celkom rozpadla. Miesto bolo na dlhú dobu odsúdené na zabudnutie.

Čítajte viac

Aký bol Deň otvorených dverí?

Dňa 12. 11. 2025 sa v rámci Týždňa vedy a techniky konal Deň otvorených dverí v areáli bývalých kasární na Martinskom vrchu. Cieľom akcie bolo predstaviť náplň práce zamestnancov Archeologického ústavu SAV, v. v. i., ukázať, čo nás na nej teší a čím nás láka. Popri tom sme chceli verejnosti predstaviť krásny areál bývalých kasární, ktorý v sebe skrýva množstvo historických čriepkov a v nich ukryté príbehy. A v neposlednom rade sme vám chceli prezentovať Archeopark na Martinskom vrchu, kde sa môžete preniesť (aj keď na malom priestore) v čase a nahliadnuť do života ľudí z našej minulosti. Hmlisté a sychravé novembrové počasie nám krásne dotváralo atmosféru.

Ďakujeme všetkým, ktorí nás navštívili a ďakujeme aj našim zamestnancom, ktorí to s radosťou pripravili.

Uskutoční sa prednáška o výskumoch na Pustom hrade v bastióne Zvolenského zámku a v kostole Zjavenie Pána v Ostrej Lúke

Srdečne pozývame na prednášku, ktorá sprístupni aktuálne informácie o tohtoročných výsledkoch jedného z najväčších archeologických výskumov na Slovensku – Pustého hradu vo Zvolene. Odprezentované budú zistene novinky o stavebnom vývoji hradného areálu a aj najzaujímavejšie archeologické nálezy.

Prednáška bude doplnená o informácie z výskumu kostola Zjavenia Pána v Ostrej Luke, ktorý bol skúmaný v rokoch 2024–2025. Výskum preukázal, že ide o najstaršiu sakrálnu pamiatku na strednom Pohroní, ktorá pochádza už z 12. storočia.

Posledným prezentovaným bude výskum juhozápadného bastiónu Zvolenského zámku.

Pre účastníkov máme pripravené najnovšie prospekty a pohľadnice o Pustom hrade a hradoch Pohronskej hradnej cesty.

Prednáška sa uskutoční v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene 13.11.2025 o 17:00.

Pozývame Vás na Deň otvorených dverí

Ako sa žilo v minulosti? Čo bolo bežnou súčasťou príbytkov našich predkov? Pozývame Vás nahliadnuť do zrekonštruovaných obydlí v archeoskanzene v areáli bývalých kasární na Martinskom vrchu v Nitre.  Budete môcť porovnať, ako žili ľudia kedysi a ako žijeme dnes, a možno porozmýšľať, či by ste si to s nimi chceli (aspoň na chvíľu) vymeniť. Dôležitou súčasťou života ľudí v minulosti bolo náboženstvo, čoho dôkazom je náznaková rekonštrukcia románskeho kostola, ktorý bol preskúmaný v minulom storočí. Počas Dňa otvorených dverí budete môcť nazrieť aj do depozitára Archeologického ústavu SAV, v. v. i., kde sú uložené nálezy získané z archeologických výskumov.

 

Miesto akcie: areál bývalých kasárni na Martinskom vrchu v Nitre

Dátum: 12. 11. 2025

Čas: 9:00 – 12:00

Slovenskí archeológovia sa plavili na pravekom člne

Monoxyl je najdlhšie využívaný typ plavidla na svete. Ide o čln vytvorený z jedného kusa dreva. V Európe sa využíval už v období strednej doby kamennej a jeho používanie pretrvalo až do 20. storočia. Na Slovensku je jeho najstarším zástupcom nález zo Šamorína z doby laténskej (3. storočie pred n. l.). Slovenským bádateľom sa podarilo tento nález zrekonštruovať a úspešne otestovať v riečnom prostredí.

 

Rekonštrukcia pravekého člna tesne pred dokončením (Foto: Š. Olšav/AÚSAV)

Práce na člne prebiehali v Archeoskanzene Nižná Myšľa neďaleko Košíc v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Košiciach. Pri výrobe člna sa používali dobové techniky, ale z časových dôvodov sa hrubšie práce vykonávali modernými mechanickými nástrojmi. Vyskúšali sa však rôzne pôvodné techniky vďaka replikám nástrojov z mladšej doby železnej. Sekery, dláta a rezbárske nože, zodpovedajúce tým spred 2000 rokov, spoľahlivo konkurovali ich moderným prevedeniam. Ukázalo sa tak, že monoxyl bolo možné vyrobiť dávnymi typmi nástrojov rovnako dobre, ako tými súčasnými. Vyžadovalo to však čas a namáhavú fyzickú prácu. Je preto pravdepodobné, že sa na výrobe takéhoto člnu v minulosti podieľalo viacero ľudí. Monoxyly sa museli vyrábať pri vodnom toku, kde sa následne aj využívali. A to nie len pre ich hmotnosť, ale tiež pre testovanie ich stability už počas výroby.

Čítajte viac

29. medzinárodná konferencia Staršia a stredná doba bronzová v strednej Európe začína už za pár dní

V dňoch 13. až 16. októbra 2025 sa v Starej Lesnej uskutoční 29. ročník medzinárodnej konferencie o staršej a strednej dobe bronzovej v strednej Európe, ktorú organizuje Archeologický ústav SAV, v. v. i. s podporou Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV.

Podujatie, na ktorom sa zíde takmer 70 špecialistov, prinesie inšpiratívny program venovaný najnovším poznatkom o staršej a strednej dobe bronzovej na území Slovenska, Česka, Rakúska, Poľska a Maďarska.

Program konferencie pozostáva z odborných prednášok, posterov a diskusií, ktoré nepochybne prispejú k prehĺbeniu poznania tohto významného obdobia praveku.

Program na stiahnutie tu.

Zborník abstraktov na stiahnutie tu.

Na konferenciu je potrebné sa registrovať.

Archeologický ústav sa zapojil do Európskej noci výskumníkov 2025

Archeologický ústav SAV, v. v. i., sa aj v roku 2025 zapojil do Európskej noci výskumníkov, ktorá sa konala v Starej tržnici v Bratislave a niesla sa v duchu témy „Chaos“.

V našom interaktívnom stánku sme návštevníkom všetkých vekových kategórií priblížili, ako sa archeológia – vďaka správne zvoleným metódam – dokáže vysporiadať s chaosom nálezov a informácií z terénu a premeniť ho na ucelený obraz minulosti.

Spolu s nami si mohli vyskúšať prácu archeológa pri určovaní a datovaní rôznych predmetov zo všetkých historických období – od praveku až po novovek. Ukázali sme, že aj zdanlivý zmätok na archeologickej lokalite má svoj poriadok, a každý nález má svoje miesto a význam v mozaike našich dejín.

Ďakujeme všetkým, ktorí nás navštívili, a tešíme sa na stretnutie opäť o rok!

 

Uskutoční sa 44. medzinárodná archeologická konferencia „Neolit a eneolit našich krajín 2025“.

Tradičná konferencia zaoberajúca sa aktuálnymi problémami neolitu a eneolitu strednej Európy sa tentoraz v dňoch 23. až 25. septembra koná v Zemplínskom múzeu v Michalovciach.

Konferencie s bohatým programom, pozostávajúcim z prednášok, prezentácie posterov, diskusií a odbornej konferencie, sa zúčastnia bádatelia zo Slovenska, Čiech a Moravy, Poľska, Rumunska i Rakúska.

 

Program na stiahnutie tu.

Na konferenciu je nutné sa registrovať