Dňa 21. marca 2022 sa uskutoční vo veľkej zasadačke na prízemí INTERNÁ ROZPRAVA k doktorandskej práci
Program:
9.00 hod.
Mgr. Petra CHEBENOVÁ
Téma dizertačnej práce:
Osídlenie Nitry v mladšej a neskorej dobe bronzovej (na základe nálezov z lokality Araver a Sony)
Školiteľ: PhDr. Rudolf Kujovský, CSc.
S doktorandskou prácou sa možno oboznámiť v knižnici Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Nitra.
Na základe vzorového volebného a nominačného poriadku na funkciu člena správnej rady v. v. i. založenej Slovenskou akadémiou vied, prijatého predsedníctvom SAV 20.12.2021 sa uskutočnila voľba členov prvej správnej rady verejnej výskumnej inštitúcie.
Dňa 8. 3. 2022 boli právoplatne zvolení za členov Správnej rady AÚ SAV, v. v. i. v abecednom poradí:
1. Mgr. Lucia Benediková, PhD.
Predsedom Správnej rady AÚ SAV, v. v. i. je riaditeľ AÚ SAV, v. v. i. doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc..
Na základe vzorového volebného a nominačného poriadku na funkciu člena správnej rady v. v. i. založenej Slovenskou akadémiou vied, prijatého predsedníctvom SAV 20.12.2021 oznamuje riaditeľ a Vedecká rada Archeologického ústavu SAV v. v. i., konanie volieb členov prvej správnej rady verejnej výskumnej inštitúcie.
Názov a sídlo organizácie: Archeologický ústav SAV v. v. i., Akademická 2, 949 21 Nitra ( ďalej len, „organizácia“)
Počet miest, ktoré sa obsadzujú voľbou: 4
Požiadavky kladené na kandidátov: článok I. vzorového poriadku pre voľbu člena prvej správnej rady v. v. i. založenou SAV.
Miesto a čas konania pohovoru a voľby: veľká zasadačka na prízemí, budova SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra, 8.03.2022; pohovor sa začína od 10:00 hod., jeho súčasťou bude prezentácia predstavy kandidáta o jeho pôsobení v správnej rade organizácie. Voľba sa uskutoční ihneď’ po skončení pohovorov s kandidátmi. Voľba bude prezenčná.
Vzhľadom na pandemické opatrenia sa vyžaduje prekrytie horných dýchacích ciest respirátorom.
Pracovníci Archeologického ústavu SAV Vám chcú v novom roku 2022 zaželať hlavne veľa zdravia, šťastia a lásky.
Nech je rok 2022 lepším časom, ako bol ten, čo práve končí!
V súvislosti so zabránením šírenia choroby COVID-19 bude knižnica a študovňa Archeologického ústavu SAV až do odvolania pre verejnosť zatvorená.
Vzhľadom na pandemické opatrenia sa aj tento rok uskutoční Týždeň vedy a techniky na našich sociálnych sieťach.
Odkaz na sledovanie nájdete tu
Program
Pondelok: 8.11. 2021: Najnovšie výskumy Archeologického ústavu SAV
Utorok: 9.11.2021: Čo sa deje s nálezmi po ich vyzdvihnutí? Ukážky konzervačných techník.
Streda: 10.11.2021: Ako sa reštauruje minulosť? 3D vizualizácie nálezových celkov a situácií
Štvrtok: 11.11.2021: Knižné výstupy – najnovšie publikácie z produkcie AU SAV
Piatok: 12.11.2021: Archeológia v čase. Pozrite sa s nami do minulosti. Prezentácia archeoskanzenov Liptovská Mara – Havránok, Nitra – Martinský vrch, Bojná, Štrba Šoldov
V roku 2021 mali členovia pracovnej skupiny Bojná k dispozícii len obmedzené finančné prostriedky z projektov VEGA 0001 a APVV-19-0563. Napriek tomu sa podarilo o tejto sídliskovej aglomerácii získať nové vedecké poznatky. Pokračovalo sa v systematickej prospekcii viacerých častí zázemia doteraz známych lokalít, najmä hradiska Bojná II, kde sa získala dôležitá kolekcia spôn zo sťahovania národov.
Pri systematickom prieskume v okolí Železnej doliny sa podarilo identifikovať zatiaľ nedatované stopy po hutníckej činnosti v podobe koncentrácie železnej trosky. Na vyvýšenine nad potokom Bojnianka sme s podporou analyzovaných snímok LIDARu našli skupinu mohýl. Dva z približne siedmich násypov sa preverili geofyzikou (M. Cheben, I. Murin) a počas letných mesiacov sa sčasti preskúmali. Práce boli súčasťou odbornej praxe študentov archeológie z univerzít v Krakove a v Poznani.
Z mohyly 3 s priemerom 6 metrov boli postupne skúmané štvrtinové časti. V hornej časti násypu sa ukázali dve koncentrácie obtáčanej keramiky, zdobenej vlnovkami a obvodovými ryhami. V nižších vrstvách sa našli len praveké zlomky. Práce neboli ukončené.
Viac poznatkov poskytla mohyla 1 s priemerom 11 metrov, z ktorej sa plošne preskúmali dva štvrtinové segmenty. Podľa stratigrafických pozorovaní násyp vykazoval dve jasne odlíšiteľné súvrstvia. V hornej z nich sa nachádzala včasnostredoveká i praveká keramika, zatiaľ čo v spodnej časti plášťa boli výlučne praveké nálezy (črepy, štiepaná industria, sekerka), patriace pravdepodobne do neskorej fázy lengyelskej kultúry. Do stredu staršieho násypu bola z horných vrstiev zahĺbená hrobová jama orientovaná v smere západ-východ, ktorá možno zničila pôvodný praveký hrob. Žiaľ, veľmi tvrdá kyslá pôda a spodná voda strávili pozostatky zomrelého, takže na dne viac ako dva metre hlbokej jamy sa našli len zvyšky výdrevy, sekera a drobné ozdoby opaska (striebrom plátované vrtuľové kovanie).
V dňoch 26. – 30. 7. sa v Iži stretli archeológovia z Archeologického ústavu SAV (PhDr. Klaudia Daňová, PhD., PhDr. Ján Rajtár, CSc., Mgr. Petra Dragonidesová) a Katedry Klasickej archeológie (Mgr. Miroslava Daňová, PhD.), aby pokračovali vo výskume Dunaja v priestore pred rímskym kastelom. Prieskum bol realizovaný za asistencie Polícia SR (Poriečne oddelenie), ktorá nám poskytla logistickú podporu vrátane personálneho zabezpečenia. Za metodiku a bezpečnosť ponorov zodpovedali potápačskí inštruktori z tímu AKITO diving, ktorí poskytli aj časť materiálneho vybavenia.
Počas výskumu sme sa opierali o informácie a sonarové snímky získané z predchádzajúcej sezóny vďaka spolupráci s Ing. Valentínom Sočuvkom (Ústav hydrológie SAV) a Mgr. Michalom Hoffmanom (GEOTEST – Mgr. Michal Hoffmann).
Prelomový moment pre ďalší výskum priniesla v sezóne 2021 batymetria dunajského dna, ktorú realizovala spoločnosť Helicop s r.o. Vďaka podrobnejšej dokumentácii a širšiemu záberu územia (2 km) bolo možné identifikovať štruktúry, ktoré sa objavujú v línii presne oproti južnej bráne do rímskeho kastela a naprieč celým tokom.
Doplňujúce merania potvrdili, že ide o štruktúry pripomínajúce piliere rímskych mostov ako ich poznáme z iných častí Dunaja alebo Rýna.
Viac podrobností prinesie až prieskum na dne Dunaja, keď budeme môcť odobrať vzorky a lepšie zdokumentovať materiál a prípadné konštrukčné prvky.
Radi by sme sa týmto poďakovali všetkým inštitúciám, ktoré podporili naše bádanie v rokoch 2020 a 2021 a budeme sa tešiť na ďalšie sezóny výskumu.
O Z N A M
o online zasadnutí Komisie pre obhajoby doktorandských dizertačných prác, ktoré sa uskutoční v rámci Archeologického ústavu SAV, Akademická 2, Nitra, dňa 23. augusta 2021
P r o g r a m:
9.30 hod.
Mgr. Peter DEBNÁR
Ťažba a spracovanie železa v priestore Vnútorných Západných Karpát vo vrcholnom a neskorom stredoveku
Oponenti:
doc. Mgr. Petr Hrubý, Ph.D., Ústav archeologie a muzeologie, Masarykova univerzita Brno
PhDr. Jozef Labuda, CSc., Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica
PhDr. Karol Pieta, DrSc., Archeologický ústav SAV Nitra
13.00 hod.
Mgr. Dominik DROZD
Povrchový prieskum rastrovou metódou na lokalite Vráble-Fidvár s jeho prínos pre poznanie štruktúry pravekého a včasnohistorického osídlenia
Oponenti:
prof. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD., Katedra archeológie, Univerzita Konštantína Filozofa Nitra
PhDr. Gabriel Fusek, CSc., Archeologický ústav SAV Nitra
PhDr. Martin Kuna, CSc. DSc., Archeologický ústav AV ČR Praha, v.v.i.
S doktorandskými prácami sa možno oboznámiť v knižnici Archeologického ústavu SAV Nitra.
Dovoľujeme si Vás srdečne pozvať na výstavu Syn púšte – cestovateľ a fotograf Alois Musil (1868–1944) a jeho súčasník Daniel Šustek, ktorá bude prístupná verejnosti v termíne od 11. augusta 2021 do 3. septembra 2021 vo výstavnej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave na Michalskej 1. Vstup pre verejnosť je bezplatný. Otváracie hodiny výstavy: pondelok – nedeľa od 10.00 – 18.00 hod.
Profesor Alois Musil (1868-1944), kňaz a kresťanský archeológ, sa preslávil objavmi v arabskom svete. Vypracoval prvú exaktnú a uznávanú mapu Arábie, vrátane chýrnej Petry. Neustálemu riziku prepadov čelil dokonalým prispôsobením arabským kmeňom a ich jazyku, vďaka čomu sa stal spolu-šejkom dvoch z nich, nazývaný „Musa“ (čo zodpovedá aj arabskému označeniu pre Mojžiša). Jeho objav fresiek z 8. storočia n. l. v púštnom paláci arabských kniežat v Qusair Amra, v dnešnom Jordánsku, zobrazujúcich ľudské postavy, vrátane obnažených žien, zvierat, remesiel a zverokruh, spôsobil ozajstnú revolúciu v európskom vnímaní islamskej kultúry, o ktorej sa predpokladalo, že takéto zobrazenia zakazuje. Ním objavené fresky navyše zobrazujú pokojné spolunažívanie moslimského kalifa, byzantského cisára, perzského kráľa, habešského vládcu aj kresťanského vizigótského kráľa.