V Podtatranskom múzeu v Poprade sa 25. 5. 2023 za prítomnosti predsedu Prešovského samosprávneho kraja – Milana Majerského a veľkého počtu hostí a novinárov sa slávnostne otvorila stála expozícia „Knieža z Popradu a jeho hrobka“.
Rekonštrukcia hrobu v čase pochovania (Foto: M. Fabián).
Takmer v úplnosti zachovalá hrobka z konca 4. storočia po Kr. bola náhodne objavená pri stavebných prácach v roku 2005, keď archeológovi Podtatranského múzea Petrovi Rothovi nahlásili objavenie „podozrivej“ drevenej konštrukcie hlboko pod zemou na stavenisku v Poprade-Matejovciach. Následne spolu s privolaným archeológom Mariánom Sojákom, archeobotaničkou Máriou Hajnalovou a archeologickým technikom Miroslavom Vrablecom zaktivizovali ďalších odborníkov a zvolaná vedecká komisia konštatovala, že ide o dávnoveký objekt.
Náplň (druh) práce: Archeológ skúma spôsob života a kultúru najstarších spoločností na základe hmotných nálezov a pozostatkov. V súlade s právnymi normami organizuje a realizuje terénne výskumy, eviduje a dokumentuje nálezy a formuluje problémy a hypotézy. Vytvára zbierky, publikuje a prenáša výsledky archeologického výskumu do spoločnosti.
Témy dizertačných prác so začiatkom štúdia v roku 2023, presný dátum prijímacieho konanie upresníme. Pravdepodobne sa uskutoční v júni 2023. Pre ďalšie informácie nás môžete kontaktovať na: nrausekr@savba.sk, alebo ich nájdete aj tu: euraxess.ec.europa.eu/jobs/102557
Archeologický ústav SAV, v. v. i. Nitra, sa spolupodieľa na príprave II. medzinárodnej konferencie “Archeológia hôr: výskumy metódy, analýza”, ktorá sa bude konať v dňoch 14. – 16. júna 2023 v Tatranskom múzeu v Zakopanom. Tematicky sa konferencia zameriava na problematiku najstaršieho osídlenia horských oblastí na pozadí zmien prírodného prostredia.
V roku 2022 vydal Archeologický ústav SAV, v.v.i. niekoľko publikácií. Radi by sme predstavili sériu kníh venovanú spracovaniu pravekých lokalít.
M. Gabulová (zos.): Sídlisko Ludanickej skupiny v Nitre-Chrenovej, poloha Selenec. Ide o spracovanie rozsiahleho sídliska z obdobia eneolitu. Kniha obsahuje katalóg sídliska, vyhodnotenie sídliskových nálezov a kostrových pozostatkov, zhodnotenie zvieracieho osteologického materiálu, spracovanie botaniky. Dielo je dostupné tu.
J. Bátora/Z. Felcanová/J. Vladár: Osídlenie Nitry v staršej dobe bronzovej (sídliská a pohrebiská). Kolektív autorov zozbieral a vyhodnotil všetky dostupné pramene. Súborné dielo tak komplexne pojednáva o vývoji v staršej dobe bronzovej v mikroregióne Nitry.
V. Furmánek/J. Pavelková/V. Budinský-Krička: Kyjatice. Eponymná lokalita archeologickej kultúry. V roku 2020 bolo v rámci série Archeologických pamätníkov Slovenska vydané dielo Kyjatice: Zlatý vek na podhorí. V roku 2022 pristúpili autori ku komplexnému spracovaniu a vyhodnoteniu žiarového pohrebiska. Dielo je dostupné tu.
Vyšla prvá z monografií o slávnej kniežacej hrobke z Popradu:
Poprad-Matejovce. Ein Kammergrab des 4. Jahrhunderts n. Chr. im Zipser Land
Fundkatalog, Tafeln und Pläne
Monografická séria „Poprad-Matejovce. Komorový hrob zo 4. storočia n. l. na Spiši“, 1. zväzok.
Autori: Nina Lau, Karol Pieta und Tereza Štolcová
Do knihy tak isto prispeli: L. O. Brandt, P. Červeň, K. Göbel, J. Göpfrich, M. Habánová, M. Hajnalová, Š. Hritz, Z. Hukeľová, J. Jakab, J. Meurers-Balke, J. Mihályiová, S. Mitschke, J. Nowotny, P. Prohászka, P. Roth, D. Schaarschmidt, U. Schmölcke, W. H. Schoch, U. Tegtmeier, I. Vanden Berghe, J. Zajonc und G. Zink.
Vydal Archeologický ústav SAV pod vedením Mateja Ruttkaya a Centrum pre baltskú a škandinávsku archeológiu v Nadácii Schleswig-Holsteinische Landesmuseen Schloss Gottorf pod vedením Clausa von Carnap-Bornheima.
Vznik knihy „Komorový hrob z Popradu-Matejoviec“ sa realizoval v rámci spoločného, medzinárodného a interdisciplinárneho výskumného projektu Centra pre pobaltskú a škandinávsku archeológiu (ZBSA) a Archeologického ústavu SAV v Nitre. Na vedeckom hodnotení sa spoločne podieľa približne 20 kolegov zo siedmich európskych krajín. Konzervácia dreva, textilu a kože sa uskutočnila v úzkej spolupráci s Centrálnou dielňou Archeologického múzea pri Nadácii Šlezvicko-Holštajnských štátnych múzeí, v zámku Gottorf, v Schleswigu.
Pohľad na postupné odkrývanie skeletov (foto: M. Ruttkay, AÚ SAV).
Medzinárodný výskumný tím archeológov z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Christian-Albrechts-Universität zu Kiel už siedmu sezónu vo Vrábľoch skúma jednu z najväčších stredoeurópskych sídliskových aglomerácii roľníkov z mladšej doby kamennej z obdobia približne medzi rokmi 5250–4950 pred Kr. Tri sídliskové areály majú celkovú rozlohu približne 50 ha. Jeden z areálov bol v záverečnej etape fungovania opevnený jednou, resp. dvomi priekopami, čo je v tej dobe v strednej Európe absolútne výnimočné. Podrobný geofyzikálny prieskum potvrdil prítomnosť viac ako 300 dlhých domov. V jednotlivých etapách fungovania osady mohlo byť naraz pravdepodobne využívaných 50 až 70 domov.
Už v minulých sezónach sa v priestore priekop, resp. v ich blízkosti, odkryli regulárne hroby, ale aj ľudské skelety uložené/pohodené na dne priekopy. V tomto roku sa v priekope pri jednom zo vstupov odkryla kumulácia ľudských kostí, z ktorých sa vypreparovalo najmenej 35 skeletov. Telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách – na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v natiahnutej, akoby “žabej” polohe a pod. Temer všetkým chýbala hlava. Našla sa iba jedna detská lebka a jedna časť sánky. Už počas odkryvu sa ukázali na kostiach viaceré pôvodné zlomeniny.
Začistený pôdorys jedného zo vstupov do osady (foto: I. Cheben, AÚ SAV).
Sprievodné nálezy sa pri telách vyskytli v minimálnom množstve. Zaujímavé sú napríklad prevŕtané ľudské zuby, ktoré mohli byť súčasťou akýchsi amuletov. Podľa prvých zistení sú medzi mŕtvymi vo veľkej miere mladiství (adolescenti).
Teraz čaká na interdisciplinárny medzinárodný tím celý súbor ďalších úloh, ktoré pomôžu v laboratóriách rozlúštiť, či išlo o zabitých jedincov, obete epidémie, pozostatky po kultových obradoch, či to boli príslušníci so vzájomnými genetickými väzbami, či boli hlavy nasilu oddelené (odrezané, odseknuté?), alebo k ich oddeleniu prišlo až po rozklade tela, a pod. Následne bude možné dešifrovať viaceré otázky o sociálnej kategorizácii vtedajších obyvateľov, pravdepodobne aj o rodiacej sa sociálnej nerovnosti v podmienkach raných poľnohospodárskych spoločností a azda aj k rekonštruovať spôsob fungovania a odhaliť príčiny zániku tejto rozsiahlej aglomerácie.
Odkrytá kumulácia ľudských skeletov nad dnom priekopy (foto: I. Cheben, AU SAV).
Autori správy: Ivan Cheben, Zuzana Hukeľová, Matej Ruttkay (Archeologický ústav SAV, v. v. i.), Martin Furholt, Maria Wunderlich (Christian-Albrechts-Universität Kiel)
Vedúcim archeologického výskumu za Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i., Nitra: PhDr. Ivan Cheben, CSc.
Vedúcim výskumu zo strany Inštitútu pre praveké a včasné dejiny Christian-Albrechts-Universität Kiel: je Prof. Dr. Martin Furholt.
Výskum sa realizuje v rámci projektov DFG (CRC 1266), APVV a VEGA a za podpory Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
