Aktuality

Darujte nám kúsok svojho času, ktorý potrebujete na vyplnenie tlačiva na poukázanie 2 % dane a podporte aktivity a činnosť Archeologického ústavu SAV.

Získané finančné prostriedky budú použité na podporu archeologických výskumov.

Čítajte viac

Call for Papers EAA 2020 Budapest 26^th-30^th August

Session: #261 Archaeology of Central Places in Europe: Power, Christianity and Funeral Rituals

Theme & Session Format

Theme:

6. Embedded in European archaeology: the Carpathian Basin

Session format:

Regular session

Title & Content

Title:

Archaeology of Central Places in Europe: Power, Christianity and Funeral Rituals

 

Čítajte viac

Archeologický ústav SAV ako verejný obstarávateľ si Vás v rámci zadávania zákazky s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), dovoľuje vyzvať na predloženie cenovej ponuky:

 

Súťažné podklady

Pridanie obsahu do aplikácie / knižnice pre zobrazovanie 3D modelov a animácii v rozšírenej realite.

 

 

Podklady môžete v stiahnuť tu

Podtatranské múzeum v Poprade vyhlasuje súťaž návrhov na

Architektonicko-výtvarný návrh expozície „Kniežacia hrobka z Popradu“

 

Unikátny kniežací hrob z Popradu-Matejoviec sa našiel v roku 2005 pri stavbe priemyselného parku. Tento výnimočný archeologický nález európskeho významu priniesol bohatstvo nielen v podobe neobyčajne dobre zachovaných drevených architektúr a ďalších organických zvyškov, ale najmä nové poznatky o spoločnosti z konca 4. stor. po Kr., teda zo sklonku doby rímskej a počiatku obdobia sťahovania národov. Na projekte spolupracujú odborníci z mnohých domácich i zahraničných inštitúcií v oblasti konzervovania a reštaurovania dreva, kože a textilu, v oblasti prírodovedného datovania, antropológie, archeozoológie, archeobotaniky a palynológie, ale aj špecialisti na 3D modelovanie, analýzy DNA a izotopy stroncia, odborníci na pravekú metalurgiu, analýzy skla alebo keramiku. Plánovaná expozícia v priestoroch Podtatranského múzea v Poprade bude venovaná prezentácii výsledkov tejto spolupráce a komplexnému predstaveniu hrobky v kultúrnom a geografickom kontexte doby. Mimoriadna zachovalosť i historický význam tohto objektu si vyžaduje primerane náročný prístup k jeho dlhodobému prezentovaniu so zachovaním všetkých jeho kvalít v rámci ochrany vzácnej pamiatky. Zároveň chceme hrobku sprístupniť odbornej i laickej verejnosti ako nový prvok kultúrneho turizmu v širšom priestore Vysokých Tatier i Slovenska.

Čítajte viac

V piatok 6. decembra 2019 sa v malej zasadačke budovy Slovenskej akadémie vied (Akademický 2, Nitra) uskutoční Kolokvium zorganizované pre interných a externých doktorandov Archeologického ústavu SAV, ktoré doplní odborná prednáška.

 

Čítajte viac

Príďte sa pozrieť na Deň otvorených dverí na Archeologickom ústava SAV v Nitre. Pozriete si s najnovšími 3D technológiami, ktoré sa používajú pri výskume kultúrneho dedičstva. Zoznámite sa s interdisciplinárnou spoluprácou medzi rôznymi vedeckými odvetviami. Archeológovia vás budú informovať o najnovších výskumoch v okolí Nitry.

 

Tešíme sa na Vašu návštevu

 

Miesto: budova SAV, Akademická 2, Nitra

Dátum: 6. 11. 2019

Čas: 9:00 – 13:00

Archeologický ústav SAV ako verejný obstarávateľ si Vás v rámci zadávania zákazky s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), dovoľuje vyzvať na predloženie cenovej ponuky.

Dokument 1

Dokument 2

 

V dňoch 21.-23. októbra 2019 sa v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre uskutoční 16. medzinárodnej konferencie SKAM Lithic Workshop. Zameraná je na prezentáciu výsledkov bádania tzv. „Fossil Directure” artefaktov, ktoré v rámci štúdia spoločností dôb kamenných reprezentujú kľúčový element pri definovaní jednotlivých archeologických kultúr v priestore a čase. Forma a využite týchto kamenných artefaktov prešla zložitým a dlhým vývojom, počnúc pästnými klinmi, cez precíznejšie opracované listovité hroty neandertálcov až po dômyselné čepeľovité hroty najstarších nositeľov homo sapiens sapiens. Cieľom konferencie bude rozprúdiť diskusiu ohľadom problematiky definície „Fossil Directure”, ako sa zmenilo jeho postavenie od jeho zavedenia až po dnešok a aké sú jeho limity pri začleňovaní k archeologickým kultúram.

 

V rámci konferencie bude pre širokú verejnosť dňa 18. októbra 2019 otvorená aj výstava „Silicit – oceľ doby kamennej: štiepaná industria v praveku na Slovensku“, ktorá bude zameraná na prezentáciu kamennej industrie vyhotovenej zo štiepateľných kamenných surovín. Súčasťou expozície bude ukážka surovín, ktorých výskyt je na území Slovenska, ale aj surovín, ktoré sa sem dostali ako import. Medzi exponátmi nebudú chýbať základné typy nástrojov doby kamennej, ktorých spôsob výroby bude prezentovaný videom. Na posteroch sa návštevník oboznámi s druhmi štiepateľných surovín a dokladmi ich získavania.

 

Program konferencie tu

 

Tatranská jaskyňa Hučivá diera sa už pred 15 000 rokmi stala domovom pravekých ľudí. Dokázali to objavy archeológa Slovenskej akadémie vied Dr. Mariána Sojáka a poľského výskumníka Pawla Valde-Nowaka z Jagelovskej univerzity v Krakove. Koncom uplynulého týždňa ukončili svoj výskum v tatranskej jaskyni a prichádzajú so zisteniami, ktoré menia pohľad na praveké osídľovania Európy.

„Ide vôbec o prvú jaskyňu na území Tatier s doloženým  pravekým osídlením, tak na slovenskej, ako aj poľskej strane. O osídlení tatranských jaskýň sme nevedeli vôbec nič až do objavenia Hučivej diery. Ani sme ho nepredpokladali, veď v Tatrách boli ľadovce a hranica lesa bola na sklonku doby ľadovej podstatne nižšie. V jaskyni sme našli vzácnu štiepanú kamennú industriu magdaleniénskej kultúry, kosti lovných zvierat, a toto pochádza z neskorého paleolitu spred 15.-14 000 rokov,“ povedal Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Slovensko-poľská misia našla aj masívne zahĺbené ohnisko, ktorého popolovitú vrstvu s uhlíkmi momentálne analyzuje prof. Tomasz Goslar v Poznani pomocou rádiokarbónovej metódy. Tá preukáže absolútny vek neskoropaleolitického osídlenia, teda predpokladaný vek lovcov, ale aj ich koristi.

„Podľa nájdených kostí išlo o lovcov sobov, kamzíkov, kozorožcov, vysokej zveri, koní ale aj zajacov. V ohnisku, ktoré bolo z dôvodu chladu v zadných priestoroch jaskyne, sa našiel aj zlomok kostenej ihly, ktorou zošívali kusy spracovanej kože ulovenej zveri na výrobu odevu,“ upresnil archeológ.

Nájdené kamenné suroviny umožňujú vedcom predpovedať migračné trasy pravekých obyvateľov jaskyne. Dobre ich poznali a vedeli si ich zadovážiť aj z ďalekých oblastí. Do Hučivej diery prišli pravdepodobne z oblasti severne od hrebeňa Karpát, čo je dnešné južné Poľsko. Svedčia o tom poľské odrody pazúrikov či moravské rohovce.