cvndp publikacie publikacie

Mesiac: júl 2024

Pozývame Vás na výstavu Umenie vo svete numizmatiky

Podtatranské múzeum v Poprade, kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, Vás pozýva na výstavu “Umenie vo svete numizmatiky“, v spolupráci so Slovenskou numizmatickou spoločnosťou (SNS) pri SAV pobočka Svit-Tatry a Archeologickým ústavom SAV v. v. i. Nitra.
Výstava prezentuje numizmatický a numizmatike príbuzný materiál z numizmatického fondu múzea a zo zbierok členov SNS pri SAV. Prezentuje ukážky platidiel a mincí od obdobia antiky až po súčasnú euromenu.
Trvanie výstavy je od 17. júla 2024 do 22. septembra 2024, v expozičných priestoroch múzea na Vajanského 72/4 Poprad

Vernisáž výstavy sa uskutoční v utorok 16. júla 2024 o 16:00 hod.

Link na výstavu: https://www.muzeumpp.sk/vystavy/umenie-vo-svete-numizmatiky/

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici môže byť o niečo mladšia, než sa predpokladalo

Predrománska rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici predstavuje významnú pamiatku stredoeurópskej včasnostredovekej sakrálnej architektúry. Vďaka jej dobre zachovanému stavu je hodnotným predmetom archeologického a konzervátorského výskumu.

 

V roku 2021 boli publikované výsledky analýzy rádio-karbónových dát získaných počas reštauračných prác vedených súkromnou spoločnosťou v rokoch 2009 – 2016. Autori tohto výskumu dospeli k zaujímavému záveru, že obdobie výstavby rotundy sa vzťahuje na 1. polovicu 9. storočia a teda patrila by medzi najstaršie kresťanské architektúry na našom území. Táto hypotéza však vyvolala živé diskusie medzi vedcami, čo viedlo k ďalšiemu podrobnému preskúmaniu zverejnených dát a inému pohľadu na skutočný vek rotundy.

 

Počiatočné zistenia a kontroverzie

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici (Zdroj: www.topslovensko.sk)

Opakovaná analýza zverejnených rádiokarbónových vzoriek Mgr. Zbigniewa Robaka, PhD. z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre publikovaná v prestížnom časopise Radiocarbon spochybňuje pôvodné zistenia a navrhuje iný časový rámec na základe komplexného modelovania vzoriek. Štúdia prehodnocuje dobu vzniku rotundy na rádiokarbónové dátum 1115 ± 13 BP (kalibrované roky 892 – 988 po Kr. s 95,4% pravdepodobnosťou), čo aj zodpovedá súčasným archeologickým a historickým poznatkom vyplývajúcim zo skúmanej problematiky vývoja regiónu Ponitria vo včasnom stredoveku​​.

Pôvodná štúdia od P. Povinca a kol. (2021) datovala rotundu pomocou kombinovanej analýzy rádiokarbónových dát, získaných z fragmentov dreva nájdeného vo vrstve najstaršej malty. Závery tejto štúdie vyvolali však viaceré pochybnosti, jednak kvôli prijatej metodológii výskumu, jednak kvôli opomenutiu širšieho archeologického a historického kontextu pri interpretácii výsledkov. Napriek tomu, konečné zverejnene dát a charakteristík vzoriek získaných počas vynikajúceho konzervátorského výskumu umožnilo začatie odbornej diskusie.

 

Metodológia výskumu

Pri vyhodnotení rádiokarbónového dátumu vzniku rotundy sa pôvodná štúdia primárne spoliehala na datovanie vzoriek drevených odštiepkov a drobných uhlíkov. Tento postup nie je úplne ideálny, keďže boli k dispozícii aj iné údaje, poskytnuté viacerými datovacími laboratóriami a predchádzajúcim archeologickým výskumom. Pôvodná štúdia sa totiž spoliehala na kombinovanie dátumov pochádzajúcich z uhlíkov a drevených fragmentov, ale vôbec nešlo o konštrukčné prvky stien rotundy, ale, do slova, o odpadky primiešane do malty. Tieto fragmenty, ktoré sa neznámou cestou dostali do stavebného materiálu, môžu pochádzať odkiaľkoľvek a mohli vzniknúť skôr ako rotunda. Presne to však nevieme. Takýto prístup komplikuje spoľahlivosť a presnosť datovania. Okrem toho by sa rádiokarbónové dátumy získané z dreva a uhlíkov neurčitého pôvodu všeobecne mali považovať za menej informatívne, a to najmä v prípade datovania jednotlivých objektov, a nie celých lokalít. Ide o veľmi dôležité detaily rádiokarbónového datovania v archeológii.

Naopak, nový prístup sa zameriava na rádiokarbónové datovanie vzoriek samotnej malty a omietky, ktoré sú priamo spojené s obdobím výstavby rotundy. Nový model a jeho test predpokladajú síce určitú neistotu vyplývajúcu z možného vplyvu neznámych charakteristík uhličitanov vo vápne, ale eliminujú, alebo obmedzujú vplyv odchylných vzoriek na výsledok datovania. Reanalýza poskytla konzistentný časový rozsah, čo posilňuje argument, že rotunda, a presnejšie – tie steny, z ktorých boli odobraté vzorky – vznikla medzi koncom 9. a koncom 10. storočia​​ s dôrazom na vrcholy pravdepodobnosti na prelome 9. a 10. alebo okolo polovice 10. stor. Možno ďalší výskum poskytne dodatočne údaje, ktoré prispejú spresneniu chronológii rotundy.

Čítajte viac

V archeologickom skanzene v Modré pri Velehrade otvorili nové unikátne múzeum – Klenotnica Veľkej Moravy

Archeoskanzen Modrá u Velehradu (Foto: M. Polášková, obec Modrá).

V závere júna 2024 sa v najväčšom a najnavštevovanejšom archeologickom skanzene Českej republiky slávnostne otvorilo nové unikátne múzeum – Klenotnica Veľkej Moravy. Ide o výsledok spoločného slovensko-českého projektu v rámci programu INTERREG V-A SK-CZ 14-20 s názvom Spoločné dedičstvo od Rimanov po klenoty Veľkej Moravy.

Unikátny zvon z Bojnej, ktorý v minulosti získal AÚ SAV ako dar od J. Janošíka (Foto: M. Ruttkay)

V rekordne krátkom čase sa podarilo vybudovať pod úrovňou terénu archeoskanzenu moderné múzeum s najvýkonnejšími zabezpečovacími systémami. V rámci pilotnej výstavy s názvom Elity Veľkej Moravy sú verejnosti predstavené najvýznamnejšie nálezy z hradísk a pohrebísk Veľkej Moravy, ktoré reprezentujú hmotnú kultúru spájanú s najvyššou spoločenskou vrstvou 9. – 10. storočia.

Návštevník môže vidieť množstvo jedinečných dobových výrobkov – šperky, výzbroj, výstroj zasadené do panoramatických scén zobrazujúcich najvýznamnejšie medzníky veľkomoravského vývoja.

Slávnostné prestrihnutie pásky pri otvorení Klenotnice Veľkej Moravy (zľava hajtman Zlínskeho kraja R. Holiš, starosta obce Cífer M. Sagan, riaditeľ AÚ SAV M. Ruttkay (Foto: J. Stankovský).

Ide o nálezy reprezentujúce významné juhomoravské náleziská – Mikulčice, Staré Město, Uherské Hradiště, Modrá, Pohansko u Břeclavi.

Osobitnú pozornosť púta originál zvona z hradiska Bojná neďaleko Topoľčian, ktorý patrí k európskym unikátom dokladajúcim nielen upevňovanie kresťanstva v 9. storočí, ale aj poukazujúci na vyspelosť vtedajšej nobility.

Pohľad do útrob Klenotnice Veľkej Moravy (Foto: M. Polášková).

Na českej strane je nositeľom projektu obec Modrá a na slovenskej strane obec Cífer. Práve starostovia obci Miroslav Kovařík a Maroš Sagan dokázali zladiť všetkých aktérov projektu a v stanovených termínoch dosiahnuť skvelý výsledok, ktorý od prvého dňa vyvolal obrovský záujem verejnosti. Samotná výstava je dielom Moravského zemského muzea v spolupráci s obcou Modrá, Archeologickým ústavom AV ČR, Brno, v. v. i., Filozofickou fakultou Masarykovy univerzity – Ústavem archeologie a muzeologie a Archeologickým ústavom SAV, v. v. i.

Jaroslava Ruttkayová

 

Uskutoční sa 5. medzinárodná konferencia Pipe lost, pipe found

Archeologický ústav SAV, v. v. i.,  Tekovské múzeum v Leviciach, Pipe Club Nitra a Slovenská archeologická spoločnosť

 

Vás pozývajú na 5. medzinárodnú konferenciu Pipe lost, pipe found

 

Konferencia sa uskutoční v termíne od 3. decembra 2024 v Tekovskom múzeu v Leviciach

 

Téma konferencie:

Nové nálezy hlinených fajok a fajkárstvo v neskorom stredoveku a v novoveku

 

Prihlášku na konferenciu stiahnete tu

Čítajte viac

Pozývame Vás na podujatie Starovek v Nižnej Myšli

Pozývame Vás na podujatie Starovek v Nižnej Myšli

Tretí ročník úspešného podujatia Starovek v Nižnej Myšli sa aj tento rok odohrá Archeoskanzene v Nižnej Myšli. Príďte 20. 7. 2024 medzi 15:00 a 21:30 do Nižne Myšli a čaká Vás zaujímavý program.

Na podujatí vystúpia domáce a zahraničné historické skupiny, rekonštruujúce život od doby bronzovej až po obdobie sťahovania národov. Program doplnia dobové remeslá, workshopy, prednášky a viacero ďalších zaujímavých náučno-zábavných aktivít pre deti aj dospelých.

Starovek v Nižnej Myšli sa odohráva v archeologickom skanzene, ktorý sa venuje významnému archeologickému nálezisku z doby bronzovej. Počas svojej krátkej tradície sa na ňom vystriedali okrem domácich aj historické skupiny z Talianska, Rakúska, Českej republiky, Maďarska a Rumunska.

Na tohtoročnom podujatí budú môcť návštevníci vidieť rímske légie z viacerých etáp Rímskej ríše, zažiť gladiátorské zápasy, alebo sa nechať unášať pôvabnými rímskymi a antickými tancami. Predstavia sa tiež kmene Keltov a Germánov, ktorí na tomto území žili celé stáročia. Tradične bude za hradbami opevnenej osady v archeoskanzene otvorený aj tábor z doby bronzovej, kde budú svoje praveké umenie prezentovať majstri kovolejár, hrnčiarka, tkáčka, či výrobca voňaviek!

Na podujatí nebude chýbať dobová kuchyňa so starovekými receptami. V starovekom táborovom „mestečku“ budú prezentované rôzne remeslá a ukážky bežného života ľudí v minulosti.

Medzi vystúpeniami jednotlivých historických zoskupení budú traja archeológovia prezentovať aktuálne poznatky z regiónu o dobe bronzovej a dobe rímskej. Pomyselnými čerešničkami podujatia bude rekonštrukcia obliehania opevnenej osady, koncert živej hudby s dobovými motívmi a mystická fireshow na záver.

Pre deti bude pripravených viacero náučno-zábavných aktivít, ako malý archeológ, mletie obilia na pravekom žarnove, detská rímska légia, predčítanie gréckych bájí a ďalšie.

Dospelí účastníci môžu okrem bohatého programu ochutnať aj regionálne vína, ktorá spolu s jednou z prednášok nadväzuje na nález najstaršieho vinohradníckeho noža na Slovensku, ktorý pochádza priamo z Nižnej Myšle a datuje sa do doby rímskej.

Projekt podporil Košický samosprávny kraj, Archeologický ústav SAV a obec Nižná Myšľa. Organizátorom podujatia je o.z. Collegium Myssle.