Rôzne techniky a kompozície exteriérovej výzdoby obvodových stien domov
Neolit, eneolit, doba bronzová
Mgr. Jozef Ďuriš, PhD.
Otvorený list členov Pamiatkovej rady pri MK SR ministerke kultúry SR
Paedr. Martina Šimkovičová
Ministerka kultúry SR
Ministerstvo kultúry SR
Nám. SNP č. 33
813 31 Bratislava – Staré Mesto
Otvorený list členov Pamiatkovej rady pri MK SR ministerke kultúry SR
Pani ministerka,
na Ministerstve kultúry SR (ďalej len „MK SR“) tohto roku v krátkom slede za sebou (5.11.2024 a 27.11.2024) zasadala Pamiatková rada pri MK SR za účelom prerokovania ťažiskového bodu programu – odvolania generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR.
Ani na prvom, ani na druhom zasadnutí Pamiatkovej rady vedenie MK SR neuviedlo vecné dôvody odvolania generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR tak, aby sa dali považovať za argumentačne spôsobilé a relevantné na to, aby sa nimi mohli členovia Pamiatkovej rady seriózne zaoberať a naplniť literu § 9 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení: Pamiatkový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého po prerokovaní s Pamiatkovou radou vymenúva a odvoláva minister.
Máme za to, že prerokovaním sa rozumie vecná diskusia s konfrontáciou argumentov pre a proti. Vágne a zahmlievajúce zdôvodnenie slovami o potrebe „dynamizácie procesov a flexibilizácii Pamiatkového úradu SR“ ako jedinom argumente pre odvolanie generálneho riaditeľa dobre fungujúcej inštitúcie, na činnosť ktorého súčasne zo strany MK SR nezazneli žiadne kritické pripomienky alebo fakty, nemôže byť naplnením obsahu pojmu prerokovanie. Postoj Pamiatkovej rady dokumentuje zápisnica z prvého aj druhého zasadnutia Pamiatkovej rady, kde sa v záverečných uzneseniach tento fakt taxatívne deklaruje.
Odvolanie generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR je podľa nás svojvoľným aktom zo strany MK SR, ktorý nemá oporu v nastavených mantineloch zákonného postupu a je rovnako v rozpore so základnými pravidlami slušnej komunikácie. Tento akt je navyše hrubo podčiarknutý zverejnením mena nového generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR, ktorého osoba neprešla procesom prerokovania Pamiatkovou radou.
Aktuálny proces odvolania a vymenovania generálneho riaditeľa PÚ SR považujeme za nekorektný, neuzavretý a nezákonný. Súčasne vyzývame MK SR na predkladanie písomných podkladov a materiálov na rokovanie Pamiatkovej rady v zodpovedajúcej obsahovej kvalite a v primeranom časovom predstihu pred termínom zasadnutia Pamiatkovej rady.
Ak má Pamiatková rada plniť účel, na ktorý bola zriadená, nie je možné, aby závery jej rokovaní boli zo strany MK SR ignorované alebo sa s ňou neuskutočnili zákonom predpísané rokovania ako napríklad pri odvolávaní a menovaní generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR. To, že Pamiatková rada je pre MK SR orgánom poradným bez výkonnej právomoci, neznamená, že je orgánom, ktorý má výstupy MK SR len vziať na vedomie bez riadneho procesu prerokovania.
Členovia Pamiatkovej rady pri MK SR
Ing. arch. Pavol Pauliny, PhD. – predseda
doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. – podpredseda
prof. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD.
Ing. Vladimír Kohút
doc. Mgr. art. Janka Blaško Križanová, ArtD.
Ing. arch. Lýdia Kubeková
Ing. arch. Ján Mackovič
Mgr. Tímea Máteóvá
Ing. arch. Peter Moravčík
PhDr. Karel Prášek
prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
Bratislava, 13.12.2024
Archeológovia objavili na hradisku v Bojnej ďalší hromadný nález dávnych predmetov
Aj záver výskumnej sezóny na známom veľkomoravskom nálezisku v Bojnej, okres Topoľčany priniesol prekvapujúce výsledky. Pri systematickom povrchovom prieskume východného predpolia centrálneho hradiska Valy, ktoré bolo zničené a opustené na začiatku 10. storočia, boli objavené ďalšie cennosti z tejto doby.
Atraktívny a pre bádateľov dôležitý bol hromadný nález s poradovým číslom 39. Pri podrobnom skúmaní v teréne a po jeho premiestnení v bloku do laboratória Archeologického ústavu SAV, v, v, i, v Nitre sa dal zrekonštruovať celý postup jeho uloženia do zeme. Na príkrom svahu poniže opevnenia bola vykopaná priehlbeň, do ktorej uložili veľké drevené vedro. Z neho sa v zemi po stáročiach zachovali len železné súčasti – obruče a držadlo. Doň uložili ingoty olova, česáky ľanu, nožnice a ďalšie predmety, medzi iným aj známe dobové platidlá – železné sekerovité hrivny. Ďalšie hrivny a zväzok kosákov uložili popri vedre do jamy, ktorú zasypali polmetrovou vrstvou hliny. V laboratóriu bolo možné nález kvalitne analyzovať a dokumentovať pomocou RTG a 3D snímkovania a zrekonštruovať jeho pôvodný stav. Po konzervácii a vedeckom spracovaní bude súbor vystavený v Múzeu Veľkej Moravy v Bojnej.
Zvláštny fenomén ukrývania skupín predmetov na rôznych miestach hradiska Valy v Bojnej, ale aj v jeho širšom okolí je neustále predmetom záujmu bádateľov. Zdá sa, že niektoré z týchto depozitov boli ukrytým a nevyzdvihnutým majetkom tamojších obyvateľov v čase hroziaceho nebezpečenstva, ktoré podľa plošného požiaru obydlí a opevnení potvrdili archeologické výskumy. Zdá sa však, že niektoré z týchto depozitov mohli byť aj ukladané do zeme aj ako určitý druh obetného daru podľa niektorého zo starých zvykov, ktoré nastupujúce kresťanstvo ešte nestihlo potlačiť.
Karol Pieta, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
autor fotografii: K. Pieta
Mladá nádej slovenskej vedy vystúpila s archeológmi na Molpír
V Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied na Smolenickom zámku v Smoleniciach (okr. Trnava) sa 27. – 29. 11. 2024 uskutočnila študentská konferencia Mladá nádej slovenskej vedy. Na inšpiratívnom podujatí sa s vedcami a vedkyňami zo Slovenskej akadémie vied stretli talentovaní žiaci z celého Slovenska, ktorí so svojimi projektami uspeli v celoslovenských súťažiach Festival vedy a techniky AMAVET a Stredoškolská odborná činnosť (SOČ). V bohatom programe študentskej konferencie sa okrem prezentácie školských prác a motivačných príspevkov pracovníkov zo Slovenskej akadémie vied rátalo tiež s komentovanou exkurziou do neďalekej archeologickej lokality na vrchu Molpír.
Exkurzia sa konala posledný konferenčný deň a zúčastnilo sa jej vyše 30 študentov aj s pedagógmi. Odborný výklad dvojice archeológov z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre – Susanne Stegmann-Rajtárovej a Vladimíra Mitáša – pri informačných tabuliach o tomto významnom hradisku zo staršej doby železnej, prípadne pri betónovom modeli hradiska, striedali zvedavé otázky zúčastnených. Hovorilo sa nielen o každodennom živote na hradisku v dobe halštatskej (napr. o rôznych remeslách a početných archeologických dokladoch remesiel), ale aj o ďalekosiahlych kontaktoch jeho obyvateľov v rámci halštatskej kultúry či o katastrofickom zániku tohto sídla najneskôr v prvej polovici 6. stor. pred n. l. Dúfame, že mladé vedecké nádeje aj napriek daždivému počasiu historický význam a genius loci Molpíra oslovil a že sa na toto pozoruhodné miesto ešte niekedy vrátia.
Vladimír Mitáš, Susanne Stegmann-Rajtár
Štipendiá pre excelentných výskumníkov ohrozených vojnovým konfliktom na Ukrajine
Aj v roku 2024 aktívne pôsobí v Archeologickom ústave SAV, v. v. i. ukrajinský vedecký pracovník a vysokoškolský učiteľ doc. Vyačeslev Olehovič Zabavin, CSc., špecialista na dobu bronzovú v prikaukazskej a priazovskej oblasti. Po zničení jeho pracoviska na Marijupolskej štátnej univerzite v Mariupoli, ktorý dnes leží na okupovanom území,
môže kolega Zabavin vďaka výzve Štipendiá pre excelentných výskumníkov ohrozených konfliktom na Ukrajine (kód 09103-03-V01) v rámci Plánu obnovy ďalej nerušene pracovať. V súčasnosti sa okrem tém, spojených s jeho doterajšou činnosťou už venuje aj problematike mladšej a neskorej doby bronzovej v západokarpatskej oblasti. Ako skúsený terénny pracovník sa v rámci výskumného projektu Bojná podieľa aj na terénnych a laboratórnych výskumoch, ako aj na ich publikačných výstupoch.
Uskutoční sa konferencia o nálezoch fajok
Pipe Lost Pipe found 2024
Archeologický ústav SAV, v. v. i., Tekovské múzeum v Leviciach, Pipe Club Nitra a Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV organizujú:
5. medzinárodnú konferenciu archeológie novoveku
PIPE LOST PIPE FOUND 2024
3. decembra 2024 v Tekovskom múzeu v Leviciach, Levický hrad,
Uskutočnil sa Deň otvorených dverí
Dňa 14. 11. 2024 sa konal Deň otvorených dverí, ktorý organizoval Archeologický ústav SAV v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV. Počas neho sa žiakom zo základných škôl v Nitre a blízkom okolí predstavila práca archeológa a ekológa. Deti si mohli vyskúšať rôzne činnosti súvisiace so spracovávaním archeologických artefaktov, ako napríklad prácu s keramikou či kreslenie nálezov, ale tiež spoznávať rôzne ekosystémy či pod mikroskopom sledovať stopy rôznych živočíchov. Veľký záujem vyvolali aj ukážky z porovnávacích zbierok z archeozoológie či antropológie. Súčasťou podujatia boli prezentácie, ktoré priblížili základné nedeštruktívne archeologické metódy, ako aj primárny krajinnoekologický výskum.
Zomrel Jaroslav Somr
Dňa 21. 11. 2024 nás náhle a nečakane opustil Jaroslav Somr, dlhoročný a blízky spolupracovník Archeologického ústavu SAV a priateľ mnohých z nás. Aj keď mu osud nedožičil stať sa profesionálnym bádateľom, celý svoj aktívny život venoval archeológii. Dlhé roky pracoval v Trenčianskom múzeu a popri práci v teréne sa vypracoval na kvalitného reštaurátora a dokumentaristu. Bol výborným znalcom slovenských nálezísk a nálezov. Mnohé z nich svojimi kresbami zaznamenal a zabezpečil tak pred stratou pre vedu. Obetavo sa zapájal do práce tam, kde bolo potrebné rýchle nasadenie a jeho šikovné ruky. Bol platnou súčasťou viacerých dôležitých výskumov a prieskumných projektov. Za náročných podmienok pomáhal zachraňovať hrobku v Poprade a veľký kus práce zanechal aj na náleziskách v Bojnej i na mnohých ďalších náleziskách, ktoré sme spoločne objavovali a spoznávali. Ako člen geofyzikálnej skupiny sa viac rokov zapájal do aktivít Masarykovej univerzity v Brne pri výskumoch na Bibracte a inde. Všetci sme ho poznali ako obetavého a človeka, vždy ochotného pomôcť.
Ešte krátko, len dva dni pred jeho skonom sme s Jarom v ústave diskutovali nad ostatným hromadným nálezom z Bojnej, ktorý sám pomohol objaviť a preniesť do laboratória na ďalšie spracovanie. A dohadovali sme nové spoločné plány, ktoré, žiaľ, už zostanú bez jeho pomoci.
Milý Jaroslav, po tebe a tvojej práci zostane veľká prázdna medzera. Vyplnia ju len spomienky v našej pamäti. Odpočívaj v pokoji.
Karol Pieta
Archeológovia objavili najstaršiu keramiku severne od Dunaja. Varili v nej mäso divej zveri
Počas viacročného systematického archeologického výskumu v Santovke (okr. Levice), ktorý bol cielene zameraný na opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej, sa pracovníkom Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Nitra podarilo nájsť v profile potoka Búr, ktorý preteká tesne pod lokalitou veľmi slabo vypálené črepy a navyše aj kusy zuhoľnatených driev – stromov.
Nadväzujúc na predchádzajúcu interdisciplinárnu spoluprácu sme požiadali kolegov z Ústavu geologických vied a Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne o uskutočnenie detailných analýz uvedenej keramiky a jej absolútneho datovania. Vyhotovená rádiokarbonová analýza ukázala, že keramiku zhotovili už lovci – zberači v závere mezolitu, teda strednej doby kamennej, 5 800 rokov pred naším letopočtom. Ukázalo sa, že je o 300 rokov staršia ako doteraz známa najstaršia neolitická keramika severne od Dunaja.
Ide o mimoriadne významný objav, pretože ju vytvorili naši predkovia, ktorí ešte nežili ako poľnohospodári usadlým spôsobom života na jednom mieste, ale kočovali z miesta na miesto a živili sa lovom divých zvierat a zbieraním plodov. Z toho dôvodu sme sa domnievali, že práve prenášanie ťažkých keramických nádob by mohlo pri takomto presúvaní sa spôsobovať problémy. Avšak analýzy keramickej hmoty mezolitickej keramiky zo Santovky ukázali, že obsahuje okrem prímesi drobných zlomkov andezitu, najmä množstvo organických látok, t j. listov a stoniek trávy rodu Festuca. To spôsobilo, že nebola taká ťažká ako klasická neolitická keramika a teda mohli ju ľahšie prenášať na ďalšie miesto.
Slovenský archeológ skúmal v rakúskom jazere Wörthersee praveké stavby
Na začiatku jesene sa Martin Kvietok z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. zúčastnil archeologického projektu výskumu pravekých nákolných stavieb v korutánskom jazere Wörthersee v juhovýchodnom Rakúsku.
Nákolné stavby sú objekty a obydlia, ktoré postavili na konštrukcii vytvorenej z drevených kolov a zapustenej priamo do jazera. Vďaka vhodným podmienkam vo vodnom prostredí sa drevené časti veľmi dobre zachovali.
Od roku 2011 sú tieto pamiatky zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do skupiny chránených lokalít bolo zapísaných 111 z viac ako 1000 známych archeologických nálezísk v šiestich krajinách okolo Álp (Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko). Tvoria ju pozostatky prehistorických nákolných osád z obdobia 5 000 až 500 pred n. l., ktoré sa nachádzajú pod vodou, na brehoch jazier, pozdĺž riek alebo v mokradiach a ponúkajú výnimočné podmienky na ochranu organických materiálov, ako je drevo, textílie, rastlinné zvyšky. a kosti. Vďaka vlhkému prostrediu sa dochovalo množstvo predmetov z organických materiálov. Tieto lokality poskytujú mimoriadne podrobný obraz o sociálnych, ekonomických a ekologických interakciách prehistorických populácií.