Dňa 19.8.2025 bude knižnica otvorená do 13.00 hod.

Prednášky sa uskutočnia 19. 8. 2025 o 13:00 v budove Archeologického ústavu SAV, v. v. i., na Akademickej 2 v Nitre v prednáškovej miestnosti pri vstupe do budovy na prízemí.

Témy prednášok:

Vikingovia v Severnom Atlantiku: Osídlenie Škótska a Islandu

Dr. Rachel Cartwright (Florida State University)

Medzi 8. a 11. storočím n. l. sa obyvateľstvo Škandinávie (v tomto období známe ako „Vikingovia“) usadilo v rôznych oblastiach Severného Atlantiku, od Británie až po Grónsko. Tieto migrácie viedli k vytvoreniu diaľkových spojení a vzniku diasporických komunít, ktoré medzi sebou udržiavali úzke väzby. Prednáška sa zameria na vikinské osídlenie severného Škótska a Islandu. Ide o dva regióny, ktoré majú odlišné charakteristiky: zatiaľ čo v Škótsku sa vikinskí osadníci stretli s už existujúcimi komunitami (najmä s Piktami), pričom ich interakcie prebiehali násilne i mierovou cestou, na Islande prišli do prázdnej krajiny, ktorá predtým nebola osídlená. Tieto odlišné scenáre mali vplyv na spôsob, akým sa Škandinávci usadili a prispôsobili novým krajinám. Prednáška sa bude venovať najmä aspektom každodenného života v prvých sto rokoch po počiatočnom osídlení nových území Škandinávcami. Činnosti, ktoré ľudia robia, a artefakty, ktoré vyrábajú vo svojom každodennom živote, sú základom pre pochopenie toho, ako sa vytvárajú, reprezentujú alebo transformujú identity, a môžu mať mimoriadny vplyv na jednotlivcov aj na spoločnosť. Prostredníctvom výskumu domov, hrobov a ich materiálnych súborov nahliadneme do každodenného života vikinskej doby v týchto oblastiach.

Výskum oppíd v 21. storočí: Nové pohľady na európsky fenomén

Prof. Dr. Manuel Fernández-Götz (University of Oxford)

Koniec doby železnej bol pre spoločnosti, žijúce v miernom pásme Európy, obdobím hlbokých zmien: od Portugalska po Slovensko vznikali veľké opevnené osady známe ako oppidá. Mnohé z týchto lokalít možno považovať za mestá, ktoré vytvárali urbanistický fenomén s koncentráciou obyvateľstva a činností v období demografického rastu a nárastu remeselnej výroby a obchodu. Prednáška poskytne prehľad o najnovšom stave výskumu oppíd, so zameraním najmä na tri hlavné témy: 1) dôvody ich rozsiahleho rozvoja v priebehu niekoľkých desaťročí (endogénne a exogénne faktory); 2) otázku udržateľnosti oppíd, vrátane ich zásobovania potravinami; a 3) vzájomné vzťahy medzi oppidami a inými typmi osídlenia z neskorej doby železnej, od otvorených aglomerácií po farmy. Prednáška ukáže, ako veľmi pokročilo skúmanie oppíd v posledných niekoľkých desaťročiach, ale tiež navrhne výskumné otázky a metodiky, ktoré majú sľubný potenciál pre výskum v budúcnosti.

Prednášky a návšteva popredných svetových bádateľov sa uskutočňuje vďaka programu Mobility visit Slovenskej akadémie vied.

Prednášky budú v anglickom jazyku.

Košice

Archeologický ústav SAV, v. v. i. v Nitre ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – výskumník/výskumníčka pre oddelenia:

• Oddelenie pre výskum východného Slovenska (OVVS)

špecialista na archeológiu stredoveku a novoveku

Miesto výkonu práce: Košice

Dátum nástupu: 1.09.2025-31.08.2027

Pracovný pomer: na určitú dobu (2 roky) s trojmesačnou skúšobnou dobou

Počet voľných pracovných miest: 1

Pracovné podmienky

Pracovný čas: od 7:30 do 15:30

Práca na zmeny: jednozmenný pracovný režim

Platové podmienky:

V zmysle zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády č. 296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Čítajte viac

Archeologický ústav SAV, v. v. i. (ďalej ArÚ SAV, v. v. i.) ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – výskumník/výskumníčka pre oddelenie:

• Oddelenie archeológie včasnej doby dejinnej a styčných prírodovedeckých disciplín (OAV) )

špecialista na výskum doby laténskej alebo rímskej a doby sťahovania národov

Čítajte viac

Dňa 17. júna 2025 sa v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied v Smoleniciach uskutočnilo slávnostné udeľovanie cien SAV. Ocenenia boli udelené za výnimočné výsledky vo vedeckovýskumnej práci, medzinárodnú spoluprácu, popularizáciu vedy a aj pre mladú vedeckú osobnosť.

Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy si z rúk novozvoleného predsedu SAV Mgr. Martina Venharta, DrSc., prevzal kolektív autorov za vybudovanie Archeoparku Cífer-Pác – unikátneho priestoru, ktorý približuje dávnu históriu širokej verejnosti: doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a PhDr. Jaroslava Ruttkayová s kolektívom z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.; Ing. Maroš Sagan, PhD., Ing. arch. Katarína Bacigálová a Mgr. art. Daniel Dida a kolektív z obce Cífer a prof. doc. PhDr. Vladimír Varsik, CSc. z AÚSAV, v. v. i. / Trnavskej univerzity v Trnave.

Všetkým oceneným srdečne gratulujeme!

 Archeopark Cífer-Pác pozostáva zo štyroch hlavných častí:

• rekonštrukcia časti germánskej kniežacej rezidencie,
• múzeum s expozíciou „Návraty do minulosti: Od prvých roľníkov po Veľkú Moravu“,
• záhrada našich predkov,
• náučný chodník.

Projekt Archeoparku v Cíferi-Páci priniesol jedinečný spôsob zobrazenia a interpretácie dvoch významných kultúrnych fenoménov – rímskeho a germánskeho. Exteriérová časť umožňuje návštevníkom vidieť rekonštruované objekty, ako rímsky kamenný kúpeľ alebo kvádsku zemnicu, čím sa podarilo autenticky priblížiť archeológiu tejto lokality. Interiérová expozícia, umiestnená vo vkusne zrekonštruovanej mlynici, s citlivo navrhnutým priestorovým riešením, ktoré rešpektuje pôvodné konštrukcie, ponúka výnimočný zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Kombinácia moderných výstavných techník a historických materiálov sa skvele dopĺňa, čím umožňuje jasné rozlíšenie medzi rôznymi historickými obdobiami.

Počas roka Archeopark Cífer-Pác organizuje pravidelné programy pre verejnosť, špecializované workshopy a odborné prednášky, ktoré rozširujú vedomosti o histórii a archeológii. Návštevníci a návštevníčky majú tiež príležitosť stretnúť historické skupiny zo Slovenska a Čiech, ktoré autenticky prezentujú život v minulosti na rôznych úrovniach, čím pridávajú ďalší rozmer k edukačnému zážitku. Archeopark sa už počas svojho prvého roka prevádzky teší vysokej návštevnosti, čo svedčí o jeho veľkom potenciáli a popularite medzi verejnosťou.

Projekt vznikol v rekordne krátkom čase ako výsledok mimoriadnej spolupráce samosprávy, odborných inštitúcií a zahraničných partnerov. Predstavuje nielen silný impulz pre rozvoj regiónu a turizmu, ale aj základ pre ďalšie projekty zamerané na poznávanie histórie.

Otváracie hodiny: štvrtok – nedeľa, 10:00 – 18:00

Vstupné: dospelí 5 € | deti, seniori, ZŤP 3 € | komentovaná prehliadka 2 €

Kontakt:

E-mail: archeopark@cifer.sk

Telefón: +421 910 395 057

Web: www.archeoparkcifer.sk

FB: https://www.facebook.com/archeoparkcifer

Viac informácií na stránke SAV: https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12890

Po dvoch rokoch výskumu bol v prestížnom medzinárodnom vedeckom časopise Journal of Archaeological Science: Reports publikovaný článok autorov Noémi Beljak Pažinová (Katedra archeológie, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), Ján Beljak (Archeologický ústav SAV, pracovisko Zvolen), Peter Bačík (Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave), Stanislava Milovská (Ústav vied o Zemi SAV, pracovisko Banská Bystrica), Bronislava Lalinská – Voleková (Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum v Bratislave) a Ján Štubňa (Gemologické laboratórium, Katedra geografie, geoinformatiky a r

egionálneho rozvoja, Fakulta prírodných vied a informatiky, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre).

Prsteň so zafírom

Článok sa zameriava na archeometrickú analýzu stredovekého zlatého prsteňa s korundom (zafírom) z Pustého Horného hradu vo Zvolene. Zistený bol pôvod tohto vzácneho drahého kameňa, jeho použitie, brúsenie a leštenie.

Pustý hrad vo Zvolene, významný uhorský vrcholne stredoveký kráľovský hrad postavili koncom 12. storočia a slúžil ako administratívne centrum Zvolenskej župy. 18-karátový zlatý prsteň, pochádzajúci z obdobia okolo roku 1300, obsahuje drahý kameň – červenofialový zafír s odhadovanou hmotnosťou približne dva karáty. Oválny korund vybrúsený do kabošonu (jedna strana je vypuklá, druhá plochá) s rozmermi 9,74 x 8,88 x 2,40 mm bol identifikovaný pomocou štandardných gemologických postupov, nedeštruktívnych analytických metód – Ramanovej spektroskopie, absorpčnej spektroskopie a mikroskopického výskumu. Analýzy potvrdili, že zafír v prsteni je prírodný a bez tepelnej úpravy, čo ešte zvyšuje jeho hodnotu, lebo väčšina zafírov sa upravuje, nie len dnes ale aj v minulosti, aby sa dosiahli atraktívny vzhľad. EDXRF analýza na stopové prvky (Ti, V, Cr, Fe, Ga) pomohla identifikovať možný pôvod zafíru. Výsledky naznačujú, že najpravdepodobnejším miestom pôvodu je ostrov Cejlón, dnešná Srí Lanka.

Nález prsteňa zdôrazňuje význam spolupráce medzi rôznymi odbormi pri skúmaní ako pôvodu drahého kameňa tak aj obchodných trás v stredoveku. Prsteň nebol len ozdobou; predstavoval bohatstvo, spoločenský status a duchovnú ochranu, pričom rytiny zvierat (lev?) na ramenách prsteňa symbolizovali silu a cnosť. Tento jedinečný zlatý prsteň so zafírom, objavený na Slovensku, je dôležitým archeologickým nálezom, ktorý po mnohých komplikáciách skončil u odborníkov, čo je šťastím pre slovenskú históriu a vedu.

Podobné nálezy z iných vrcholne stredovekých uhorských kráľovských hradov nie sú známe. Zlatý prsteň so štvorzubovou lunetou a červenofialovým zafírom je preto jedinečný. Hoci sa už pravdepodobne nikdy nedozvieme, komu tento šperk patril a ako sa dostal na hrad, jeho vzácnosť je nepopierateľná. Tento jedinečný artefakt si vyžadoval mimoriadnu pozornosť a dôkladný výskum.

Spracovali: Noémi Beljak Pažinová, Katedra archeológie FF; Ján Štubňa, Gemologické laboratórium, Katedra geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja FPV.

Na tieto a mnohé ďalšie otázky sa snaží relevantne zodpovedať monografia z pera Mariána Sojáka, ktorú nedávno vydal Archeologický ústav SAV, v. v. i., a to za výrazného finančného prispenia Prešovského samosprávneho kraja, Štátnej ochrany prírody SR a jej Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Už jej samotný názov „Jaskyne na Slovensku ako objekty archeologického a historického poznania“ prezrádza, že je venovaná podzemným priestorom (krasu i pseudokrasu) na našom území z pohľadu osídlenia. K dnešnému dňu je v Národnej databáze jaskýň evidovaných viac ako 8000 týchto prísne chránených javov. Z nich takmer tretina bola osídlená od paleolitu až po koniec 2. svetovej vojny…

Kniha je tematicky prvotinou. Problematikou speleoarcheológie, ktorá je špecializovanou sub-disciplínou archeológie, sa na Slovensku v minulosti intenzívne zaoberal známy bádateľ  dr. Juraj Bárta, o čom svedčí bohatá odborná a populárno-náučná literatúra z danej problematiky. Komplexná publikácia o našich speleoarcheologických lokalitách však dosiaľ absentovala.

Aktuálne dielo Mariána Sojáka túto dlhodobú medzeru vyplnilo. Kniha sumarizuje doterajšie poznatky o jaskyniach vzhľadom k ich dávnemu osídleniu, od najstaršieho úseku ľudských dejín – paleolitu až po záver 2. svetovej vojny (1945). Nechýbajú ani informácie o rozmanitom využívaní jaskynných priestorov v nedávnej minulosti prakticky až dodnes.

Autor z dostupných informačných prameňov zozbieral a analyzoval speleoarcheologické náleziská z celého územia Slovenska, a to podľa jeho geomorfologického členenia.

Informácie o archeologických nálezoch z jaskynného prostredia sa získali jednak z početnej citovanej jaskyniarskej literatúry, tak aj z ústnych výpovedí jaskyniarov združených v Slovenskej speleologickej spoločnosti či zamestnaných v špecializovaných inštitúciách, a napokon pochádzajúce z vlastnej výskumnej činnosti. Nebola to úloha ľahká a jednoznačná.

Jaskyne majú často viaceré názvy, ba neraz aj lokalizovanie do nesprávneho katastrálneho územia. Vďaka niekoľkoročnému autorskému úsiliu vznikla prínosná katalógová časť knihy, v ktorej sú zahrnuté všetky archeologické či historicko-archeologické lokality. V zostavenom súpise speleoarcheologických nálezísk sú zahrnuté tak isto lokality, v ktorých sa síce dosiaľ nenašli žiadne artefakty, ale zachovali sa o nich napríklad rozmanité legendy, historické správy, alebo sa v nich našli bezvýhradne epigrafické pamiatky (ryté, sekané a maľované nápisy) či neisté nálezové situácie. Možno sa domnievať, že v prípade takýchto lokalít môže ísť rovnako o perspektívne a archeologicky nádejné jaskynné náleziská, ktoré sú hodné pozornosti zo strany archeológov, prípadne jaskynných historikov.

Čítajte viac

S hlbokým žiaľom oznamujeme, že dňa 26. mája 2025 vo veku 77 rokov nás navždy opustila naša kolegyňa Mgr. Daniela FÁBIKOVÁ
Odpočívaj v pokoji!

Prihlasovanie na 44. ročník medzinárodnej konferencie zameranej na neolit a eneolit stredoeurópskeho priestoru je otvorené. Radi uvítame všetkých, ktorí sa chcú podeliť o poznatky zo záchranných či systematických archeologických výskumov, zo štúdií materiálnej kultúry, tematických syntéz, a napokon aj zo študentských prác.

V 44. ročníku sa konferencia vracia na Slovensko. Organizuje ju Archeologický ústav SAV, v. v. i., a Zemplínske múzeum v Michalovciach v spolupráci so Slovenskou archeologickou spoločnosťou. Uskutoční sa v dňoch 23. 9. až 25. 9. 2025 v priestoroch Zemplínskeho múzea v Michalovciach (mapa). Program bude pozostávať z dvoch prednáškových dní, spoločenského večera a celodennej exkurzie, na ktorej predstavíme oblasť Zemplína s bohatým neolitickým a eneolitickým osídlením.

Uvítame buď témou podmienené prednášky v sprievode prezentácie *.ppt s max. dĺžkou 15 min, alebo farebne tlačené postery vo formáte DIN A0 (841 x 1189 mm). Príspevky bude možné predniesť slovensky, česky a poľsky, resp. anglicky alebo nemecky.

Podmienkou účasti je registrácia, prihlasovací formulár vo forme PDF možno stiahnuť tu. Prihlášku možno poslať na e-mailovú adresu neolit.eneolit2025@gmail.com do 31. 5. 2025. Zároveň účasť podmieňujeme zaslaním abstraktu prezentácie/posteru v rodnom a anglickom jazyku (odporúčaný rozsah 300 – 500 slov). Tieto súhrny budú publikované knižne, a to v tlačenej aj elektronickej verzii.

Registrovaní účastníci obdržia predbežný program konferencie a exkurzie v priebehu júla 2025. Definitívnu verziu programu uverejníme na webových stránkach v auguste 2025 a rozpošleme prihláseným účastníkom.

Konferenčný poplatok sme stanovili na 65 €, zľavu pre študentov (Bc., Mgr., PhD) na 30 €. Suma pokrýva náklady na prenájom konferenčných priestorov a techniky, občerstvenie počas prestávok, spoločenský večer, ako aj cestovné náklady a vstupy počas exkurzie. Bližšie informácie o spôsobe platby poskytneme prihláseným účastníkom.

V prípade akýchkoľvek otázok kontaktujte organizátorov prostredníctvom e-mailovej adresy uvedenej vyššie.

Čítajte viac