cvndp publikacie publikacie

Témy doktorandského štúdia 2022

Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i. (založený v roku 1939) je moderné pracovisko, ktoré v súčasnosti zamestnáva viac ako 70 odborných a vedeckých pracovníkov – archeológov, ale pracujú tu aj kolegovia z viacerých spolupracujúcich prírodovedných disciplín. Bližšie o pracovisku pozri www. sav.sk/Science groups/Historical sciences/Institute of Archaeology; www. archeol.sav.sk. Ústav je v spojení s viacerými slovenskými univerzitami samostatným školiacim pracoviskom pre troj (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre) a štvorročné (Univerzita Komenského Bratislava) štúdium v externom a internom režime v odbore archeológia. Po jeho úspešnom absolvovaní doktorand získa titul „Philosophiae doctor“ (PhD.)  V súčasnosti interní doktorandi počas štúdia dostávajú nezdanené  štipendium vo výške 807 € mesačne a po úspešnej dizertačnej skúške  940 € mesačne.  Doktorandi vedení renomovanými školiteľmi majú na ústave  dobré pracovné podmienky a sú spravidla okamžite zapojení do výskumných projektov, čo zlepšuje ich komunikáciu vo výskumnom priestore, pracovnú mobilitu a materiálové i technické vybavenie.  Ponúkané témy dizertačných prác vychádzajú z potrieb súčasného archeologického výskumu v stredoeurópskom priestore a môžu byť pre ich budúcich riešiteľov dobrým štartom do systematickej vedeckej práce.

 

The Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences (founded in 1939) is a modern workplace that currently employs more than 70 professional and scientific staff – archaeologists, but also colleagues from several collaborating natural science disciplines. For more information about the department, see www. sav.sk/Science groups/Historical sciences/Institute of Archaeology; www. archeol.sav.sk.

The Institute is an independent education centre for three (Constantine The Philosopher University in Nitra) and four-year (Comenius university, Bratislava) in external and internal mode in the field of archaeology in conjunction with several Slovak universities. Upon successful graduation, the doctoral student receives the title “Philosophiae doctor” (PhD.) Currently, internal doctoral students receive a tax-free scholarship of 807 € per month during the first part of study and 940 € per month after a successful dissertation examination.  Doctoral students supervised by renowned supervisors have good working conditions at the institute and are usually immediately involved in research projects, which improves their communication in the research area, work mobility and material and technical equipment.

The thesis topics offered are based on the needs of contemporary archaeological research in the Central European area and can be a good start to systematic scientific work for their future researchers.

 

Viac informácii u štúdiu/More information about study:

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre/ Constantine The Philosopher University in Nitra

Univerzita Komenského Bratislava/ Comenius university, Bratislava

 

Čítajte viac

Zomrel profesor Eduard Krekovič

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že 16. mája 2022 nás po ťažkej chorobe navždy opustil náš priateľ, kolega, archeológ, pedagóg na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského – prof. PhDr. Eduard Krekovič, DrSc.

Jeho rodine, blízkym a priateľom vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Česť jeho pamiatke!

 

Posledná rozlúčka s profesorom Eduardom Krekovičom bude v pondelok 23. mája o 11.45 hod. v bratislavskom krematóriu v Lamači

Zomrel náš priateľ, kolega, archeológ Branislav Lesák

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že 13. mája 2022 nás po ťažkej chorobe navždy opustil náš priateľ, kolega, archeológ, vedúci archeologického oddelenia Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave PhDr. Branislav Lesák.

Jeho rodine, blízkym a priateľom vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Česť jeho pamiatke!

 

Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 20. mája 2022 o 14.00 v bratislavskom krematóriu.

Hrobka popradského kniežaťa z konca 4. storočia sa po konzervácii vrátila na Slovensko

3D vizualizácia hrobky z Popradu (ZBSA, Schleswig)

V týchto dňoch sa na dvoch kamiónoch na Slovensko vrátila posledná časť jedinečnej drevenej architektúry starej vyše 1600, ktorá bola od preskúmania hrobky v Poprade-Matejovciach v roku 2006 v severonemeckom Schleswigu v starostlivosti svetoznámych špecializovaných laboratórií na konzerváciu mokrého historického a prehistorického dreva – Museum für Archäologie a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie, Schleswig.

Hrobka, doslova podzemný dom mŕtveho, bola náhodne objavená pri výstavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Napriek dávnemu vykradnutiu sa vďaka vhodným pôdnym podmienkam zachovalo to, čo štandardne archeológovia nenachádzajú – drevo, kože, textílie a ďalšie organické nálezy, napríklad z dreva vysústružené posmrtné lôžko či stôl, kožené púzdro na luk, časti vzorovanej tapisérie, drevený sarkofág, drevené máry, na ktorých niesli mŕtveho do hrobu a množstvo ďalších jedinečných predmetov. Zatiaľ čo samotný inventár hrobky sa konzervoval napustením konzervačného roztoku, tzv. polyetylénglykolom (PEG). Približne 10 ton driev z podzemného zrubu sa konzervovalo novo vyvinutou metódou kontrolovaného procesu prirodzeného vysušovania. Tento ekologický spôsob si, na rozdiel od pôvodných plánov, vyžiadal o viaceré roky dlhší čas, ktorý bude pokračovať aj po prevezení nálezov v špeciálnych klimatizovaných depozitároch Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Konzervovanie inventára hrobky a jej vyhodnotenie je učebnicovým príkladom medzinárodnej spolupráce.

Toto vedecké pracovisko ich vybudovalo z vlastných zdrojov práve pre akútnu potrebu dlhodobej starostlivosti o vzácne pamiatky z organických materiálov zo Slovenska, ktoré sú nenahraditeľnou databankou informácií o životnom prostredí a ľudskej aktivite v našej dávnej minulosti. Ich energeticky náročná prevádzka bude prirodzene značnou záťažou rozpočtu.

 

Konzervovanie celého inventára popradskej hrobky a jej vyhodnotenie je učebnicovým príkladom medzinárodnej spolupráce. Na tomto jedinečnom projekte sa popri slovenskej a nemeckej inštitúcii v rôznom rozsahu podieľali aj významné pracoviská z mnohých európskych krajín.

Slávnostný podpis memoranda o vrátení nálezov na Slovensko (Zľava: Dr. Tereza Štolcová, Dr. Karol Pieta, doc. M. Ruttkay, prof. C. von Carnap Bornheim, Dr. Nina Lau).

Základný príbeh hrobky a výsledky jej výskumu boli sprístupnené v množstve vedeckých štúdií, ale aj v sumarizujúcej a záujemcovi o modernú vedu zrozumiteľnej monografii, ktorá práve prichádza na náš trh pod názvom Knieža z Popradu a jeho hrobka. Zároveň vychádza prvý diel rozsiahlej štvorzväzkovej publikácie, určenej pre európsku vedeckú komunitu.

Slávnostné oficiálne vrátenie driev prebehlo za prítomnosti nemeckých i slovenských špecialistoví 9. mája v Nitre za prítomnosti Predsedu Slovenskej akadémie vied prof. Pavla Šajgalíka a generálneho riaditeľa Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry dr. Radoslava Ragača. Súčasťou bola tlačová konferencia, ktorej sa zúčastnili reprezentanti celoštátnych I regionálnych médií. Na záver sa slávnostne uviedla publikácia Knieža z Popradu a jeho hrobka, ktorej autormi sú Karol Pieta a Tereza Štolcová.

 

Karol Pieta, Matej Ruttkay
Foto: Matej Ruttkay

 

Slávnostný príhovor predsedu SAV P. Šajgalíka
Uvedenie do života publikácie o hrobke posypaním lieskovými orechmi (v hrobe sa ich našlo niekoľko desiatok). Zľava: prof. P. Šajgalík, predseda SAV, Dr. T. Štolcová, Dr. K. Pieta, doc. M. Ruttkay, Dr. R. Ragač gen riaditeľ MK SR.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Časti hrobky v depozitári Archeologického ústavu SAV.
Rekonštrukcia popradskej hrobky.
Príchod drevenej architektúry na Slovensko.

 

 

Hrobka popradského kniežaťa sa po konzervácii vracia na Slovensko

Poprad-Matejovce – plán hrobky zobrazujúci rozloženie nálezov (ZBSA, Schleswig).

Ako posledná časť jedinečnej drevenej architektúry starej vyše 1600 rokov sa na dvoch kamiónoch na Slovensko vracia rozsiahly súbor súčastí hrobovej komory, ktorá bola od objavu hrobky v Poprade-Matejovciach v roku 2006 v severonemeckom Schleswigu v starostlivosti svetoznámych špecializovaných laboratórií na konzerváciu mokrého historického a prehistorického dreva. Tamojšia významná vedecká inštitúcia Museum für Archäologie a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie pri Stiftung Schleswig-Holsteinische Landesmuseen, Schloss Gottorf, Schleswig sa ako partnerská organizácia Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Podtatranského múzea odborne podieľala už aj priamo na štvormesačnom náročnom záchrannom výskume európskeho unikátu – kniežacej hrobky z konca 4. storočia. Hrobka, doslova podzemný dom mŕtveho, bola náhodne objavená pri výstavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Napriek dávnemu vykradnutiu sa vďaka vhodným pôdnym podmienkam zachovalo to, čo štandardne archeológovia nenachádzajú – drevo, kože, textílie a ďalšie organické nálezy. Práve v tom je jej jedinečnosť. Veď nájsť z dreva vysústružené posmrtné lôžko či stôl, kožené puzdro na luk, časti vzorovanej tapisérie, drevený sarkofág, drevené máry, na ktorých niesli mŕtveho do hrobu a množstvo ďalších jedinečných predmetov zo začiatku doby sťahovania národov je snom každého archeológa.

Veľký objem asi 10 ton vážiacich driev z podzemného zrubu, t. j. vonkajšej komory, včítane jej podlahy a plochej strechy nebolo možné z technických a najmä z finančných dôvodov konzervovať osvedčenou metódou – napustením konzervačným roztokom, tzv. polyetylénglykolom (PEG). Nemeckí odborníci preto po dohode a v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v. v. i. vyvinuli novú metódu kontrolovaného procesu prirodzeného vysušovania popradských driev. Tento ekologický spôsob si, na rozdiel od pôvodných plánov, vyžiadal o viaceré roky dlhší čas záverečných úprav, ktorý bude pokračovať aj po prevezení nálezov v špeciálnych klimatizovaných depozitároch Archeologického ústavu SAV v Nitre. Toto vedecké pracovisko ich vybudovalo z vlastných zdrojov práve pre akútnu potrebu dlhodobej starostlivosti o vzácne pamiatky z organických materiálov zo Slovenska, ktoré sú nenahraditeľnou databankou informácií o životnom prostredí a ľudskej aktivite v našej dávnej minulosti. Ich energeticky náročná prevádzka bude prirodzene značnou záťažou rozpočtu tohto vedeckého pracoviska. Vysoké čiastky, ktoré boli v priebehu viac ako pätnástich rokov z vnútorných zdrojov oboch inštitúcií vynaložené na výskum, dokumentáciu a konzerváciu, sú dobrou investíciou do jednej z našich najvýznamnejších archeologických pamiatok.

Čítajte viac