Ako posledná časť jedinečnej drevenej architektúry starej vyše 1600 rokov sa na dvoch kamiónoch na Slovensko vracia rozsiahly súbor súčastí hrobovej komory, ktorá bola od objavu hrobky v Poprade-Matejovciach v roku 2006 v severonemeckom Schleswigu v starostlivosti svetoznámych špecializovaných laboratórií na konzerváciu mokrého historického a prehistorického dreva. Tamojšia významná vedecká inštitúcia Museum für Archäologie a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie pri Stiftung Schleswig-Holsteinische Landesmuseen, Schloss Gottorf, Schleswig sa ako partnerská organizácia Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Podtatranského múzea odborne podieľala už aj priamo na štvormesačnom náročnom záchrannom výskume európskeho unikátu – kniežacej hrobky z konca 4. storočia. Hrobka, doslova podzemný dom mŕtveho, bola náhodne objavená pri výstavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Napriek dávnemu vykradnutiu sa vďaka vhodným pôdnym podmienkam zachovalo to, čo štandardne archeológovia nenachádzajú – drevo, kože, textílie a ďalšie organické nálezy. Práve v tom je jej jedinečnosť. Veď nájsť z dreva vysústružené posmrtné lôžko či stôl, kožené puzdro na luk, časti vzorovanej tapisérie, drevený sarkofág, drevené máry, na ktorých niesli mŕtveho do hrobu a množstvo ďalších jedinečných predmetov zo začiatku doby sťahovania národov je snom každého archeológa.
Veľký objem asi 10 ton vážiacich driev z podzemného zrubu, t. j. vonkajšej komory, včítane jej podlahy a plochej strechy nebolo možné z technických a najmä z finančných dôvodov konzervovať osvedčenou metódou – napustením konzervačným roztokom, tzv. polyetylénglykolom (PEG). Nemeckí odborníci preto po dohode a v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v. v. i. vyvinuli novú metódu kontrolovaného procesu prirodzeného vysušovania popradských driev. Tento ekologický spôsob si, na rozdiel od pôvodných plánov, vyžiadal o viaceré roky dlhší čas záverečných úprav, ktorý bude pokračovať aj po prevezení nálezov v špeciálnych klimatizovaných depozitároch Archeologického ústavu SAV v Nitre. Toto vedecké pracovisko ich vybudovalo z vlastných zdrojov práve pre akútnu potrebu dlhodobej starostlivosti o vzácne pamiatky z organických materiálov zo Slovenska, ktoré sú nenahraditeľnou databankou informácií o životnom prostredí a ľudskej aktivite v našej dávnej minulosti. Ich energeticky náročná prevádzka bude prirodzene značnou záťažou rozpočtu tohto vedeckého pracoviska. Vysoké čiastky, ktoré boli v priebehu viac ako pätnástich rokov z vnútorných zdrojov oboch inštitúcií vynaložené na výskum, dokumentáciu a konzerváciu, sú dobrou investíciou do jednej z našich najvýznamnejších archeologických pamiatok.