Rôzne techniky a kompozície exteriérovej výzdoby obvodových stien domov
Neolit, eneolit, doba bronzová
Mgr. Jozef Ďuriš, PhD.
Rôzne techniky a kompozície exteriérovej výzdoby obvodových stien domov
Neolit, eneolit, doba bronzová
Mgr. Jozef Ďuriš, PhD.
Paedr. Martina Šimkovičová
Ministerka kultúry SR
Ministerstvo kultúry SR
Nám. SNP č. 33
813 31 Bratislava – Staré Mesto
Otvorený list členov Pamiatkovej rady pri MK SR ministerke kultúry SR
Pani ministerka,
na Ministerstve kultúry SR (ďalej len „MK SR“) tohto roku v krátkom slede za sebou (5.11.2024 a 27.11.2024) zasadala Pamiatková rada pri MK SR za účelom prerokovania ťažiskového bodu programu – odvolania generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR.
Ani na prvom, ani na druhom zasadnutí Pamiatkovej rady vedenie MK SR neuviedlo vecné dôvody odvolania generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR tak, aby sa dali považovať za argumentačne spôsobilé a relevantné na to, aby sa nimi mohli členovia Pamiatkovej rady seriózne zaoberať a naplniť literu § 9 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení: Pamiatkový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého po prerokovaní s Pamiatkovou radou vymenúva a odvoláva minister.
Máme za to, že prerokovaním sa rozumie vecná diskusia s konfrontáciou argumentov pre a proti. Vágne a zahmlievajúce zdôvodnenie slovami o potrebe „dynamizácie procesov a flexibilizácii Pamiatkového úradu SR“ ako jedinom argumente pre odvolanie generálneho riaditeľa dobre fungujúcej inštitúcie, na činnosť ktorého súčasne zo strany MK SR nezazneli žiadne kritické pripomienky alebo fakty, nemôže byť naplnením obsahu pojmu prerokovanie. Postoj Pamiatkovej rady dokumentuje zápisnica z prvého aj druhého zasadnutia Pamiatkovej rady, kde sa v záverečných uzneseniach tento fakt taxatívne deklaruje.
Odvolanie generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR je podľa nás svojvoľným aktom zo strany MK SR, ktorý nemá oporu v nastavených mantineloch zákonného postupu a je rovnako v rozpore so základnými pravidlami slušnej komunikácie. Tento akt je navyše hrubo podčiarknutý zverejnením mena nového generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR, ktorého osoba neprešla procesom prerokovania Pamiatkovou radou.
Aktuálny proces odvolania a vymenovania generálneho riaditeľa PÚ SR považujeme za nekorektný, neuzavretý a nezákonný. Súčasne vyzývame MK SR na predkladanie písomných podkladov a materiálov na rokovanie Pamiatkovej rady v zodpovedajúcej obsahovej kvalite a v primeranom časovom predstihu pred termínom zasadnutia Pamiatkovej rady.
Ak má Pamiatková rada plniť účel, na ktorý bola zriadená, nie je možné, aby závery jej rokovaní boli zo strany MK SR ignorované alebo sa s ňou neuskutočnili zákonom predpísané rokovania ako napríklad pri odvolávaní a menovaní generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR. To, že Pamiatková rada je pre MK SR orgánom poradným bez výkonnej právomoci, neznamená, že je orgánom, ktorý má výstupy MK SR len vziať na vedomie bez riadneho procesu prerokovania.
Členovia Pamiatkovej rady pri MK SR
Ing. arch. Pavol Pauliny, PhD. – predseda
doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. – podpredseda
prof. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD.
Ing. Vladimír Kohút
doc. Mgr. art. Janka Blaško Križanová, ArtD.
Ing. arch. Lýdia Kubeková
Ing. arch. Ján Mackovič
Mgr. Tímea Máteóvá
Ing. arch. Peter Moravčík
PhDr. Karel Prášek
prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
Bratislava, 13.12.2024
Aj záver výskumnej sezóny na známom veľkomoravskom nálezisku v Bojnej, okres Topoľčany priniesol prekvapujúce výsledky. Pri systematickom povrchovom prieskume východného predpolia centrálneho hradiska Valy, ktoré bolo zničené a opustené na začiatku 10. storočia, boli objavené ďalšie cennosti z tejto doby.
Atraktívny a pre bádateľov dôležitý bol hromadný nález s poradovým číslom 39. Pri podrobnom skúmaní v teréne a po jeho premiestnení v bloku do laboratória Archeologického ústavu SAV, v, v, i, v Nitre sa dal zrekonštruovať celý postup jeho uloženia do zeme. Na príkrom svahu poniže opevnenia bola vykopaná priehlbeň, do ktorej uložili veľké drevené vedro. Z neho sa v zemi po stáročiach zachovali len železné súčasti – obruče a držadlo. Doň uložili ingoty olova, česáky ľanu, nožnice a ďalšie predmety, medzi iným aj známe dobové platidlá – železné sekerovité hrivny. Ďalšie hrivny a zväzok kosákov uložili popri vedre do jamy, ktorú zasypali polmetrovou vrstvou hliny. V laboratóriu bolo možné nález kvalitne analyzovať a dokumentovať pomocou RTG a 3D snímkovania a zrekonštruovať jeho pôvodný stav. Po konzervácii a vedeckom spracovaní bude súbor vystavený v Múzeu Veľkej Moravy v Bojnej.
Zvláštny fenomén ukrývania skupín predmetov na rôznych miestach hradiska Valy v Bojnej, ale aj v jeho širšom okolí je neustále predmetom záujmu bádateľov. Zdá sa, že niektoré z týchto depozitov boli ukrytým a nevyzdvihnutým majetkom tamojších obyvateľov v čase hroziaceho nebezpečenstva, ktoré podľa plošného požiaru obydlí a opevnení potvrdili archeologické výskumy. Zdá sa však, že niektoré z týchto depozitov mohli byť aj ukladané do zeme aj ako určitý druh obetného daru podľa niektorého zo starých zvykov, ktoré nastupujúce kresťanstvo ešte nestihlo potlačiť.
Karol Pieta, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
autor fotografii: K. Pieta
V Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied na Smolenickom zámku v Smoleniciach (okr. Trnava) sa 27. – 29. 11. 2024 uskutočnila študentská konferencia Mladá nádej slovenskej vedy. Na inšpiratívnom podujatí sa s vedcami a vedkyňami zo Slovenskej akadémie vied stretli talentovaní žiaci z celého Slovenska, ktorí so svojimi projektami uspeli v celoslovenských súťažiach Festival vedy a techniky AMAVET a Stredoškolská odborná činnosť (SOČ). V bohatom programe študentskej konferencie sa okrem prezentácie školských prác a motivačných príspevkov pracovníkov zo Slovenskej akadémie vied rátalo tiež s komentovanou exkurziou do neďalekej archeologickej lokality na vrchu Molpír.
Exkurzia sa konala posledný konferenčný deň a zúčastnilo sa jej vyše 30 študentov aj s pedagógmi. Odborný výklad dvojice archeológov z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre – Susanne Stegmann-Rajtárovej a Vladimíra Mitáša – pri informačných tabuliach o tomto významnom hradisku zo staršej doby železnej, prípadne pri betónovom modeli hradiska, striedali zvedavé otázky zúčastnených. Hovorilo sa nielen o každodennom živote na hradisku v dobe halštatskej (napr. o rôznych remeslách a početných archeologických dokladoch remesiel), ale aj o ďalekosiahlych kontaktoch jeho obyvateľov v rámci halštatskej kultúry či o katastrofickom zániku tohto sídla najneskôr v prvej polovici 6. stor. pred n. l. Dúfame, že mladé vedecké nádeje aj napriek daždivému počasiu historický význam a genius loci Molpíra oslovil a že sa na toto pozoruhodné miesto ešte niekedy vrátia.
Vladimír Mitáš, Susanne Stegmann-Rajtár
Aj v roku 2024 aktívne pôsobí v Archeologickom ústave SAV, v. v. i. ukrajinský vedecký pracovník a vysokoškolský učiteľ doc. Vyačeslev Olehovič Zabavin, CSc., špecialista na dobu bronzovú v prikaukazskej a priazovskej oblasti. Po zničení jeho pracoviska na Marijupolskej štátnej univerzite v Mariupoli, ktorý dnes leží na okupovanom území,
môže kolega Zabavin vďaka výzve Štipendiá pre excelentných výskumníkov ohrozených konfliktom na Ukrajine (kód 09103-03-V01) v rámci Plánu obnovy ďalej nerušene pracovať. V súčasnosti sa okrem tém, spojených s jeho doterajšou činnosťou už venuje aj problematike mladšej a neskorej doby bronzovej v západokarpatskej oblasti. Ako skúsený terénny pracovník sa v rámci výskumného projektu Bojná podieľa aj na terénnych a laboratórnych výskumoch, ako aj na ich publikačných výstupoch.
Archeologický ústav SAV, v. v. i., Tekovské múzeum v Leviciach, Pipe Club Nitra a Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV organizujú:
5. medzinárodnú konferenciu archeológie novoveku
PIPE LOST PIPE FOUND 2024
3. decembra 2024 v Tekovskom múzeu v Leviciach, Levický hrad,
Na začiatku jesene sa Martin Kvietok z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. zúčastnil archeologického projektu výskumu pravekých nákolných stavieb v korutánskom jazere Wörthersee v juhovýchodnom Rakúsku.
Nákolné stavby sú objekty a obydlia, ktoré postavili na konštrukcii vytvorenej z drevených kolov a zapustenej priamo do jazera. Vďaka vhodným podmienkam vo vodnom prostredí sa drevené časti veľmi dobre zachovali.
Od roku 2011 sú tieto pamiatky zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do skupiny chránených lokalít bolo zapísaných 111 z viac ako 1000 známych archeologických nálezísk v šiestich krajinách okolo Álp (Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko). Tvoria ju pozostatky prehistorických nákolných osád z obdobia 5 000 až 500 pred n. l., ktoré sa nachádzajú pod vodou, na brehoch jazier, pozdĺž riek alebo v mokradiach a ponúkajú výnimočné podmienky na ochranu organických materiálov, ako je drevo, textílie, rastlinné zvyšky. a kosti. Vďaka vlhkému prostrediu sa dochovalo množstvo predmetov z organických materiálov. Tieto lokality poskytujú mimoriadne podrobný obraz o sociálnych, ekonomických a ekologických interakciách prehistorických populácií.
Archeológia prináša množstvo poznatkov o živote ľudí v minulosti. Niekedy sa podarí objaviť skutočné skvosty a niekedy sú to len celkom obyčajné veci, ktoré sa používali každodenne. Porovnajte, čo je súčasťou vášho života a čo bolo každodennou súčasťou ľudí v minulosti. Otvorte s nami pomyselné okno a nazrite do minulosti, aby ste mohli aj vy poskladať puzzle z malých dielikov, ktoré získavame počas archeologických výskumov. Odpovede na otázky, ktoré ukrýva veda archeológia, načrtneme na dni otvorených dverí, na ktorý vás srdečne pozývame.
Miesto konania: Budova SAV, Akademická ulica 2, Nitra (budeme tam spolu s Ústavom krajinnej ekológie)
Dátum konania: 14. 11. 2024
Čas konania: 9.00–13.00
Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových impérií? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? V spolupráci Archeologického a Historického ústav SAV, v. v. i vznikla kniha Pády impérií. Skryté mechanizmy úpadku civilizácií. Do knihy prispelo viacero popredných slovenských aj zahraničných archeológov, historikov, novinárov a politológov, ktorí sa venovali otázke, prečo nakoniec postihol kolaps aj zdanlivo večné ríše – Stará ríša v Egypte, Rímska ríša, Franská ríša, Britské impérium, ZSSR atď. Nová kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli ku kolapsom veľkých ríši, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako USA, Čína alebo Rusko na prahu podobného osudu.
Príbeh vzostupu a pádu impérií je starý ako civilizácia sama. Od impérií zaniknuvších v pieskoch púští Mezopotámie až po rušné metropoly 20. storočia sa veľké ríše dostávajú na výslnie, zažívajú svoj „zlatý vek“, len aby sa potom rozpadli a rozplynuli v dejinách. Nevyhnutnosť úpadku je opakujúcou sa témou v prácach mnohých archeológov a historikov, ktorá neustále pripomína, že žiadna moc nie je večná.
Impériá sa vo svojej podstate zdajú byť na svojom vrchole neporaziteľné. Rozširujú svoje územia, upevňujú svoju moc a často, podobne ako Rímska ríša alebo Britské impérium, vytvárajú auru neporaziteľnosti. História nás však učí, že semená úpadku sú často zasiate v samotnej štruktúre ich úspechu. Sily, ktoré poháňajú ich expanziu – vojenské dobývanie, ekonomické vykorisťovanie a kultúrna asimilácia –, v sebe zároveň nesú aj potenciál preťaženia, stagnácie a eventuálneho kolapsu.
Knižnica AÚ SAV, v. v. i. v Nitre bude 31. 10. 2024 zatvorená. Ďakujeme za pochopenie.