Najnovšie rádiokarbónové analýzy, spojené s pokročilým modelovaním dát a stratigrafickou interpretáciou, priniesli prelom vo výskume raného slovanského osídlenia v Karpatoch. Vďaka nim sa dnes hradisko Bojná III – Žihľavník javí ako najstaršie slovanské hradisko na území Slovenska a jedno z najstarších v celej strednej Európe. Tento objav ukazuje, že už v polovici 7. storočia začali v regióne Nitry vznikať prvé trvalé mocenské centrá, ktoré svedčia o stabilizácii spoločenských štruktúr medzi včasnými Slovanmi, ktorí sa dovtedy nachádzali v dynamickej a neistej situácii spôsobenej migráciou. Dôležité je fakt, že tieto hradiská neboli typickými obrannými štruktúrami, ale predovšetkým symbolmi moci nových elít, ktoré sa uchopili kontroly nad okolitým územím.
Analýza a modelovanie rádiokarbónových dát potvrdili, že Bojná III bola nielen prvým založeným, ale aj najdlhšie fungujúcim prvkom celej hradiskovej aglomerácie Bojná. Jej počiatky a fungovanie zapadajú do širšieho procesu expanzie Slovanov do výšinných oblastí a do kultúrnych premien sprevádzajúcich formovanie prvých nadkmeňových útvarov, ako bola z kroník známa federácia kmeňov spojená s postavou Sama. Súbežnosť týchto javov naznačuje, že komunity v regióne dosiahli v tom čase stupeň rozvoja umožňujúci trvalú konsolidáciu osídlenia a vytvorenie stabilnej spoločenskej štruktúry. Otázka upresnenia datovania vzniku hradiska Bojná III je predmetom prebiehajúceho výskumu.
Objavy z Bojnej zároveň umožňujú lepšie pochopiť neskorší úpadok hradiska, ktorý pripadá na prvú tretinu 9. storočia, keď postupne strácalo svoje pôvodné funkcie. Analýza materiálov z neďalekých mohýl zároveň naznačuje, že ich výstavba prebehla až po ústupe sídliskovej aktivity, čo potvrdzuje kontinuitu a následné vyhasnutie miestneho centra a jeho presun na návršie Valy. V svetle týchto zistení tvoria Bojná III a susedná Bojná IV jeden z najstarších komplexov slovanských hradísk v Karpatskej kotline – kľúčový referenčný bod pre výskum genézy moci a spoločenskej organizácie vo včasnom stredoveku.
