cvndp publikacie publikacie

Info o Kovar

Moravianska venuša sa predstavuje v Národnej banke Slovenska

V budove Národnej banky Slovenska v Bratislave sa za prísnych bezpečnostných a prezentačných podmienok predstavila verejnosti jedna z najvzácnejších archeologických pamiatok Slovenska – Moravianska venuša.

 

Moravianska venuša je z mamutoviny.

Moravianska venuša je malá, z mamutieho kla vyrezaná postava nahej ženy so zvýraznenými pohlavnými znakmi. Našla sa náhodne v roku 1930 na známom paleolitickom nálezisku v Moravanoch nad Váhom neďaleko Piešťan.

Táto vzácna plastika, vytvorená približne pred 22 860 rokmi sa postupne dostala do rúk viacerých  súkromných osôb včítane zahraničných odborníkov. V roku 1967 sa po dramatickom pátraní a po prekonaní mnohých prekážok zásluhou archeológa Juraja Bártu z Archeologického ústavu SAV podarilo sošku vrátiť do krajiny jej pôvodu, na Slovensko. Dnes patrí k popredným artefaktom európskeho paleolitického umenia, ktoré táto soška reprezentovala na viacerých prestížnych výstavách v zahraničí.

 

Nová prezentácia verejnosti

Podľa príhovoru riaditeľa Mateja Ruttkaya i reakcie guvernéra Petra Kažimíra prezentácia tohto unikátneho artefaktu je prvou akciou spoločného projektu Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Národnej banky Slovenska.

Diskusia o náleze medzi riaditeľom AÚSAV Matejom Ruttkayom a guvernérom NBS Petrom Kažimírom.

Na pôde Národnej banky sa budú postupne verejnosti prezentovať najvýznamnejšie  archeologické nálezy z územia Slovenska.

Návštevníci tak budú mať možnosť na vlastné oči vidieť ďalšie cenné artefakty, dlhodobo chránené v trezoroch.

Matej Ruttkay v príhovore zdôraznil, že projekt je zacielený aj na to, aby upriamil pozornosť zodpovedných na podporu prezentácie hnuteľného kultúrneho dedičstva. Tým sa historické skvosty a kultúrne hodnotné predmety dostanú z depozitárov bližšie k verejnosti.

Na prelome rokov by to mal byť ďalší slávny predmet – bronzový zvon z čias Veľkomoravskej ríše z Bojnej. Neskôr v špeciálnej vitríne banky uvidíme aj známu slonovinovú pyxidu z Čiernych Kľačian, zlaté poklady z bronzovej doby a ďalšie atraktívne objavy slovenskej archeológie. Obe inštitúcie sú presvedčené, že ich iniciatíva prispeje k lepšiemu poznaniu minulosti Slovenska i k zvýšeniu spoločenského porozumenia a podpory našej vedy.

Karol Pieta

Slovenskí archeológovia skúmali Pohronie, pravdepodobne objavili miesto spojené so životom rímskeho cisára Marca Aurélia

Dolné Pohronie patrí k oblastiam, ktoré majú z archeologického hľadiska obrovský historický význam a potenciál, čo dokumentujú jednak ojedinelé nálezy, ale aj jednotlivé bohaté lokality poskytujúce dôležité informácie o osídlení daného územia v rôznych etapách pravekého a stredovekého vývoja, vďaka ktorým môžeme úspešne rekonštruovať život našich predkov.

 

Plán magnetických anomálií s rímskym poľným táborom.

Najnovšie zaujímavé výsledky priniesli výskumy v kastastri obce Želiezovce. Výskumy tu už v roku 1932 začala osobnosť ochrany pamiatok na Slovensku Václav Mencl. Na podnet miestneho roľníka realizoval archeologický výskum v mieste zaniknutého kostola v Želiezovciach.

Bádatelia z Archeologického ústavu SAV nadviazali na prácu V. Mencla a od roku 2015 sa opäť začali intenzívne zaujímať o lokality v Želiezovciach. Na základe podrobných povrchových prieskumov sa ukázalo, že sa tu nachádza významná polykultúrna lokalita, ktorá bola intenzívne osídlená už od mladšej doby kamennej (neolitu) a ľudia tu žili až do obdobia neskorého stredoveku.

Čítajte viac

Uskutoční sa konferencia Archaeologia Historica na tému Človek a krajina, krajina a človek v stredoveku a na počiatku novoveku

Archeologický ústav SAV, v. v. i., Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v Bratislave, Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre a Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV organizujú:

55. medzinárodná konferencia archeológie stredoveku

Archaeologia Historica 2024

Človek a krajina, krajina a človek v stredoveku a na počiatku novoveku

16. – 20. september 2024, Nitra 2024 v Malom seminári Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre, Pribinovo nám. č. 5

 

Program konferencie a zborník abstraktov nájdete tu

 

V jaskyni Hučivá diera v Belianskych Tatrách sa podarilo objaviť táborisko ľudí z doby kamennej

Vchod do jaskyne pred uzavretím kovovou mrežou.

Koncom roka 2018 sa podarilo objaviť na území Belianskych Tatier – v neveľkej jaskyni Hučivá diera  (k. ú. Tatranská Lomnica) pozoruhodné táborisko z mladšieho paleolitu, dosiaľ jediné jaskynné nálezisko z obdobia praveku na území Tatier. O necelý rok nato začal v tejto jaskyni medzinárodný výskum, ktorý pokračoval v roku 2022 a 2024. Realizovali ho dve vedecké inštitúcie – Archeologický ústav SAV, v. v. i. a Jagelovského univerzita v Krakove, pod vedením autora predloženej správy a univ. prof. Pawła Valde-Nowaka.

 

V priebehu troch výskumných sezón sa podarilo z väčšej časti preskúmať zahĺbené ohnisko z doby kamennej a v ňom objaviť široké spektrum štiepaných kamenných nástrojov, kostí lovnej zveri a ďalších drobných artefaktov z kosti, kameňa i organické materiály, vrátane paleobotanických zvyškov. Typológia štiepanej kamennej industrie spolu so sériou zistených absolútnych dát umožňujú uvedené osídlenie zaradiť do náplne magdalénienskej kultúry spred vyše 14 000 rokov (cca 12 200 pred Kr.). Išlo o sklonok pleistocénu, keď sa pozvoľna začínal topiť severský i lokálny tatranský ľadovec (obdobie prvého oteplenia, tzv. bölling), ktorý na území našich veľhôr vytvoril oválne depresie – kary, dnešné plesá.

Čítajte viac

Archeológia skúmali zaniknutá stredoveký a novoveký kostol v Ostrej Lúke

Zaniknutý kostola Zjavenia Pána v Ostrej Lúke sa prvý raz spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantom a v roku 1681 bol aj uznaný ako takzvaný artikulárny kostol pre Zvolenskú župu. Počas povstania Františka II. Rákociho v roku 1709 bol kostolík spolu s kryptou rodiny Ostrolúckych vyplienený. V roku 1742 bol v blízkosti kaštieľa vystavaný nový kostol a pôvodný začal postupne chátrať. Následne v roku 1745 zhorela drevená fara a kostol zanikol.

Podľa zápisov z Primaskeho archívu v Ostrihome bol dobovo kostol fília zvolenskej rímsko-katolíckej farnosti. Ešte podľa vizitácie v prvej tretine 18. storočia bol kostol funkčný. Podľa vizitácie z roku 1713 mal plochý drevený strop (rámový) v lodi a zaklenuté sanktuárium a zrejme aj sakristiu. V interiéri sa mala podľa opisu nachádzať murovaná (kamenná) kazateľnica, tri drevené maľované empory (chóry). lavice a jeden oltár Sv. Trojice. Interiér bol upravovaný v rannom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica z tromi zvonmi, farská budova škola.

Od začiatku augusta 2024 realizovali archeológovia na lokalite kostola Zjavenia Pána v areáli cintorína v obci Ostrá Lúka výskum, ktorý sa robil plošnou formou a kostol sa kompletne odkryl. Nadviazali tak na svoju prácu z marca 2024, keď na lokalite vykopali niekoľko rezov. Podklady pre výskum získala vďaka geofyzikálnemu výskumu, ktorý naznačil základnú pôdorysnú dispozíciu kostola.

Čítajte viac

Uskutoční sa prednáška odborníkov z laboratória RESCUED o možnostiach predkonzervačných analýz pri spracovaní archeologických nálezov

Archeologický ústav SAV, v. v. i. pozýva na prednášku s názvom „Záchrana dat z archeologických artefaktů“. Problematiku, ktorá je vysoko aktuálna pre odborníkov z oblasti terénnej archeológie, materiálových štúdií, muzeológie a konzervátorstva, Vám bližšie predstavia Mgr. et Mgr. Ludmila Kaňáková Hladíková, Mgr. Markéta Havlíková a Mgr. Jarmila Bíšková z Ústavu archeologie a muzeologie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity

„V laboratoři RESCUED při Ústavu archeologie a muzeologie FF MU se zabýváme identifikací, dokumentací a analýzou dat dochovaných na povrchu artefaktů, jako jsou data traseologická, materiálově strukturní, technologická, mikrozbytky a otisky. Tato data jsou velmi citlivá na změny, které v souvislosti s exkavací a primární konzervací nastávají. Protože naším společným cílem je zachování co nejvíce takových informací, chceme v přednášce představit možnosti a limity jejich exkavační a post-exkavační ochrany. Rádi bychom s vámi diskutovali hledání vhodných praktických, časově a logisticky nenáročných řešení konkrétních exkavačních výzev nebo vnějších omezení vaší práce, tak abychom z vašich nálezů dokázali zachránit více informací, které náš vědní obor posouvají kupředu.“

Prednáška kombinovaná s workshopom sa uskutoční dňa 23. septembra 2024 o 10:00 vo veľkej zasadacej miestnosti na prízemí budovy SAV na Akademickej ulici 2 v Nitre.

Archeologický ústav ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – archeológ

Archeologický ústav SAV, v. v. i. v Nitre ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – archeológ

Náplň (druh) práce: Archeológ skúma spôsob života a kultúru najstarších spoločností na základe hmotných nálezov a pozostatkov. V súlade s právnymi normami organizuje a realizuje terénne výskumy, eviduje a dokumentuje nálezy a formuluje problémy a hypotézy. Vytvára zbierky, publikuje a prenáša výsledky archeologického výskumu do spoločnosti.

Miesto výkonu práce: Nitra

Dátum nástupu: 1.9.2024

Pracovný pomer: na určitú dobu (1 rok) s možnosťou predĺženia

Počet voľných pracovných miest: 2

Čítajte viac

Archeologický výskum na známej lokalite Bojná priniesol aj v tomto roku nové objavy

Odkrývanie kováčskej dielne na hradisku Bojná – Valy

Archeologické nálezisko v Bojnej, okres Topoľčany sa v ostatných dvoch desaťročiach dostalo do povedomia odborníkov i laickej verejnosti zásluhou mimoriadnych objavov, ktoré významne posunuli naše vedomosti o najznámejšom období našich starších dejín – o Veľkomoravskej ríši. Medzi piatimi hradiskami v katastri obce vyniká monumentálne opevnené sídlo Valy. Tu sa v minulých rokoch podarilo objaviť okrem iného zvon či pozlátené plakety z oltára, ktoré sa už stali symbolmi našej kresťanskej i národnej tradície.

Podobne ako aj na iných európskych náleziskách mimoriadneho významu aj v Bojnej od roku 2007 každoročne pracuje výskumný tím, ktorý sa zameriava na objasnenie hospodárskeho i politického vývoja tamojšej komunity v siedmom až v desiatom storočí.

Nedostatočné financovanie v ostatných rokoch značne obmedzilo možnosti tohto úspešného projektu. Napriek tomu môžeme predložiť verejnosti nové pozoruhodné výsledky, ktoré priniesli terénne i analytické práce v roku 2024.

Bojná – Valy. Hromadný nález č. 37 (ostrohy, sekery a ďalšie predmety z 9.-10. storočia)

Potvrdilo sa, že jedným z hlavných motívov vzniku bojnianského mocenského centra bolo využívanie tamojšieho nerastného bohatstva. Podľa radiokarbónového datovania tu v 9.-10. storočí tavili železnú rudu pre dielne kováčov, ktorí pracovali na hradisku Valy. V jeho blízkosti sa v tomto roku s pomocou dobrovoľných spolupracovníkov podarilo identifikovať zvyšky milierov, kde sa pripravovalo drevené uhlie pre hutníkov a kováčov. Podľa nových poznatkov sa so železom pracovalo aj pri neďalekej predrománskej rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici.

V roku 2024 boli objavené ďalšie hromadné nálezy železných predmetov, tentoraz už vo vzdialenosti viac ako 300 metrov od zrekonštruovanej východnej brány hradiska Valy. V čase hroziaceho nebezpečenstva, ale možno že aj z iných, náboženských dôvodov tamojší obyvatelia ukrývali v opevnení, ale aj v jeho širšom okolí desiatky väčších i menších skladov v tej dobe cenených železných nástrojov, náradia a iných predmetov. K takýmto obetovaným či uschovaným cennostiam patril aj súdok, z ktorého sa zachovali len železné obruče.

Karol Pieta

Vyšla kniha o svete prvých roľníkov na západnom Slovensku

Juraj Pavúk patrí medzi popredných európskych bádateľov v otázke výskumu mladšej doby kamennej. Pričom sa vo svojom výskume nezameral len na územie Karpatskej kotliny, ale realizoval aj mnohé výskumy na Balkáne.

V spolupráci Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a vydavateľstva VEDA vychádza kniha, ktorá sa venuje jednej z autorových najväčších vášní – výskumu neolitu na juhozápadnom Slovensku. Juraj Pavúk v tejto novej knihe prezentuje súčasný stav poznatkov o  kultúrach z mladšej doby kamennej na západnom Slovensku vo vzťahu nielen s vývojom v Karpatskej kotline ale aj v širšom stredoeurópskom kontexte.

Po autorovom opise šírenia neolitického spôsobu života z Blízkeho východu do strednej Európy čitateľ nájde charakteristiku hlavných vlastnosti kultúry so starou a mladou lineárnou keramikou, želiezovskej skupiny a lengyelskej kultúry (6. – zač. 4. tisícročia pred n. l.). Ťažisko knihy spočíva v riešení otázok genézy, chronológie a triedenia jednotlivých kultúrnych celkov na základe analýzy typov a ornamentu keramiky, systémov osídľovania v závislosti od prírodného prostredia a hospodárskej úrovne a sociálnej štruktúry spoločenstva, v opise staviteľstva a typov obytnej architektúry.

Hospodárske a spoločenské pomery a duchovný svet neolitických populácii osvetľuje monumentálna architektúra, pohrebiská a inventáre umeleckej povahy, antropomorfné a zoomorfné nádoby a samostatná plastika. Juraj Pavúk sa venuje aj fenoménu tzv. rondelov, čo boli monumentálne architektúry, ktoré sa u nás vyskytovali v období lengyelskej kultúry. Tvorili ich viacnásobné, na niektorých miestach prerušené priekopy. Dodnes sa vedú diskusiu o ich význame a využití. Autor knihy spolu so slovenským astronómom V. Karlovským zistil, že tieto monumentálne stavby (niekedy mali priemer viac ako 200 m), sú astronomicky orientované na pohyby Mesiaca.

Z analýzy archeologických prameňov viacerých druhov vyplýva, že počas kultúry s mladou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny dochádzalo k z zmene vlastníctva pôdy a distribúcie úrody.

Čítajte viac