Info o Kovar

Dňa 17. júna 2025 sa v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied v Smoleniciach uskutočnilo slávnostné udeľovanie cien SAV. Ocenenia boli udelené za výnimočné výsledky vo vedeckovýskumnej práci, medzinárodnú spoluprácu, popularizáciu vedy a aj pre mladú vedeckú osobnosť.

Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy si z rúk novozvoleného predsedu SAV Mgr. Martina Venharta, DrSc., prevzal kolektív autorov za vybudovanie Archeoparku Cífer-Pác – unikátneho priestoru, ktorý približuje dávnu históriu širokej verejnosti: doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a PhDr. Jaroslava Ruttkayová s kolektívom z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.; Ing. Maroš Sagan, PhD., Ing. arch. Katarína Bacigálová a Mgr. art. Daniel Dida a kolektív z obce Cífer a prof. doc. PhDr. Vladimír Varsik, CSc. z AÚSAV, v. v. i. / Trnavskej univerzity v Trnave.

Všetkým oceneným srdečne gratulujeme!

 Archeopark Cífer-Pác pozostáva zo štyroch hlavných častí:

• rekonštrukcia časti germánskej kniežacej rezidencie,
• múzeum s expozíciou „Návraty do minulosti: Od prvých roľníkov po Veľkú Moravu“,
• záhrada našich predkov,
• náučný chodník.

Projekt Archeoparku v Cíferi-Páci priniesol jedinečný spôsob zobrazenia a interpretácie dvoch významných kultúrnych fenoménov – rímskeho a germánskeho. Exteriérová časť umožňuje návštevníkom vidieť rekonštruované objekty, ako rímsky kamenný kúpeľ alebo kvádsku zemnicu, čím sa podarilo autenticky priblížiť archeológiu tejto lokality. Interiérová expozícia, umiestnená vo vkusne zrekonštruovanej mlynici, s citlivo navrhnutým priestorovým riešením, ktoré rešpektuje pôvodné konštrukcie, ponúka výnimočný zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Kombinácia moderných výstavných techník a historických materiálov sa skvele dopĺňa, čím umožňuje jasné rozlíšenie medzi rôznymi historickými obdobiami.

Počas roka Archeopark Cífer-Pác organizuje pravidelné programy pre verejnosť, špecializované workshopy a odborné prednášky, ktoré rozširujú vedomosti o histórii a archeológii. Návštevníci a návštevníčky majú tiež príležitosť stretnúť historické skupiny zo Slovenska a Čiech, ktoré autenticky prezentujú život v minulosti na rôznych úrovniach, čím pridávajú ďalší rozmer k edukačnému zážitku. Archeopark sa už počas svojho prvého roka prevádzky teší vysokej návštevnosti, čo svedčí o jeho veľkom potenciáli a popularite medzi verejnosťou.

Projekt vznikol v rekordne krátkom čase ako výsledok mimoriadnej spolupráce samosprávy, odborných inštitúcií a zahraničných partnerov. Predstavuje nielen silný impulz pre rozvoj regiónu a turizmu, ale aj základ pre ďalšie projekty zamerané na poznávanie histórie.

 

Otváracie hodiny: štvrtok – nedeľa, 10:00 – 18:00

Vstupné: dospelí 5 € | deti, seniori, ZŤP 3 € | komentovaná prehliadka 2 €

Kontakt:

E-mail: archeopark@cifer.sk

Telefón: +421 910 395 057

Web: www.archeoparkcifer.sk

FB: https://www.facebook.com/archeoparkcifer

Viac informácií na stránke SAV: https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12890

Po dvoch rokoch výskumu bol v prestížnom medzinárodnom vedeckom časopise Journal of Archaeological Science: Reports publikovaný článok autorov Noémi Beljak Pažinová (Katedra archeológie, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), Ján Beljak (Archeologický ústav SAV, pracovisko Zvolen), Peter Bačík (Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave), Stanislava Milovská (Ústav vied o Zemi SAV, pracovisko Banská Bystrica), Bronislava Lalinská – Voleková (Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum v Bratislave) a Ján Štubňa (Gemologické laboratórium, Katedra geografie, geoinformatiky a r

egionálneho rozvoja, Fakulta prírodných vied a informatiky, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre).

 

Prsteň so zafírom

Článok sa zameriava na archeometrickú analýzu stredovekého zlatého prsteňa s korundom (zafírom) z Pustého Horného hradu vo Zvolene. Zistený bol pôvod tohto vzácneho drahého kameňa, jeho použitie, brúsenie a leštenie.

Pustý hrad vo Zvolene, významný uhorský vrcholne stredoveký kráľovský hrad postavili koncom 12. storočia a slúžil ako administratívne centrum Zvolenskej župy. 18-karátový zlatý prsteň, pochádzajúci z obdobia okolo roku 1300, obsahuje drahý kameň – červenofialový zafír s odhadovanou hmotnosťou približne dva karáty. Oválny korund vybrúsený do kabošonu (jedna strana je vypuklá, druhá plochá) s rozmermi 9,74 x 8,88 x 2,40 mm bol identifikovaný pomocou štandardných gemologických postupov, nedeštruktívnych analytických metód – Ramanovej spektroskopie, absorpčnej spektroskopie a mikroskopického výskumu. Analýzy potvrdili, že zafír v prsteni je prírodný a bez tepelnej úpravy, čo ešte zvyšuje jeho hodnotu, lebo väčšina zafírov sa upravuje, nie len dnes ale aj v minulosti, aby sa dosiahli atraktívny vzhľad. EDXRF analýza na stopové prvky (Ti, V, Cr, Fe, Ga) pomohla identifikovať možný pôvod zafíru. Výsledky naznačujú, že najpravdepodobnejším miestom pôvodu je ostrov Cejlón, dnešná Srí Lanka.

Nález prsteňa zdôrazňuje význam spolupráce medzi rôznymi odbormi pri skúmaní ako pôvodu drahého kameňa tak aj obchodných trás v stredoveku. Prsteň nebol len ozdobou; predstavoval bohatstvo, spoločenský status a duchovnú ochranu, pričom rytiny zvierat (lev?) na ramenách prsteňa symbolizovali silu a cnosť. Tento jedinečný zlatý prsteň so zafírom, objavený na Slovensku, je dôležitým archeologickým nálezom, ktorý po mnohých komplikáciách skončil u odborníkov, čo je šťastím pre slovenskú históriu a vedu.

Podobné nálezy z iných vrcholne stredovekých uhorských kráľovských hradov nie sú známe. Zlatý prsteň so štvorzubovou lunetou a červenofialovým zafírom je preto jedinečný. Hoci sa už pravdepodobne nikdy nedozvieme, komu tento šperk patril a ako sa dostal na hrad, jeho vzácnosť je nepopierateľná. Tento jedinečný artefakt si vyžadoval mimoriadnu pozornosť a dôkladný výskum.

 

Spracovali: Noémi Beljak Pažinová, Katedra archeológie FF; Ján Štubňa, Gemologické laboratórium, Katedra geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja FPV.

Na tieto a mnohé ďalšie otázky sa snaží relevantne zodpovedať monografia z pera Mariána Sojáka, ktorú nedávno vydal Archeologický ústav SAV, v. v. i., a to za výrazného finančného prispenia Prešovského samosprávneho kraja, Štátnej ochrany prírody SR a jej Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Už jej samotný názov „Jaskyne na Slovensku ako objekty archeologického a historického poznania“ prezrádza, že je venovaná podzemným priestorom (krasu i pseudokrasu) na našom území z pohľadu osídlenia. K dnešnému dňu je v Národnej databáze jaskýň evidovaných viac ako 8000 týchto prísne chránených javov. Z nich takmer tretina bola osídlená od paleolitu až po koniec 2. svetovej vojny…

 

Kniha je tematicky prvotinou. Problematikou speleoarcheológie, ktorá je špecializovanou sub-disciplínou archeológie, sa na Slovensku v minulosti intenzívne zaoberal známy bádateľ  dr. Juraj Bárta, o čom svedčí bohatá odborná a populárno-náučná literatúra z danej problematiky. Komplexná publikácia o našich speleoarcheologických lokalitách však dosiaľ absentovala.

Aktuálne dielo Mariána Sojáka túto dlhodobú medzeru vyplnilo. Kniha sumarizuje doterajšie poznatky o jaskyniach vzhľadom k ich dávnemu osídleniu, od najstaršieho úseku ľudských dejín – paleolitu až po záver 2. svetovej vojny (1945). Nechýbajú ani informácie o rozmanitom využívaní jaskynných priestorov v nedávnej minulosti prakticky až dodnes.

Autor z dostupných informačných prameňov zozbieral a analyzoval speleoarcheologické náleziská z celého územia Slovenska, a to podľa jeho geomorfologického členenia.

Informácie o archeologických nálezoch z jaskynného prostredia sa získali jednak z početnej citovanej jaskyniarskej literatúry, tak aj z ústnych výpovedí jaskyniarov združených v Slovenskej speleologickej spoločnosti či zamestnaných v špecializovaných inštitúciách, a napokon pochádzajúce z vlastnej výskumnej činnosti. Nebola to úloha ľahká a jednoznačná.

Jaskyne majú často viaceré názvy, ba neraz aj lokalizovanie do nesprávneho katastrálneho územia. Vďaka niekoľkoročnému autorskému úsiliu vznikla prínosná katalógová časť knihy, v ktorej sú zahrnuté všetky archeologické či historicko-archeologické lokality. V zostavenom súpise speleoarcheologických nálezísk sú zahrnuté tak isto lokality, v ktorých sa síce dosiaľ nenašli žiadne artefakty, ale zachovali sa o nich napríklad rozmanité legendy, historické správy, alebo sa v nich našli bezvýhradne epigrafické pamiatky (ryté, sekané a maľované nápisy) či neisté nálezové situácie. Možno sa domnievať, že v prípade takýchto lokalít môže ísť rovnako o perspektívne a archeologicky nádejné jaskynné náleziská, ktoré sú hodné pozornosti zo strany archeológov, prípadne jaskynných historikov.

Čítajte viac

S hlbokým žiaľom oznamujeme, že dňa 26. mája 2025 vo veku 77 rokov nás navždy opustila naša kolegyňa Mgr. Daniela FÁBIKOVÁ
Odpočívaj v pokoji!

Prihlasovanie na 44. ročník medzinárodnej konferencie zameranej na neolit a eneolit stredoeurópskeho priestoru je otvorené. Radi uvítame všetkých, ktorí sa chcú podeliť o poznatky zo záchranných či systematických archeologických výskumov, zo štúdií materiálnej kultúry, tematických syntéz, a napokon aj zo študentských prác.

V 44. ročníku sa konferencia vracia na Slovensko. Organizuje ju Archeologický ústav SAV, v. v. i., a Zemplínske múzeum v Michalovciach v spolupráci so Slovenskou archeologickou spoločnosťou. Uskutoční sa v dňoch 23. 9. až 25. 9. 2025 v priestoroch Zemplínskeho múzea v Michalovciach (mapa). Program bude pozostávať z dvoch prednáškových dní, spoločenského večera a celodennej exkurzie, na ktorej predstavíme oblasť Zemplína s bohatým neolitickým a eneolitickým osídlením.

Uvítame buď témou podmienené prednášky v sprievode prezentácie *.ppt s max. dĺžkou 15 min, alebo farebne tlačené postery vo formáte DIN A0 (841 x 1189 mm). Príspevky bude možné predniesť slovensky, česky a poľsky, resp. anglicky alebo nemecky.

Podmienkou účasti je registrácia, prihlasovací formulár vo forme PDF možno stiahnuť tu. Prihlášku možno poslať na e-mailovú adresu neolit.eneolit2025@gmail.com do 31. 5. 2025. Zároveň účasť podmieňujeme zaslaním abstraktu prezentácie/posteru v rodnom a anglickom jazyku (odporúčaný rozsah 300 – 500 slov). Tieto súhrny budú publikované knižne, a to v tlačenej aj elektronickej verzii.

Registrovaní účastníci obdržia predbežný program konferencie a exkurzie v priebehu júla 2025. Definitívnu verziu programu uverejníme na webových stránkach v auguste 2025 a rozpošleme prihláseným účastníkom.

Konferenčný poplatok sme stanovili na 65 €, zľavu pre študentov (Bc., Mgr., PhD) na 30 €. Suma pokrýva náklady na prenájom konferenčných priestorov a techniky, občerstvenie počas prestávok, spoločenský večer, ako aj cestovné náklady a vstupy počas exkurzie. Bližšie informácie o spôsobe platby poskytneme prihláseným účastníkom.

V prípade akýchkoľvek otázok kontaktujte organizátorov prostredníctvom e-mailovej adresy uvedenej vyššie.

Čítajte viac

Témy dizertačných prác v Archeologickom ústave SAV, v. v. i. v akademickom roku 2025/2026, schválených Vedeckou radou ArÚ SAV a riaditeľom ArÚ SAV

Štúdium v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Konštantína Filozofa, Nitra, 3 roky

Študijný odbor: historické vedy

Študijný program: archeológia

Informácie k prijímaciemu konaniu: https://ff.ukf.sk/studium/doktorandske-studium/

Konečný dátum podania prihlášky: 31. 5. 2025

 

1. FF UKF Nitra (3-ročné štúdium denné)

Názov dizertačnej práce: Sociálna štruktúra germánskych komunít v staršej dobe rímskej na základe hrobov a pohrebísk na západnom Slovensku

Topic:  Social structure of Germanic communities in the old Roman period on the basis of graves and burial sites in western Slovakia

Školiteľ: prof. PhDr. Eduard Droberjar, PhD. (kontakt: droberjar@seznam.cz)

Forma štúdia:  D/E

Termín prijímacieho konania: jún 2025

 

Anotácia: 

Cieľom dizertačnej práce bude vytvoriť model štruktúry germánskej spoločnosti na základe analýz (typologicko-chronologických, chorologických, antropologických a sociologických) veľkých pohrebísk (Abrahám, Kostolná pri Dunaji, Sládkovičovo), ďalších menších nekropolí a izolovaných hrobov zo staršej doby rímskej na západnom Slovensku. Neoddeliteľnou súčasťou bude porovnanie zistení s výsledkami výskumov na ďalších pohrebiskách v rámci labsko-germánskeho kultúrneho okruhu (Morava, Čechy, stredné Nemecko).

Annotation: 

The aim of the dissertation will be to create a model of the structure of Germanic society based on analyses (typological-chronological, chorological, anthropological and sociological) of large burial sites (Abrahám, Kostolná pri Dunaji, Sládkovičovo), other smaller necropolises and isolated graves from the older Roman period in western Slovakia. An integral part will be a comparison of the findings with the results of research at other burial sites within the Elbe-Germanic cultural circle (Moravia, Bohemia, Central Germany).

 

2. FF UKF Nitra (3-ročné štúdium, denné)

Názov dizertačnej práce: Živočíšne hospodárstvo v dobe rímskej na západnom Slovensku

Topic: Animal husbandry in the Roman period in western Slovakia

Školiteľ: Mgr. Branislav Kovár, PhD. (brano.kovar@gmail.com)

Konzultant: Mgr. Zora Bielichová

Forma štúdia: D/E

Termín prijímacieho konania: jún 2025

 

Anotácia: 

Projekt dizertačnej práce sa zaoberá rekonštrukciou časti ekonomiky doby rímskej so zreteľom na živočíšnu produkciu, chov domácich zvierat a potraviny živočíšnej proveniencie v germánskom a rímsko-provincionálnom prostredí severne od Dunaja. Hlavným cieľom je prispieť do diskusie o stratégiách chovu zvierat v kontexte meniacich sa rímsko-germánskych vzťahov a diferencovanej sociálnej štruktúry germánskej spoločnosti v priestore stredného Podunajska. Cieľom je tiež postrehnúť kultúrne dopady romanizácie Kvádov, napr. v chovateľských technikách alebo v stravovaní „barbarov“. Základné zdroje poznania predstavujú kostrové pozostatky zvierat, s prihliadnutím na dostupné archeologické, historické a archeobotanické pramene. Jedným z prínosov práce je spracovanie rozsiahlych, doteraz nepublikovaných, súborov nálezov z kľúčových kvádskych lokalít západného Slovenska a využitím moderných analytických metód archeozoologického výskumu.

 Annotation:

The dissertation project deals with the part of the Roman period economy related to animal husbandry, livestock production, and food of animal origin in the Germanic and Roman Provincial milieu north of the Danube. The main aim is to contribute to the debate on animal husbandry strategies in the context of changing Roman-Germanic relations and the differentiated structure of Germanic society in the Central Danube area. The work also intends to capture the manifestations of the Romanization of the Quadi, e.g., in animal husbandry techniques or in the diet of the “barbarians”. The animal bone remains are the main sources of knowledge, considering the available archaeological, historical, and archaeobotanical sources. One of the contributions of the thesis is the processing of extensive, previously unpublished, bone assemblages from key Quadi sites in western Slovakia using modern analytical methods of archaeozoological research.

Čítajte viac

V pondelok 14. apríla 2025 nás vo veku 83 rokov navždy opustil významný vedec a pedagóg, archeológ, historik, organizátor vedy prof. PhDr.  Alexander Ruttkay, DrSc.

A. Ruttkay sa narodil 24. apríla 1941 v Budapešti. V rámci repatriácie sa jeho rodina po druhej svetovej vojne vrátila na Slovensko. Po ukončení stredoškolských štúdií na gymnáziu v Piešťanoch bol v roku 1958 prijatý na štúdium archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po jeho úspešnom absolvovaní – s vyznamenaním v roku 1963 – začal pracovať v Krajskom vlastivednom múzeu v Bojniciach. Tu začal realizovať aj prvé vlastné archeologické výskumy. V roku 1965 získal na základe konkurzu pracovnú pozíciu odborného pracovníka v Archeologickom ústave SAV v Nitre, s ktorým už ostal pevne prepojený na celý život. Postupne tu získal vedecké a vedecko-pedagogické hodnosti (CSc., DrSc., doc. prof.) a stal sa osobnosťou, ktorá výrazne a pozitívne ovplyvnila archeologické bádanie na Slovensku a v strednej Európe.

Výskumné aktivity najskôr zacielil na dobu sťahovania národov. Postupne sa preorientoval na skúmanie včasného a vrcholného stredoveku, kde sa, pomerne rýchlo, zaradil k špičkovým stredoeurópskym bádateľom. Základom jeho práce boli tak vlastné terénne výskumy, ktorých realizáciu bravúrne zvládal, ako aj teoretická práca v širokom nadregionálnom stredoeurópskom kontexte. Jednoznačne patrí k bádateľom, ktorí najviac prispeli k poznaniu našich najstarších národných dejín. Zameral sa na tvorbu syntéz, najmä z oblastí ako vojenstvo, kresťanstvo, feudálne sídla, štruktúra spoločnosti alebo surovinové zdroje.

Spomedzi terénnych výskumov je potrebné osobitne vyzdvihnúť výskum dnes ikonickej lokality Ducové, kde preskúmal prvý veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou i s pohrebiskom, odkryv ďalšieho včasnostredovekého dvorca v Nitrianskej Blatnici či románskeho kostola a cintorína v Dražovciach. Pozoruhodné výsledky priniesli jeho výskumy vrcholnostredovekých feudálnych sídiel ako Kolačno – Michalov vrch, Partizánske-Šimonovany.

Napriek tomu, že bol výrazne vyťažený organizačnými činnosťami, dokázal si nájsť čas, často aj na úkor rodiny, na intenzívny teoretický výskum a publikovanie ich výsledkov. Je autorom, resp. spoluautorom 13 monografií a viac ako 300 štúdií. Viaceré z nich patria k stále neprekonaným vedeckým prácam a sú systematicky citované doma i v zahraničí.

Prof. Alexander Ruttkay sa aktívne podieľal aj na riadiacej činnosti nielen Archeologického ústavu, ale aj vedy v Československu, resp. na Slovensku. Postupne prešiel viacerými funkciami (vedúci oddelenia, vedecký tajomník, zástupca riaditeľa. V rokoch 1991 – 2008 vykonával funkciu riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre. Tu treba osobitne zdôrazniť fakt, že dokázal ústav úspešne previesť cez komplikované a náročné 90. roky minulého storočia a cez začiatok nového milénia, táto doba bola poznačená krátením finančných zdrojov a s tým spojenými ťažkosťami. Podporil novú cestu získavania externých zdrojov a zapájania sa do medzinárodných projektov. Výskum v tom období nestagnoval, ale naopak, rozvíjal sa, čoho výsledkom bol celý rad unikátnych objavov, ale i publikácií a domácich i medzinárodných výstavných projektov.

A. Ruttkay mal podiel na výchove veľkej skupiny vedeckých pracovníkov. Od roku 1996 pôsobil tiež ako garant štúdia odboru všeobecné dejiny na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde vychoval mnohých budúcich historikov, archeológov a múzejníkov.

Čítajte viac

Vedecká rada Archeologického ústavu SAV, v. v. i. (ďalej len ArÚ SAV), a riaditeľ ArÚ SAV vyhlasujú voľbu člena Správnej rady ArÚ SAV.

Názov a sídlo organizácie: Archeologický ústav SAV, v. v. i., Akademická 2, 949 21 Nitra (ďalej len „organizácia”)

Počet miest, ktoré sa obsadzujú voľbou: 1

Požiadavky kladené na kandidátov: Článok II Volebného poriadku na funkciu člena správnej rady

Zoznam predkladaných dokladov: Súhlas s kandidatúrou za člena správnej rady organizácie aj so zverejnením písomnej prezentácie predstavy kandidáta.

Lehota na predloženie kandidatúry: 5. 5. 2025 do 12:00 hod., v prípade zasielania poštou, zásielka musí byť do tejto lehoty doručená na sekretariát organizácie s označením „Voľba správnej rady”.

Spôsob predloženia dokladov: všetky dokumenty doručiť osobne alebo poštou na sekretariát alebo podateľňu organizácie, Akademická 2, 949 21 Nitra.

Miesto a čas konania pohovoru a voľby: veľká zasadačka na prízemí, budova SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra, 14. 5. 2025; pohovor sa začína od 13:00 hod. Súčasťou pohovoru bude prezentácia predstavy kandidáta o jeho pôsobení v správnej rade organizácie. Voľba sa uskutoční ihneď po skončení pohovorov s kandidátmi.

V Nitre 11. 4. 2025

 

PhDr. Vladimír Mitáš, PhD.                                                     doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc.

predseda VR organizácie                                                         riaditeľ organizácie

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD.

podpredseda VR organizácie

 

Zoznam členov Akademickej obce ArÚ SAV

Volebný a nominačný poriadok na funkciu člena správnej rady