Archeologický ústav SAV, v. v. i., v spolupráci so spoločnosťou MH Invest pokračuje v jednom z najrozsiahlejších archeologických výskumov v histórii Slovenska. Na území pripravovaného strategického projektu Šurany Industrial Park odborníci doposiaľ preskúmali viac ako 150 hektárov. Výskum v súčasnosti pokračuje na ďalších približne piatich hektároch. Aktuálne najvýznamnejším objavom v rámci realizovaného veľkoplošného výskumu je nález rímskeho vojenského tábora z druhej polovice 2. storočia, pravdepodobne z obdobia markomanských vojen (166 – 180 n. l.). Rímsky poľný pochodový tábor bol identifikovaný v južnej časti budúceho priemyselného parku a zaberá približne 7,4 hektára.
„Objav má viacero významov presahujúcich hranice dnešného Slovenska. Je prvým na Ponitrí a jeho objavenie vypĺňa dôležité biele miesto v mozaike poznania rímskych aktivít na území severne od Dunaja v poslednej tretine 2. storočia. Unikátna je aj samotná nálezová situácia. Jednoznačne skúmame miesto, ktoré zaniklo bezprostredne po vojenskom konflikte Rimanov a Germánov. Dokladajú to početné nálezy. Vďaka realizácii projektu strategického priemyselného parku sa nám otvorila jedinečná príležitosť preskúmať prakticky celý rímsky pochodový tábor, čo je v európskom kontexte mimoriadne zriedkavé. Ak by sa táto investícia nerealizovala, bolo by to prakticky nemožné. Či už z pohľadu rozdrobenosti územia, jeho nedostatočnej kompaktnosti alebo nedostatku financií na takýto veľkoplošný výskum,“ hovorí doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Nájdený tábor nemá, na rozdiel od väčšiny známych rímskych táborov, pravidelný obdĺžnikový pôdorys. Napriek tomu obsahuje všetky charakteristické obranné prvky vrátane piatich vstupných brán, opevnenia či tzv. clavicula. Ide o špecificky riešený vstup s poloblúkovitou priekopou a valom. Práve tento typ brány bol na území Slovenska identifikovaný vôbec po prvý raz. Dávnejšie známym dokladom pobytu rímskych légií na dnešnom západnom Slovensku je nápis z roku 179 na trenčianskej hradnej skale. Nálezu v Šuranoch predchádzal objav prvého rímskeho tábora na Pohroní, v Želiezovciach, pričom sa uvažuje, že možno práve tam písal rímsky cisár Marcus Aurelius stále aktuálne dielo Hovory k sebe.