Predrománska rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici predstavuje významnú pamiatku stredoeurópskej včasnostredovekej sakrálnej architektúry. Vďaka jej dobre zachovanému stavu je hodnotným predmetom archeologického a konzervátorského výskumu.
V roku 2021 boli publikované výsledky analýzy rádio-karbónových dát získaných počas reštauračných prác vedených súkromnou spoločnosťou v rokoch 2009 – 2016. Autori tohto výskumu dospeli k zaujímavému záveru, že obdobie výstavby rotundy sa vzťahuje na 1. polovicu 9. storočia a teda patrila by medzi najstaršie kresťanské architektúry na našom území. Táto hypotéza však vyvolala živé diskusie medzi vedcami, čo viedlo k ďalšiemu podrobnému preskúmaniu zverejnených dát a inému pohľadu na skutočný vek rotundy.
Počiatočné zistenia a kontroverzie
Opakovaná analýza zverejnených rádiokarbónových vzoriek Mgr. Zbigniewa Robaka, PhD. z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre publikovaná v prestížnom časopise Radiocarbon spochybňuje pôvodné zistenia a navrhuje iný časový rámec na základe komplexného modelovania vzoriek. Štúdia prehodnocuje dobu vzniku rotundy na rádiokarbónové dátum 1115 ± 13 BP (kalibrované roky 892 – 988 po Kr. s 95,4% pravdepodobnosťou), čo aj zodpovedá súčasným archeologickým a historickým poznatkom vyplývajúcim zo skúmanej problematiky vývoja regiónu Ponitria vo včasnom stredoveku.
Pôvodná štúdia od P. Povinca a kol. (2021) datovala rotundu pomocou kombinovanej analýzy rádiokarbónových dát, získaných z fragmentov dreva nájdeného vo vrstve najstaršej malty. Závery tejto štúdie vyvolali však viaceré pochybnosti, jednak kvôli prijatej metodológii výskumu, jednak kvôli opomenutiu širšieho archeologického a historického kontextu pri interpretácii výsledkov. Napriek tomu, konečné zverejnene dát a charakteristík vzoriek získaných počas vynikajúceho konzervátorského výskumu umožnilo začatie odbornej diskusie.
Metodológia výskumu
Pri vyhodnotení rádiokarbónového dátumu vzniku rotundy sa pôvodná štúdia primárne spoliehala na datovanie vzoriek drevených odštiepkov a drobných uhlíkov. Tento postup nie je úplne ideálny, keďže boli k dispozícii aj iné údaje, poskytnuté viacerými datovacími laboratóriami a predchádzajúcim archeologickým výskumom. Pôvodná štúdia sa totiž spoliehala na kombinovanie dátumov pochádzajúcich z uhlíkov a drevených fragmentov, ale vôbec nešlo o konštrukčné prvky stien rotundy, ale, do slova, o odpadky primiešane do malty. Tieto fragmenty, ktoré sa neznámou cestou dostali do stavebného materiálu, môžu pochádzať odkiaľkoľvek a mohli vzniknúť skôr ako rotunda. Presne to však nevieme. Takýto prístup komplikuje spoľahlivosť a presnosť datovania. Okrem toho by sa rádiokarbónové dátumy získané z dreva a uhlíkov neurčitého pôvodu všeobecne mali považovať za menej informatívne, a to najmä v prípade datovania jednotlivých objektov, a nie celých lokalít. Ide o veľmi dôležité detaily rádiokarbónového datovania v archeológii.
Naopak, nový prístup sa zameriava na rádiokarbónové datovanie vzoriek samotnej malty a omietky, ktoré sú priamo spojené s obdobím výstavby rotundy. Nový model a jeho test predpokladajú síce určitú neistotu vyplývajúcu z možného vplyvu neznámych charakteristík uhličitanov vo vápne, ale eliminujú, alebo obmedzujú vplyv odchylných vzoriek na výsledok datovania. Reanalýza poskytla konzistentný časový rozsah, čo posilňuje argument, že rotunda, a presnejšie – tie steny, z ktorých boli odobraté vzorky – vznikla medzi koncom 9. a koncom 10. storočia s dôrazom na vrcholy pravdepodobnosti na prelome 9. a 10. alebo okolo polovice 10. stor. Možno ďalší výskum poskytne dodatočne údaje, ktoré prispejú spresneniu chronológii rotundy.