Predrománska rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici predstavuje významnú pamiatku stredoeurópskej včasnostredovekej sakrálnej architektúry. Vďaka jej dobre zachovanému stavu je hodnotným predmetom archeologického a konzervátorského výskumu.
V roku 2021 boli publikované výsledky analýzy rádio-karbónových dát získaných počas reštauračných prác vedených súkromnou spoločnosťou v rokoch 2009 – 2016. Autori tohto výskumu dospeli k zaujímavému záveru, že obdobie výstavby rotundy sa vzťahuje na 1. polovicu 9. storočia a teda patrila by medzi najstaršie kresťanské architektúry na našom území. Táto hypotéza však vyvolala živé diskusie medzi vedcami, čo viedlo k ďalšiemu podrobnému preskúmaniu zverejnených dát a inému pohľadu na skutočný vek rotundy.
Počiatočné zistenia a kontroverzie
Opakovaná analýza zverejnených rádiokarbónových vzoriek Mgr. Zbigniewa Robaka, PhD. z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre publikovaná v prestížnom časopise Radiocarbon spochybňuje pôvodné zistenia a navrhuje iný časový rámec na základe komplexného modelovania vzoriek. Štúdia prehodnocuje dobu vzniku rotundy na rádiokarbónové dátum 1115 ± 13 BP (kalibrované roky 892 – 988 po Kr. s 95,4% pravdepodobnosťou), čo aj zodpovedá súčasným archeologickým a historickým poznatkom vyplývajúcim zo skúmanej problematiky vývoja regiónu Ponitria vo včasnom stredoveku.
Pôvodná štúdia od P. Povinca a kol. (2021) datovala rotundu pomocou kombinovanej analýzy rádiokarbónových dát, získaných z fragmentov dreva nájdeného vo vrstve najstaršej malty. Závery tejto štúdie vyvolali však viaceré pochybnosti, jednak kvôli prijatej metodológii výskumu, jednak kvôli opomenutiu širšieho archeologického a historického kontextu pri interpretácii výsledkov. Napriek tomu, konečné zverejnene dát a charakteristík vzoriek získaných počas vynikajúceho konzervátorského výskumu umožnilo začatie odbornej diskusie.
Metodológia výskumu
Pri vyhodnotení rádiokarbónového dátumu vzniku rotundy sa pôvodná štúdia primárne spoliehala na datovanie vzoriek drevených odštiepkov a drobných uhlíkov. Tento postup nie je úplne ideálny, keďže boli k dispozícii aj iné údaje, poskytnuté viacerými datovacími laboratóriami a predchádzajúcim archeologickým výskumom. Pôvodná štúdia sa totiž spoliehala na kombinovanie dátumov pochádzajúcich z uhlíkov a drevených fragmentov, ale vôbec nešlo o konštrukčné prvky stien rotundy, ale, do slova, o odpadky primiešane do malty. Tieto fragmenty, ktoré sa neznámou cestou dostali do stavebného materiálu, môžu pochádzať odkiaľkoľvek a mohli vzniknúť skôr ako rotunda. Presne to však nevieme. Takýto prístup komplikuje spoľahlivosť a presnosť datovania. Okrem toho by sa rádiokarbónové dátumy získané z dreva a uhlíkov neurčitého pôvodu všeobecne mali považovať za menej informatívne, a to najmä v prípade datovania jednotlivých objektov, a nie celých lokalít. Ide o veľmi dôležité detaily rádiokarbónového datovania v archeológii.
Naopak, nový prístup sa zameriava na rádiokarbónové datovanie vzoriek samotnej malty a omietky, ktoré sú priamo spojené s obdobím výstavby rotundy. Nový model a jeho test predpokladajú síce určitú neistotu vyplývajúcu z možného vplyvu neznámych charakteristík uhličitanov vo vápne, ale eliminujú, alebo obmedzujú vplyv odchylných vzoriek na výsledok datovania. Reanalýza poskytla konzistentný časový rozsah, čo posilňuje argument, že rotunda, a presnejšie – tie steny, z ktorých boli odobraté vzorky – vznikla medzi koncom 9. a koncom 10. storočia s dôrazom na vrcholy pravdepodobnosti na prelome 9. a 10. alebo okolo polovice 10. stor. Možno ďalší výskum poskytne dodatočne údaje, ktoré prispejú spresneniu chronológii rotundy.
Archeologický a historický kontext
Diskusia o datovaní rotundy nie je len otázkou rádiokarbónovej analýzy, ale zahŕňa aj pochopenie širšieho historického a archeologického kontextu regiónu. Archeologické a architektonické pamiatky musíme vždy skúmať v širšom kontexte, v ktorom vznikli a existovali v minulosti. Lokalita Nitrianska Blatnica je súčasťou väčšieho komplexu osídlení a opevnení z obdobia včasného stredoveku. Chronológia neďalekého hradiska Bojná-Valy, ktorého nosné prvky opevnenia sú nezávisle dendrochronologicky a rádiokarbónovo datované do konca 9. storočia i začiatku 10. storočia (okolo 890 – 910 po Kr.), podporuje názor, že významné stavebné aktivity v okolí Marhátu prebiehali práve v tomto období.
Samotné blízke hradisko Bojná-Valy si tak isto vyžaduje novú chronologickú analýzu. Hypotézy spred 10-15 rokov o tom, že mohutne opevnenie vzniklo na prelome 8. a 9. storočia, resp. v 1. pol. 9 stor., nenachádzajú potvrdenie v archeologickom materiáli a vo výsledkoch rádiokarbónových a dendrochronologických analýz. Výsledky doterajšieho výskumu vedú k opačnej perspektíve – všetko svedči o tom, že Bojná-Valy a Nitrianska Blatnica tvorili súčasť rozľahlej aglomerácie vojenského charakteru z čias Svätopluka a jeho synov a pravdepodobne neboli zničené starými Maďarmi, ale vstrebané ako funkčný a hodnotný celok do nového systému tvoriaceho sa Uhorska.
Záver
Nové zistenia naznačujú, že rotunda je pravdepodobne odrazom pokročilých procesov christianizácie a feudalizácie v regióne. Vznik súkromných kostolíkov vlastnených novovzniknutou šľachtou v neskorom 9. a včasnom 10. storočí odráža sociálno-politické zmeny tej doby. Tieto malé predrománske kostoly sa všeobecne datujú do 10. storočia, čo je v súlade s revidovanou chronológiou rotundy sv. Juraja. Stále pri tom hovoríme o jednom z najstarších stojacich kostolov v strednej Európe a pravdepodobne najstarším na území Slovenska.
Nová analýza podčiarkuje význam integrácie viacerých prístupov – rádiokarbónového datovania, dendrochronológie, historických informácii a archeologického kontextu – vďaka ktorým dosiahneme presnejšie porozumenie historickej chronológii. Diskusia o datovaní rotundy ilustruje tiež charakter a dôležitosť moderného archeologického výskumu, kde nové metódy a perspektívy môžu spochybniť etablované názory a viesť k hlbšiemu porozumeniu našej vlastnej minulosti.
Zbigniew Robak
Zdroj:
DOI: doi.org/10.1017/RDC.2024.33
Zdroj obrazovej prílohy: