Květa Smoláriková na vyskume v sudánskom Duwejm Wad Hadž (Foto: J. Hudec)
21. 5. 2024 nás po krátkej a ťažkej chorobe opustila renomovaná egyptologička a klasická archeologička doc. PhDr. Květa Smoláriková, PhD. Rodáčka zo Šurian začala svoju archeologickú kariéru práve u nás na Archeologickom ústave SAV v Nitre. Pracovala na viacerých našich archeologických výskumoch. Väčšina jej osobného života a profesionálneho pôsobenia bola spojená s Českým egyptologickým ústavom a prestížnymi výskumami v Egypte, v Líbyi a v Sudáne, ale veľmi rada sa vracala aj do rodnej krajiny – často sa túlala po pamiatkach Gemera, Liptova, Novohradu a Spiša. Zapojila sa aj do nášho spoločného projektu s Ústavom Orientalistiky v sudánskom Duwejm Wad Hadž (2018 – 2022). Kvetka – odpočívaj v pokoji!
S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že dňa 9. mája 2024 nás po ťažkej chorobe navždy opustila náša priateľka a kolegyňa Mária Zverková.
Jej rodine, blízkym a priateľom vyjadrujeme úprimnú sústrasť.
Odpočívaj v pokoji!
V sobotu 27. apríla 2024 sa slávnostne otvoril Archeopark v obci Cífer v miestnej časti Pác. Na otváracom ceremoniáli za prítomnosti predsedu SAV Pavla Šajgalíka vystúpili so slávnostnými prejavmi predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, starosta obce Modrá Maroš Sagan, starosta obce Modra Mirek Kovařík, zástupkyňa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a za autorov projektu riaditeľ Archeologického ústavu SAV (ďalej AÚ SAV, v. v. i.) Matej Ruttkay a Vladimir Varsik.
Rímsky kúpeľ a hospodárske objekty (studňa a hrnčiarska pec)
Archeopark pozostáva zo štyroch hlavných častí – rekonštrukcia časti germánskeho dvorca z doby rímskej, múzeum, záhrada našich predkov, náučný archeochodník. Projekt sa realizoval v rámci programu Interreg V-A SK-CZ spolufinancovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Hlavnými partnermi sú slovenská obec Cífer a moravská obec Modrá (neďaleko Velehradu). Odbornými garantmi slovenskej časti projektu sú AÚ SAV, v. v. i., Trnavská univerzita a Moravské zemské múzeum.
Archeopark pútavou formou sprístupňuje verejnosti vybranú časť unikátneho germánskeho veľmožského dvorca zo 4. storočia a jeho hospodárskeho zázemia, a to na základe výsledkov dlhoročného výskumu AÚ SAV, v. v. i. pod vedením dr. Titusa Kolníka. Tu sa možno vnoriť do dávnej minulosti do života germánskej nobility, ale aj vtedajších remeselníkov. Lákadlom je zrekonštruovaná murovaná budova rímskeho kúpeľa, rozmerná hospodárska budova s hrazdenou konštrukciou a portikom, typická germánska zemnica so stĺpovou konštrukciou a trstinovou strechou, hrnčiarska pec, kamenná studňa a náznakové rekonštrukcie ďalších objektov.
14. až 17. mája 2024 sa uskutoční 23. medzinárodná konferencia Kelti. Kelti/Die Kelten/The Celts 2024. Stretnutie je venované mladšej doby železnej v strednej Európe.
Konferencia je organizovaná Archeologickým ústavom SAV, v. v. i., Krajským pamiatkovým úradom v Žiline, Slovenskou archeologickou spoločnosťou pri SAV a mestom Žilina.
Záštitu nad podujatím prevzal primátor mesta Žilina Mgr. Peter Fiabáne.
Podujatie bolo podporené Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-20-0044
Organizátori vyslovujú vďaku spolku Septentrio, o. z., za organizačnú a materiálnu podporu podujatia.
Organizátori vyslovujú vďaku obci Divinka a Považskému múzeu v Žiline za organizačnú a materiálnu podporu prípravy exkurzie.
Podujatie je otvorené pre registrovaných účastníkov.
Archeologický ústav SAV, v. v. i. v Nitre ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – technický pracovník
Náplň práce:
kreslenie archeologických nálezov (zaučíme)
práca so scanerom a fotoaparátom
práca s grafickými programami
Miesto výkonu práce: Nitra
Termín nástupu: dohodou
Pracovné podmienky
Pracovný čas: 8 h
Práca na zmeny: jednozmenný pracovný režim
Platové podmienky:
V zmysle zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády č. 296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Požiadavky na zamestnanca
Požadované vzdelanie: stredoškolské vzdelanie
Dĺžka praxe: bez požiadavky na odbornú prax
Osobnostné predpoklady: technické zručnosti, základy kreslenia, základy práce s počítačom, cieľavedomosť, komunikatívnosť, spoľahlivosť
Informácie o výberovom konaní
Ďakujeme všetkým uchádzačom za prejavený záujem. Jednotlivé žiadosti posúdime a kontaktovať budeme len tých uchádzačov, ktorí spĺňajú stanovené požiadavky a kvalifikačné predpoklady.
Dňa 20. 1. 2024, oslavuje vzácne 90. ročné jubileum náš dlhoročný kolega prof. PhDr. Jozef Vladár, DrSc.
Profesor Jozef Vladár viedol viaceré systematické výskumy a publikoval celý rad prác, ktoré značne obohatili naše znalosti o období mladšieho praveku. Počas toho sa podieľal na vedení dôležitých vedecko-výskumných inštitúcií a vychoval niekoľko generácií bádateľov. Vďaka svojej práci je rešpektovanou osobnosťou vedeckej komunity nielen doma, ale aj v zahraničí.
Pán profesor, v mene všetkých pracovníkov Archeologického ústavu SAV, v. v. i., vám srdečne gratulujeme a do novej životnej dekády Vám želáme pevné zdravie, neutíchajúce nadšenie pre vedu a najmä nech vás neopúšťa váš nákazlivý životný optimizmus, ktorý je pre nás všetkých mimoriadnou inšpiráciou.
S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás dňa 9. januára 2024 vo veku 90 rokov navždy opustil doc. PhDr. Jaroslav Tejral, DrSc., mimoriadny bádateľ a organizátor vedeckého života. Patril k staršej generácii archeológov – vynikajúcich znalcov hmotnej kultúry a jej klasifikácie. Jeho odborný záujem sa po dlhé desaťročia sústreďoval na dobu rímsku a sťahovanie národov a mnohé z jeho neuveriteľne početných a stále citovaných kníh, článkov a štúdií profilovali naše poznatky. Patria k základnému fondu odbornej spisby o tomto období v celoeurópskom meradle.
Jaroslav Tejral (2023)
Bol však nielen teoretickým bádateľom, ale aj aktívnym terénnym pracovníkom a organizátorom. Z mnohých jeho výskumných projektov spomeňme aspoň systematický výskum rímskeho oporného bodu v juhomoravskom Mušove. Rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o vznik trojdielnej medzinárodnej monografie o germánskom kniežacom hrobe z rovnakej lokality a bol aj editorom celého radu zborníkov, publikovaných v edícii Spisy Archeologického ústavu AV ČR v Brne, ktorú sám založil.
Jaroslav Tejral stál ešte na konci totality spolu so svojimi rakúskymi a slovenskými priateľmi a kolegami pri zrode myšlienky organizácie každoročného medzinárodného sympózia Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im Mitteldonauraum a pravidelne sa podieľal na príprave programu i organizácii jednotlivých zasadnutí. Koncom uplynulého roka sa v rámci týchto stretnutí uskutočnilo už 33. sympózium, ktorého sa Tejral zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť. Netušili sme, že srdečný pozdrav, ktorý mu účastníci z rakúskeho Mistelbachu poslali, bol našim posledným kontaktom s týmto veľkým vedcom a rozhľadeným, múdrym človekom.
Jaroslav Tejral sa rád zúčastňoval odborného života na Slovensku a inšpiroval viac spoločných projektov a výskumných zámerov. Pozorne tiež sledoval nové objavy v Poprade, Bojnej či v Bratislave. Počas celej svojej životnej dráhy bol blízkym spolupracovníkom Archeologického ústavu SAV, v. v. i. či už ako prvý ponovembrový riaditeľ partnerského Archeologického ústavu AV ČR v Brne (1990-1998), ale tiež ako popredný bádateľ a inšpirátor vedeckého života. Ocenením jeho zásluh o slovenskú archeológiu bolo aj jeho menovanie korešpondujúcim členom AÚ SAV v roku 2011.
My, kolegovia a priatelia sa s úctou a obdivom skláňame nad životným dielom Jaroslava Tejrala, ktoré pre svoju kvalitu zostane pevne ukotvené v európskej archeológii doby rímskej. Ako človek zotrvá dlho v našej pamäti.
V mene pracovníkov Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
