Nezaradené

Cena rektora za vedecké a odborné publikácie patrí medzi každoročné ocenenia Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Udeľuje sa autorom, ktorí svojou publikačnou činnosťou prispievajú k rozvoju vedeckého poznania a posilňujú medzinárodnú prestíž univerzity.

Tento rok je medzi ocenenými aj naša doktorandka Anna Kalapáčová, ktorá získala cenu za článok Kamenná urna z germánskeho žiarového pohrebiska v Očkove publikovaný v Študijných zvestiach Archeologického ústavu SAV (71/1, 2024). Štúdia sa venuje mramorovej urne pochádzajúcej z hrobu datovaného do prvej polovice 3. storočia. Ide o multianalytickú prácu, ktorá implementovala súbor prírodovedných metód na identifikáciu materiálového zloženia a proveniencie v našom prostredí jedinečného artefaktu.

V rámci výskumu sa analyzovala vzorka materiálu z urny kombináciou Ramanovej spektrometrie, analýzy stabilných izotopov uhlíka a kyslíka (SIRA), práškovej RTG difraktometrie (XRD), optickej polarizačnej mikroskopie a elektrónovej mikroskopie (SEM/WDS). Výsledky analýz ukázali, že urna, doposiaľ považovaná za alabastrovú, je v skutočnosti zhotovená z veľmi čistého, stredno až hrubozrnného kalcitického mramoru bez obsahu dolomitu. Izotopové a mineralogické parametre identifikujú Carraru v Apuánskych Alpách ako zdrojovú lokalitu použitého mramoru.

Štúdia zdôrazňuje význam prírodovedných analýz pri identifikácií archeologického materiálu, ktoré zároveň verifikujú interpretácie kultúrnych kontaktov, v tomto prípade medzi rímskym a germánskym prostredím v mladšej dobe rímskej.

Kalapáčová 2024 – A. Kalapáčová: Kamenná urna z germánskeho žiarového pohrebiska v Očkove. Študijné zvesti SAV 71/1, 2024, 155 – 170.

DOI: https://doi.org/10.31577/szausav.2024.71.9

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že vo štvrtok 6. marca 2025 vo veku 78 rokov nás navždy opustil náš kolega a priateľ, významný archeológ doc. PhDr. Dušan Čaplovič, DrSc.

Narodil sa 18. septembra 1946 v Bratislave. Po skončení štúdia archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1969 – 1980 pôsobil ako archeológ a vedúci historického odboru vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Neskôr, v rokoch 1980-1986 pracoval v Archeologickom ústave SAV. Spočiatku viedol košickú pobočku, neskôr prešiel do Nitry. Ako dobrý organizátor vykonával funkciu vedeckého tajomníka a v rokoch 1990-1991 sa stal aj zástupcom riaditeľa. V rokoch 1992 – 2001 bol členom Predsedníctva SAV, v rokoch 1995 – 2001 sa stal podpredsedom SAV. Zároveň sa neprestával angažovať aj v archeológii. Medzi rokmi 1996 – 1999 zastával funkciu predsedu Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV.

Po roku 2001 sa aktívnejšie vnoril do politiky. Vo viacerých volebných obdobiach bol poslancom Národnej rady SR a stal sa aj podpredsedom vlády a ministrom školstva.

Čítajte viac

S radosťou Vás pozývame na výročné stretnutie Európskej asociácie archeológov (EAA) 2025, ktoré sa uskutoční v dňoch 3. až 6. septembra 2025 v Belehrade, Srbsko.

Očakávame, že konferencia bude podnetnou platformou pre zdieľanie archeologického výskumu, pre nadviazanie spolupráce a prinesie dôležité diskusie o najnovších trendoch v archeológii naprieč Európou a aj za jej hranicami. Tento rok ponúkne 31^th EAA Annual Meeting bohatý program sekcií, workshopov a hlavných prednášok zameraných na inovatívne prístupy, metodológie a interdisciplinárne perspektívy vo výskume archeológie.

S radosťou oznamujeme, že Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre je spoluorganizátorom troch pravidelných sekcií konferencie. Tieto sekcie sa budú venovať rôznorodým témam a poskytnú príležitosť na hĺbkové diskusie a výmenu názorov medzi výskumníkmi z rôznych oblastí.

Čítajte viac

Dňa 14. 11. 2024 sa konal Deň otvorených dverí, ktorý organizoval Archeologický ústav SAV v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV. Počas neho sa žiakom zo základných škôl v Nitre a blízkom okolí predstavila práca archeológa a ekológa. Deti si mohli vyskúšať rôzne činnosti súvisiace so spracovávaním archeologických artefaktov, ako napríklad prácu s keramikou či kreslenie nálezov, ale tiež spoznávať rôzne ekosystémy či pod mikroskopom sledovať stopy rôznych živočíchov. Veľký záujem vyvolali aj ukážky z porovnávacích zbierok z archeozoológie či antropológie. Súčasťou podujatia boli prezentácie, ktoré priblížili základné nedeštruktívne archeologické metódy, ako aj primárny krajinnoekologický výskum.

Dňa 21. 11. 2024 nás náhle a nečakane opustil Jaroslav Somr, dlhoročný a blízky spolupracovník Archeologického ústavu SAV a priateľ mnohých z nás. Aj keď mu osud nedožičil stať sa profesionálnym bádateľom, celý svoj aktívny život venoval archeológii. Dlhé roky pracoval v Trenčianskom múzeu a popri práci v teréne sa vypracoval na kvalitného reštaurátora a dokumentaristu. Bol výborným znalcom slovenských nálezísk a nálezov. Mnohé z nich svojimi kresbami zaznamenal a zabezpečil tak pred stratou pre vedu. Obetavo sa zapájal do práce tam, kde bolo potrebné rýchle nasadenie a jeho šikovné ruky. Bol platnou súčasťou viacerých dôležitých výskumov a prieskumných projektov. Za náročných podmienok pomáhal zachraňovať hrobku v Poprade a veľký kus práce zanechal aj na náleziskách v Bojnej i na mnohých ďalších náleziskách, ktoré sme spoločne objavovali a spoznávali. Ako člen geofyzikálnej skupiny sa viac rokov zapájal do aktivít Masarykovej univerzity v Brne pri výskumoch na Bibracte a inde. Všetci sme ho poznali ako obetavého a človeka, vždy ochotného pomôcť.

Ešte krátko, len dva dni pred jeho skonom sme s Jarom v ústave diskutovali nad ostatným hromadným nálezom z Bojnej, ktorý sám pomohol objaviť a preniesť do laboratória na ďalšie spracovanie. A dohadovali sme nové spoločné plány, ktoré, žiaľ, už zostanú bez jeho pomoci.

Milý Jaroslav, po tebe a tvojej práci zostane veľká prázdna medzera. Vyplnia ju len spomienky v našej pamäti. Odpočívaj v pokoji.

Karol Pieta

Počas viacročného systematického archeologického výskumu v Santovke (okr. Levice), ktorý bol cielene zameraný na opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej, sa pracovníkom Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Nitra podarilo nájsť v profile potoka Búr, ktorý preteká tesne pod lokalitou veľmi slabo vypálené črepy a navyše aj kusy zuhoľnatených driev – stromov.

Nadväzujúc na predchádzajúcu interdisciplinárnu spoluprácu sme požiadali kolegov z Ústavu geologických vied a Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej  fakulty Masarykovej univerzity v Brne o uskutočnenie detailných analýz uvedenej keramiky a jej absolútneho datovania. Vyhotovená rádiokarbonová analýza  ukázala, že keramiku zhotovili už lovci – zberači v závere mezolitu, teda strednej doby kamennej, 5 800 rokov pred naším letopočtom. Ukázalo sa, že je o 300 rokov staršia ako doteraz známa najstaršia neolitická keramika severne od Dunaja.

Ide o mimoriadne významný objav, pretože ju vytvorili naši predkovia, ktorí ešte nežili ako poľnohospodári usadlým spôsobom života na jednom mieste, ale kočovali z miesta na miesto a živili sa lovom divých zvierat a zbieraním plodov. Z toho dôvodu sme sa domnievali, že práve prenášanie ťažkých keramických nádob by mohlo pri takomto presúvaní sa spôsobovať problémy. Avšak analýzy keramickej hmoty mezolitickej keramiky zo Santovky ukázali, že obsahuje okrem prímesi drobných zlomkov andezitu, najmä množstvo organických látok, t j. listov a stoniek trávy rodu Festuca. To spôsobilo, že nebola taká ťažká ako klasická neolitická keramika a teda mohli ju ľahšie prenášať na ďalšie miesto.

Čítajte viac

21. 5. 2024 nás po krátkej a ťažkej chorobe opustila renomovaná egyptologička a klasická archeologička doc. PhDr. Květa Smoláriková, PhD. Rodáčka zo Šurian začala svoju archeologickú kariéru práve u nás na Archeologickom ústave SAV v Nitre. Pracovala na viacerých našich archeologických výskumoch. Väčšina jej osobného života a profesionálneho pôsobenia bola spojená s Českým egyptologickým ústavom a prestížnymi výskumami v Egypte, v Líbyi a v Sudáne, ale veľmi rada sa vracala aj do rodnej krajiny – často sa túlala po pamiatkach Gemera, Liptova, Novohradu a Spiša. Zapojila sa aj do nášho spoločného projektu s Ústavom Orientalistiky v sudánskom Duwejm Wad Hadž (2018 – 2022). Kvetka – odpočívaj v pokoji!

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás dňa 9. januára 2024 vo veku 90 rokov navždy opustil doc. PhDr. Jaroslav Tejral, DrSc., mimoriadny bádateľ a organizátor vedeckého života. Patril k staršej generácii archeológov – vynikajúcich znalcov hmotnej kultúry a jej klasifikácie. Jeho odborný záujem sa po dlhé desaťročia sústreďoval na dobu rímsku a sťahovanie národov a mnohé z jeho neuveriteľne početných a stále citovaných kníh, článkov a štúdií profilovali naše poznatky. Patria k základnému fondu odbornej spisby o tomto období v celoeurópskom meradle.

Bol však nielen teoretickým bádateľom, ale aj aktívnym terénnym pracovníkom a organizátorom. Z mnohých jeho výskumných projektov spomeňme aspoň systematický výskum rímskeho oporného bodu v juhomoravskom Mušove. Rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o vznik trojdielnej medzinárodnej monografie o germánskom kniežacom hrobe z rovnakej lokality a bol aj editorom celého radu zborníkov, publikovaných v edícii Spisy Archeologického ústavu AV ČR v Brne, ktorú sám založil.

Jaroslav Tejral stál ešte na konci totality spolu so svojimi rakúskymi a slovenskými priateľmi a kolegami pri zrode myšlienky organizácie každoročného medzinárodného sympózia Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im Mitteldonauraum a pravidelne sa podieľal na príprave programu i organizácii jednotlivých zasadnutí. Koncom uplynulého roka sa v rámci týchto stretnutí uskutočnilo už 33. sympózium, ktorého sa Tejral zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť. Netušili sme, že srdečný pozdrav, ktorý mu účastníci z rakúskeho Mistelbachu poslali, bol našim posledným kontaktom s týmto veľkým vedcom a rozhľadeným, múdrym človekom.

Jaroslav Tejral sa rád zúčastňoval odborného života na Slovensku a inšpiroval viac spoločných projektov a výskumných zámerov. Pozorne tiež sledoval nové objavy v Poprade, Bojnej či v Bratislave. Počas celej svojej životnej dráhy bol blízkym spolupracovníkom Archeologického ústavu SAV, v. v. i. či už ako prvý ponovembrový riaditeľ partnerského Archeologického ústavu AV ČR v Brne (1990-1998), ale tiež ako popredný bádateľ a inšpirátor vedeckého života. Ocenením jeho zásluh o slovenskú archeológiu bolo aj jeho menovanie korešpondujúcim členom AÚ SAV  v roku 2011.

My, kolegovia a priatelia sa s úctou a obdivom skláňame nad životným dielom Jaroslava Tejrala, ktoré pre svoju kvalitu zostane pevne ukotvené v európskej archeológii doby rímskej. Ako človek zotrvá dlho v našej pamäti.

V mene pracovníkov Archeologického ústavu SAV, v. v. i.

doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc.

Strašná tragédia v Prahe nás hlboko zasiahla. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodičom, príbuzným, vyučujúcim a študentom Karlovej univerzity.

pracovníci Archeologického ústavu SAV