S radosťou Vás pozývame na výročné stretnutie Európskej asociácie archeológov (EAA) 2025, ktoré sa uskutoční v dňoch 3. až 6. septembra 2025 v Belehrade, Srbsko.
Očakávame, že konferencia bude podnetnou platformou pre zdieľanie archeologického výskumu, pre nadviazanie spolupráce a prinesie dôležité diskusie o najnovších trendoch v archeológii naprieč Európou a aj za jej hranicami. Tento rok ponúkne 31th EAA Annual Meeting bohatý program sekcií, workshopov a hlavných prednášok zameraných na inovatívne prístupy, metodológie a interdisciplinárne perspektívy vo výskume archeológie.
S radosťou oznamujeme, že Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre je spoluorganizátorom troch pravidelných sekcií konferencie. Tieto sekcie sa budú venovať rôznorodým témam a poskytnú príležitosť na hĺbkové diskusie a výmenu názorov medzi výskumníkmi z rôznych oblastí.
Dňa 14. 11. 2024 sa konal Deň otvorených dverí, ktorý organizoval Archeologický ústav SAV v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV. Počas neho sa žiakom zo základných škôl v Nitre a blízkom okolí predstavila práca archeológa a ekológa. Deti si mohli vyskúšať rôzne činnosti súvisiace so spracovávaním archeologických artefaktov, ako napríklad prácu s keramikou či kreslenie nálezov, ale tiež spoznávať rôzne ekosystémy či pod mikroskopom sledovať stopy rôznych živočíchov. Veľký záujem vyvolali aj ukážky z porovnávacích zbierok z archeozoológie či antropológie. Súčasťou podujatia boli prezentácie, ktoré priblížili základné nedeštruktívne archeologické metódy, ako aj primárny krajinnoekologický výskum.
Dňa 21. 11. 2024 nás náhle a nečakane opustil Jaroslav Somr, dlhoročný a blízky spolupracovník Archeologického ústavu SAV a priateľ mnohých z nás. Aj keď mu osud nedožičil stať sa profesionálnym bádateľom, celý svoj aktívny život venoval archeológii. Dlhé roky pracoval v Trenčianskom múzeu a popri práci v teréne sa vypracoval na kvalitného reštaurátora a dokumentaristu. Bol výborným znalcom slovenských nálezísk a nálezov. Mnohé z nich svojimi kresbami zaznamenal a zabezpečil tak pred stratou pre vedu. Obetavo sa zapájal do práce tam, kde bolo potrebné rýchle nasadenie a jeho šikovné ruky. Bol platnou súčasťou viacerých dôležitých výskumov a prieskumných projektov. Za náročných podmienok pomáhal zachraňovať hrobku v Poprade a veľký kus práce zanechal aj na náleziskách v Bojnej i na mnohých ďalších náleziskách, ktoré sme spoločne objavovali a spoznávali. Ako člen geofyzikálnej skupiny sa viac rokov zapájal do aktivít Masarykovej univerzity v Brne pri výskumoch na Bibracte a inde. Všetci sme ho poznali ako obetavého a človeka, vždy ochotného pomôcť.
Ešte krátko, len dva dni pred jeho skonom sme s Jarom v ústave diskutovali nad ostatným hromadným nálezom z Bojnej, ktorý sám pomohol objaviť a preniesť do laboratória na ďalšie spracovanie. A dohadovali sme nové spoločné plány, ktoré, žiaľ, už zostanú bez jeho pomoci.
Milý Jaroslav, po tebe a tvojej práci zostane veľká prázdna medzera. Vyplnia ju len spomienky v našej pamäti. Odpočívaj v pokoji.
3D vizualizácia (A) zvláštne zahnutého črepu nájdeného v Santovke a hypotetické variácie rekonštrukcie tvaru na základe keramiky z lovecko-zberačských kontextov Ďalekého východu (B) a východnej Európy (C) (podľa J. Petřík – K. Slavíček – K. Adameková – V. A. J. Jaques – M. Košťál – P. Tóth – L. Petr – D. Všianský – T. Zikmund – J. Kaiser – J. Bátora – P. Bickle 2024)
Počas viacročného systematického archeologického výskumu v Santovke (okr. Levice), ktorý bol cielene zameraný na opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej, sa pracovníkom Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Nitra podarilo nájsť v profile potoka Búr, ktorý preteká tesne pod lokalitou veľmi slabo vypálené črepy a navyše aj kusy zuhoľnatených driev – stromov.
Nadväzujúc na predchádzajúcu interdisciplinárnu spoluprácu sme požiadali kolegov z Ústavu geologických vied a Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne o uskutočnenie detailných analýz uvedenej keramiky a jej absolútneho datovania. Vyhotovená rádiokarbonová analýza ukázala, že keramiku zhotovili už lovci – zberači v závere mezolitu, teda strednej doby kamennej, 5 800 rokov pred naším letopočtom. Ukázalo sa, že je o 300 rokov staršia ako doteraz známa najstaršia neolitická keramika severne od Dunaja.
Ide o mimoriadne významný objav, pretože ju vytvorili naši predkovia, ktorí ešte nežili ako poľnohospodári usadlým spôsobom života na jednom mieste, ale kočovali z miesta na miesto a živili sa lovom divých zvierat a zbieraním plodov. Z toho dôvodu sme sa domnievali, že práve prenášanie ťažkých keramických nádob by mohlo pri takomto presúvaní sa spôsobovať problémy. Avšak analýzy keramickej hmoty mezolitickej keramiky zo Santovky ukázali, že obsahuje okrem prímesi drobných zlomkov andezitu, najmä množstvo organických látok, t j. listov a stoniek trávy rodu Festuca. To spôsobilo, že nebola taká ťažká ako klasická neolitická keramika a teda mohli ju ľahšie prenášať na ďalšie miesto.
Květa Smoláriková na vyskume v sudánskom Duwejm Wad Hadž (Foto: J. Hudec)
21. 5. 2024 nás po krátkej a ťažkej chorobe opustila renomovaná egyptologička a klasická archeologička doc. PhDr. Květa Smoláriková, PhD. Rodáčka zo Šurian začala svoju archeologickú kariéru práve u nás na Archeologickom ústave SAV v Nitre. Pracovala na viacerých našich archeologických výskumoch. Väčšina jej osobného života a profesionálneho pôsobenia bola spojená s Českým egyptologickým ústavom a prestížnymi výskumami v Egypte, v Líbyi a v Sudáne, ale veľmi rada sa vracala aj do rodnej krajiny – často sa túlala po pamiatkach Gemera, Liptova, Novohradu a Spiša. Zapojila sa aj do nášho spoločného projektu s Ústavom Orientalistiky v sudánskom Duwejm Wad Hadž (2018 – 2022). Kvetka – odpočívaj v pokoji!
S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás dňa 9. januára 2024 vo veku 90 rokov navždy opustil doc. PhDr. Jaroslav Tejral, DrSc., mimoriadny bádateľ a organizátor vedeckého života. Patril k staršej generácii archeológov – vynikajúcich znalcov hmotnej kultúry a jej klasifikácie. Jeho odborný záujem sa po dlhé desaťročia sústreďoval na dobu rímsku a sťahovanie národov a mnohé z jeho neuveriteľne početných a stále citovaných kníh, článkov a štúdií profilovali naše poznatky. Patria k základnému fondu odbornej spisby o tomto období v celoeurópskom meradle.
Jaroslav Tejral (2023)
Bol však nielen teoretickým bádateľom, ale aj aktívnym terénnym pracovníkom a organizátorom. Z mnohých jeho výskumných projektov spomeňme aspoň systematický výskum rímskeho oporného bodu v juhomoravskom Mušove. Rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o vznik trojdielnej medzinárodnej monografie o germánskom kniežacom hrobe z rovnakej lokality a bol aj editorom celého radu zborníkov, publikovaných v edícii Spisy Archeologického ústavu AV ČR v Brne, ktorú sám založil.
Jaroslav Tejral stál ešte na konci totality spolu so svojimi rakúskymi a slovenskými priateľmi a kolegami pri zrode myšlienky organizácie každoročného medzinárodného sympózia Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im Mitteldonauraum a pravidelne sa podieľal na príprave programu i organizácii jednotlivých zasadnutí. Koncom uplynulého roka sa v rámci týchto stretnutí uskutočnilo už 33. sympózium, ktorého sa Tejral zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť. Netušili sme, že srdečný pozdrav, ktorý mu účastníci z rakúskeho Mistelbachu poslali, bol našim posledným kontaktom s týmto veľkým vedcom a rozhľadeným, múdrym človekom.
Jaroslav Tejral sa rád zúčastňoval odborného života na Slovensku a inšpiroval viac spoločných projektov a výskumných zámerov. Pozorne tiež sledoval nové objavy v Poprade, Bojnej či v Bratislave. Počas celej svojej životnej dráhy bol blízkym spolupracovníkom Archeologického ústavu SAV, v. v. i. či už ako prvý ponovembrový riaditeľ partnerského Archeologického ústavu AV ČR v Brne (1990-1998), ale tiež ako popredný bádateľ a inšpirátor vedeckého života. Ocenením jeho zásluh o slovenskú archeológiu bolo aj jeho menovanie korešpondujúcim členom AÚ SAV v roku 2011.
My, kolegovia a priatelia sa s úctou a obdivom skláňame nad životným dielom Jaroslava Tejrala, ktoré pre svoju kvalitu zostane pevne ukotvené v európskej archeológii doby rímskej. Ako človek zotrvá dlho v našej pamäti.
V mene pracovníkov Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
V mene výberovej komisie a z poverenia jej predsedu RNDr. Miroslava Morovicsa, CSc., vás pozývame na zhromaždenie zamestnancov Archeologického ústavu SAV, v. v. i. (ďalej tiež organizácia), ktoré zvolávame v rámci výberového konania na post riaditeľa ústavu.
Uskutoční sa 18. 12. 2023 o 11.00 hod.voveľkej zasadacej miestnosti na prízemí budovy SAV na Akademickej 2 v Nitre.
Na zhromaždení bude predstavený uchádzač na miesto riaditeľa organizácie. Po predstavení uchádzača sa uskutoční tajné hlasovanie, na ktorom sa zamestnanci organizácie, vymedzení v § 23 ods. 2 zákona o verejnej výskumnej inštitúcii, k uchádzačovi vyjadria.
Aktuálny menoslov zamestnancov podľa § 23 ods. 2 zákona o verejnej výskumnej inštitúcii bude zverejnený najmenej tri dni pred dňom pohovoru na webovom sídle organizácie.
Mgr. Lucia Benediková, PhD. PhDr. Vladimír Mitáš, PhD.
Podpredsedníčka Správnej rady ArÚ SAV, v. v. i. Predseda Vedeckej rady ArÚ SAV, v. v. i.
Na úpätí hradiska Molpír (Foto S. Stegmann-Rajtár).
V dňoch od 5. do 7. decembra 2023 sa v Kongresovom centre SAV Smolenický zámok v Smoleniciach (okr. Trnava) uskutočnila konferencia Mladá nádej slovenskej vedy. Na inšpiratívnom podujatí sa s vedcami a vedkyňami zo Slovenskej akadémie vied stretli študenti a študentky z gymnázií a stredných škôl z celého Slovenska, ktorí v tomto roku uspeli v Stredoškolskej odbornej činnosti a na Festivale vedy a techniky AMAVET.
V bohatom programe sa rátalo aj s komentovanou exkurziou do neďalekej archeologickej lokality na vrchu Molpír. Tú síce trocha skomplikovalo decembrové počasie, a tak naše kroky najskôr smerovali do múzea v budove starej fary, kde sa účastníkom priblížil a zdôraznil nadregionálny význam halštatského hradiska Molpír.
V múzeu na starej fare (Foto V. Mitáš).
Výhodou alternatívneho programu bola možnosť vidieť celý rad pozoruhodných nálezov z archeologického výskumu tejto lokality. Cestou z múzea do Smolenického zámku sme sa zastavili pri betónovom modeli hradiska na úpätí Molpíra, kde odborný výklad už striedali zvedavé otázky zúčastnených. Zaujala ich remeselná výroba na hradisku, ale aj ďalekosiahle kontakty jeho obyvateľov či katastrofický zánik tohto sídla. Dúfame, že mladé vedecké talenty genius loci Molpíra oslovil a navštívia ho znovu v lepšom počasí.
