V roku 2022 vydal Archeologický ústav SAV, v.v.i. niekoľko publikácií. Radi by sme predstavili sériu kníh venovanú spracovaniu pravekých lokalít.
M. Gabulová (zos.): Sídlisko Ludanickej skupiny v Nitre-Chrenovej, poloha Selenec. Ide o spracovanie rozsiahleho sídliska z obdobia eneolitu. Kniha obsahuje katalóg sídliska, vyhodnotenie sídliskových nálezov a kostrových pozostatkov, zhodnotenie zvieracieho osteologického materiálu, spracovanie botaniky. Dielo je dostupné tu.
J. Bátora/Z. Felcanová/J. Vladár: Osídlenie Nitry v staršej dobe bronzovej (sídliská a pohrebiská). Kolektív autorov zozbieral a vyhodnotil všetky dostupné pramene. Súborné dielo tak komplexne pojednáva o vývoji v staršej dobe bronzovej v mikroregióne Nitry.
V. Furmánek/J. Pavelková/V. Budinský-Krička: Kyjatice. Eponymná lokalita archeologickej kultúry. V roku 2020 bolo v rámci série Archeologických pamätníkov Slovenska vydané dielo Kyjatice: Zlatý vek na podhorí. V roku 2022 pristúpili autori ku komplexnému spracovaniu a vyhodnoteniu žiarového pohrebiska. Dielo je dostupné tu.
Archeologický ústav SAV, v. v. i. Vás srdečne pozýva na Deň otvorených dverí
Program: Archeológia prináša množstvo nových poznatkov o živote ľudí v minulosti. Niekedy sa podarí objaviť
skutočné skvosty a niekedy sú to len celkom obyčajné veci, ktoré sa používali každodenne. Medzi ne určite patrí
keramika – nádoby, ktoré slúžili ako obaly na potraviny, vodu alebo pri príprave jedla. Kuchynský riad sa vyvíjal
aj s ohľadom na druhy jedál a ich samotnú prípravu. Pozrieme sa do minulosti a povieme si niečo o získavaní,
spracovávaní a uskladňovaní potravy. Dozviete sa, čo všetko sa mohlo objaviť na „tanieri“ v praveku a stredoveku.
Miesto konania: Budova SAV na Akademickej ulici 2 v Nitre
Vyšla prvá z monografií o slávnej kniežacej hrobke z Popradu:
Poprad-Matejovce. Ein Kammergrab des 4. Jahrhunderts n. Chr. im Zipser Land
Fundkatalog, Tafeln und Pläne
Monografická séria „Poprad-Matejovce. Komorový hrob zo 4. storočia n. l. na Spiši“, 1. zväzok.
Autori: Nina Lau, Karol Pieta und Tereza Štolcová
Do knihy tak isto prispeli: L. O. Brandt, P. Červeň, K. Göbel, J. Göpfrich, M. Habánová, M. Hajnalová, Š. Hritz, Z. Hukeľová, J. Jakab, J. Meurers-Balke, J. Mihályiová, S. Mitschke, J. Nowotny, P. Prohászka, P. Roth, D. Schaarschmidt, U. Schmölcke, W. H. Schoch, U. Tegtmeier, I. Vanden Berghe, J. Zajonc und G. Zink.
Vydal Archeologický ústav SAV pod vedením Mateja Ruttkaya a Centrum pre baltskú a škandinávsku archeológiu v Nadácii Schleswig-Holsteinische Landesmuseen Schloss Gottorf pod vedením Clausa von Carnap-Bornheima.
Vznik knihy „Komorový hrob z Popradu-Matejoviec“ sa realizoval v rámci spoločného, medzinárodného a interdisciplinárneho výskumného projektu Centra pre pobaltskú a škandinávsku archeológiu (ZBSA) a Archeologického ústavu SAV v Nitre. Na vedeckom hodnotení sa spoločne podieľa približne 20 kolegov zo siedmich európskych krajín. Konzervácia dreva, textilu a kože sa uskutočnila v úzkej spolupráci s Centrálnou dielňou Archeologického múzea pri Nadácii Šlezvicko-Holštajnských štátnych múzeí, v zámku Gottorf, v Schleswigu.
Pohľad na postupné odkrývanie skeletov (foto: M. Ruttkay, AÚ SAV).
Medzinárodný výskumný tím archeológov z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Christian-Albrechts-Universität zu Kiel už siedmu sezónu vo Vrábľoch skúma jednu z najväčších stredoeurópskych sídliskových aglomerácii roľníkov z mladšej doby kamennej z obdobia približne medzi rokmi 5250–4950 pred Kr. Tri sídliskové areály majú celkovú rozlohu približne 50 ha. Jeden z areálov bol v záverečnej etape fungovania opevnený jednou, resp. dvomi priekopami, čo je v tej dobe v strednej Európe absolútne výnimočné. Podrobný geofyzikálny prieskum potvrdil prítomnosť viac ako 300 dlhých domov. V jednotlivých etapách fungovania osady mohlo byť naraz pravdepodobne využívaných 50 až 70 domov.
Už v minulých sezónach sa v priestore priekop, resp. v ich blízkosti, odkryli regulárne hroby, ale aj ľudské skelety uložené/pohodené na dne priekopy. V tomto roku sa v priekope pri jednom zo vstupov odkryla kumulácia ľudských kostí, z ktorých sa vypreparovalo najmenej 35 skeletov. Telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách – na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v natiahnutej, akoby “žabej” polohe a pod. Temer všetkým chýbala hlava. Našla sa iba jedna detská lebka a jedna časť sánky. Už počas odkryvu sa ukázali na kostiach viaceré pôvodné zlomeniny.
Začistený pôdorys jedného zo vstupov do osady (foto: I. Cheben, AÚ SAV).
Sprievodné nálezy sa pri telách vyskytli v minimálnom množstve. Zaujímavé sú napríklad prevŕtané ľudské zuby, ktoré mohli byť súčasťou akýchsi amuletov. Podľa prvých zistení sú medzi mŕtvymi vo veľkej miere mladiství (adolescenti).
Teraz čaká na interdisciplinárny medzinárodný tím celý súbor ďalších úloh, ktoré pomôžu v laboratóriách rozlúštiť, či išlo o zabitých jedincov, obete epidémie, pozostatky po kultových obradoch, či to boli príslušníci so vzájomnými genetickými väzbami, či boli hlavy nasilu oddelené (odrezané, odseknuté?), alebo k ich oddeleniu prišlo až po rozklade tela, a pod. Následne bude možné dešifrovať viaceré otázky o sociálnej kategorizácii vtedajších obyvateľov, pravdepodobne aj o rodiacej sa sociálnej nerovnosti v podmienkach raných poľnohospodárskych spoločností a azda aj k rekonštruovať spôsob fungovania a odhaliť príčiny zániku tejto rozsiahlej aglomerácie.
Odkrytá kumulácia ľudských skeletov nad dnom priekopy (foto: I. Cheben, AU SAV).
Autori správy: Ivan Cheben, Zuzana Hukeľová, Matej Ruttkay (Archeologický ústav SAV, v. v. i.), Martin Furholt, Maria Wunderlich (Christian-Albrechts-Universität Kiel)
Vedúcim archeologického výskumu za Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i., Nitra: PhDr. Ivan Cheben, CSc.
Vedúcim výskumu zo strany Inštitútu pre praveké a včasné dejiny Christian-Albrechts-Universität Kiel: je Prof. Dr. Martin Furholt.
Výskum sa realizuje v rámci projektov DFG (CRC 1266), APVV a VEGA a za podpory Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Docent Zabavin (piaty sprava) s ukrajinskými študentmi archeológie na terénnej praxi v Bojnej v roku 2023.
V Archeologickom ústave SAV, v. v. i. od júna 2022 pôsobí ukrajinský vedecký pracovník a vysokoškolský učiteľ doc. Vyačeslev Olehovič Zabavin, CSc., špecialista na dobu bronzovú v prikaukazskej a priazovskej oblasti. Do vypuknutia konfliktu na Ukrajine pracoval ako vedúci katedry archeológie Marijupolskej štátnej univerzity v Marijupole. Počas obliehania mesta bola univerzita zrovnaná zo zemou a úplne zničené boli aj pracoviská jeho katedry včítane zhromaždených vzácnych archeologických nálezov z kurhanov z doby bronzovej a doby železnej, ktorými sa jeho pracovný tím zaoberal. Vďaka výzve Štipendiá pre excelentných výskumníkov ohrozených konfliktom na Ukrajine (kód 09103-03-V01) v rámci Plánu obnovy, ktorý vykonáva Úrad vlády SR môže Kolega Zabavin pokračovať vo svojej vedeckej práci na našom pracovisku.
Zľava: prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., predseda SAV; Jozef Chudík, RTVS; Mgr. Tereza Štolcová, PhD., PhDr. Karol Pieta, DrSc. a doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., AÚ SAV, v.v.i.; Mgr. Michal Kšiňan, PhD., Úrad SAV (Foto: K. Gáliková SAV).
Dňa 30. júna 2022 sa v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach uskutočnilo slávnostné podujatie, pri ktorom boli udelené ceny SAV za vynikajúce výsledky dosiahnuté vo vedeckovýskumnej práci, v medzinárodnej vedecko-technickej spolupráci a za popularizáciu vedy.
Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy si z rúk predsedu SAV prof. RNDr. Pavla Šajgalíka, DrSc. prebral aj kolektív autorov: PhDr. Karol Pieta, DrSc., doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., Mgr. Tereza Štolcová, PhD., Mgr. Zbigniew Robak, PhD., z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a Róbert Benkovits, Marína Juríčková a Jozef Chudík z RTVS, za sériu populárno-vedeckých dokumentárnych filmov „Slovenskí archeológovia,“ ktorá prístupnou formou priblížila verejnosti významné slovenské i zahraničné archeologické pamiatky mapované slovenskými odborníkmi.
Všetky dokumentárne filmy o Slovenských archeológoch sú prístupné aj v archíve RTVS:
Info o 
