V Podtatranskom múzeu v Poprade máte ešte tento týždeň šancu vidieť výstavu zameranú na numizmatické a numizmatike príbuzné artefakty, ktoré majú vo svojich fondoch kultúrne ustanovizne na území Slovenska. Popritom sa uskutoční konferencia zameraná na voľné témy z oblasti numizmatiky, najmä na nálezy mincí z archeologických výskumov.
Info o Kovar
Uskutoční sa konferencia Archaeologia Historica na tému Človek a krajina, krajina a človek v stredoveku a na počiatku novoveku
Archeologický ústav SAV, v. v. i., Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v Bratislave, Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre a Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV organizujú:
55. medzinárodná konferencia archeológie stredoveku
Archaeologia Historica 2024
Človek a krajina, krajina a človek v stredoveku a na počiatku novoveku
16. – 20. september 2024, Nitra 2024 v Malom seminári Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre, Pribinovo nám. č. 5
Program konferencie a zborník abstraktov nájdete tu
V jaskyni Hučivá diera v Belianskych Tatrách sa podarilo objaviť táborisko ľudí z doby kamennej
Koncom roka 2018 sa podarilo objaviť na území Belianskych Tatier – v neveľkej jaskyni Hučivá diera (k. ú. Tatranská Lomnica) pozoruhodné táborisko z mladšieho paleolitu, dosiaľ jediné jaskynné nálezisko z obdobia praveku na území Tatier. O necelý rok nato začal v tejto jaskyni medzinárodný výskum, ktorý pokračoval v roku 2022 a 2024. Realizovali ho dve vedecké inštitúcie – Archeologický ústav SAV, v. v. i. a Jagelovského univerzita v Krakove, pod vedením autora predloženej správy a univ. prof. Pawła Valde-Nowaka.
V priebehu troch výskumných sezón sa podarilo z väčšej časti preskúmať zahĺbené ohnisko z doby kamennej a v ňom objaviť široké spektrum štiepaných kamenných nástrojov, kostí lovnej zveri a ďalších drobných artefaktov z kosti, kameňa i organické materiály, vrátane paleobotanických zvyškov. Typológia štiepanej kamennej industrie spolu so sériou zistených absolútnych dát umožňujú uvedené osídlenie zaradiť do náplne magdalénienskej kultúry spred vyše 14 000 rokov (cca 12 200 pred Kr.). Išlo o sklonok pleistocénu, keď sa pozvoľna začínal topiť severský i lokálny tatranský ľadovec (obdobie prvého oteplenia, tzv. bölling), ktorý na území našich veľhôr vytvoril oválne depresie – kary, dnešné plesá.
Archeológia skúmali zaniknutá stredoveký a novoveký kostol v Ostrej Lúke
Zaniknutý kostola Zjavenia Pána v Ostrej Lúke sa prvý raz spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantom a v roku 1681 bol aj uznaný ako takzvaný artikulárny kostol pre Zvolenskú župu. Počas povstania Františka II. Rákociho v roku 1709 bol kostolík spolu s kryptou rodiny Ostrolúckych vyplienený. V roku 1742 bol v blízkosti kaštieľa vystavaný nový kostol a pôvodný začal postupne chátrať. Následne v roku 1745 zhorela drevená fara a kostol zanikol.
Podľa zápisov z Primaskeho archívu v Ostrihome bol dobovo kostol fília zvolenskej rímsko-katolíckej farnosti. Ešte podľa vizitácie v prvej tretine 18. storočia bol kostol funkčný. Podľa vizitácie z roku 1713 mal plochý drevený strop (rámový) v lodi a zaklenuté sanktuárium a zrejme aj sakristiu. V interiéri sa mala podľa opisu nachádzať murovaná (kamenná) kazateľnica, tri drevené maľované empory (chóry). lavice a jeden oltár Sv. Trojice. Interiér bol upravovaný v rannom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica z tromi zvonmi, farská budova škola.
Od začiatku augusta 2024 realizovali archeológovia na lokalite kostola Zjavenia Pána v areáli cintorína v obci Ostrá Lúka výskum, ktorý sa robil plošnou formou a kostol sa kompletne odkryl. Nadviazali tak na svoju prácu z marca 2024, keď na lokalite vykopali niekoľko rezov. Podklady pre výskum získala vďaka geofyzikálnemu výskumu, ktorý naznačil základnú pôdorysnú dispozíciu kostola.
Uskutoční sa prednáška odborníkov z laboratória RESCUED o možnostiach predkonzervačných analýz pri spracovaní archeologických nálezov
Archeologický ústav SAV, v. v. i. pozýva na prednášku s názvom „Záchrana dat z archeologických artefaktů“. Problematiku, ktorá je vysoko aktuálna pre odborníkov z oblasti terénnej archeológie, materiálových štúdií, muzeológie a konzervátorstva, Vám bližšie predstavia Mgr. et Mgr. Ludmila Kaňáková Hladíková, Mgr. Markéta Havlíková a Mgr. Jarmila Bíšková z Ústavu archeologie a muzeologie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity
„V laboratoři RESCUED při Ústavu archeologie a muzeologie FF MU se zabýváme identifikací, dokumentací a analýzou dat dochovaných na povrchu artefaktů, jako jsou data traseologická, materiálově strukturní, technologická, mikrozbytky a otisky. Tato data jsou velmi citlivá na změny, které v souvislosti s exkavací a primární konzervací nastávají. Protože naším společným cílem je zachování co nejvíce takových informací, chceme v přednášce představit možnosti a limity jejich exkavační a post-exkavační ochrany. Rádi bychom s vámi diskutovali hledání vhodných praktických, časově a logisticky nenáročných řešení konkrétních exkavačních výzev nebo vnějších omezení vaší práce, tak abychom z vašich nálezů dokázali zachránit více informací, které náš vědní obor posouvají kupředu.“
Prednáška kombinovaná s workshopom sa uskutoční dňa 23. septembra 2024 o 10:00 vo veľkej zasadacej miestnosti na prízemí budovy SAV na Akademickej ulici 2 v Nitre.
Archeologický ústav ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – archeológ
Archeologický ústav SAV, v. v. i. v Nitre ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – archeológ
Náplň (druh) práce: Archeológ skúma spôsob života a kultúru najstarších spoločností na základe hmotných nálezov a pozostatkov. V súlade s právnymi normami organizuje a realizuje terénne výskumy, eviduje a dokumentuje nálezy a formuluje problémy a hypotézy. Vytvára zbierky, publikuje a prenáša výsledky archeologického výskumu do spoločnosti.
Miesto výkonu práce: Nitra
Dátum nástupu: 1.9.2024
Pracovný pomer: na určitú dobu (1 rok) s možnosťou predĺženia
Počet voľných pracovných miest: 2
Archeologický výskum na známej lokalite Bojná priniesol aj v tomto roku nové objavy
Archeologické nálezisko v Bojnej, okres Topoľčany sa v ostatných dvoch desaťročiach dostalo do povedomia odborníkov i laickej verejnosti zásluhou mimoriadnych objavov, ktoré významne posunuli naše vedomosti o najznámejšom období našich starších dejín – o Veľkomoravskej ríši. Medzi piatimi hradiskami v katastri obce vyniká monumentálne opevnené sídlo Valy. Tu sa v minulých rokoch podarilo objaviť okrem iného zvon či pozlátené plakety z oltára, ktoré sa už stali symbolmi našej kresťanskej i národnej tradície.
Podobne ako aj na iných európskych náleziskách mimoriadneho významu aj v Bojnej od roku 2007 každoročne pracuje výskumný tím, ktorý sa zameriava na objasnenie hospodárskeho i politického vývoja tamojšej komunity v siedmom až v desiatom storočí.
Nedostatočné financovanie v ostatných rokoch značne obmedzilo možnosti tohto úspešného projektu. Napriek tomu môžeme predložiť verejnosti nové pozoruhodné výsledky, ktoré priniesli terénne i analytické práce v roku 2024.
Potvrdilo sa, že jedným z hlavných motívov vzniku bojnianského mocenského centra bolo využívanie tamojšieho nerastného bohatstva. Podľa radiokarbónového datovania tu v 9.-10. storočí tavili železnú rudu pre dielne kováčov, ktorí pracovali na hradisku Valy. V jeho blízkosti sa v tomto roku s pomocou dobrovoľných spolupracovníkov podarilo identifikovať zvyšky milierov, kde sa pripravovalo drevené uhlie pre hutníkov a kováčov. Podľa nových poznatkov sa so železom pracovalo aj pri neďalekej predrománskej rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici.
V roku 2024 boli objavené ďalšie hromadné nálezy železných predmetov, tentoraz už vo vzdialenosti viac ako 300 metrov od zrekonštruovanej východnej brány hradiska Valy. V čase hroziaceho nebezpečenstva, ale možno že aj z iných, náboženských dôvodov tamojší obyvatelia ukrývali v opevnení, ale aj v jeho širšom okolí desiatky väčších i menších skladov v tej dobe cenených železných nástrojov, náradia a iných predmetov. K takýmto obetovaným či uschovaným cennostiam patril aj súdok, z ktorého sa zachovali len železné obruče.
Karol Pieta
Vyšla kniha o svete prvých roľníkov na západnom Slovensku
Juraj Pavúk patrí medzi popredných európskych bádateľov v otázke výskumu mladšej doby kamennej. Pričom sa vo svojom výskume nezameral len na územie Karpatskej kotliny, ale realizoval aj mnohé výskumy na Balkáne.
V spolupráci Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a vydavateľstva VEDA vychádza kniha, ktorá sa venuje jednej z autorových najväčších vášní – výskumu neolitu na juhozápadnom Slovensku. Juraj Pavúk v tejto novej knihe prezentuje súčasný stav poznatkov o kultúrach z mladšej doby kamennej na západnom Slovensku vo vzťahu nielen s vývojom v Karpatskej kotline ale aj v širšom stredoeurópskom kontexte.
Po autorovom opise šírenia neolitického spôsobu života z Blízkeho východu do strednej Európy čitateľ nájde charakteristiku hlavných vlastnosti kultúry so starou a mladou lineárnou keramikou, želiezovskej skupiny a lengyelskej kultúry (6. – zač. 4. tisícročia pred n. l.). Ťažisko knihy spočíva v riešení otázok genézy, chronológie a triedenia jednotlivých kultúrnych celkov na základe analýzy typov a ornamentu keramiky, systémov osídľovania v závislosti od prírodného prostredia a hospodárskej úrovne a sociálnej štruktúry spoločenstva, v opise staviteľstva a typov obytnej architektúry.
Hospodárske a spoločenské pomery a duchovný svet neolitických populácii osvetľuje monumentálna architektúra, pohrebiská a inventáre umeleckej povahy, antropomorfné a zoomorfné nádoby a samostatná plastika. Juraj Pavúk sa venuje aj fenoménu tzv. rondelov, čo boli monumentálne architektúry, ktoré sa u nás vyskytovali v období lengyelskej kultúry. Tvorili ich viacnásobné, na niektorých miestach prerušené priekopy. Dodnes sa vedú diskusiu o ich význame a využití. Autor knihy spolu so slovenským astronómom V. Karlovským zistil, že tieto monumentálne stavby (niekedy mali priemer viac ako 200 m), sú astronomicky orientované na pohyby Mesiaca.
Z analýzy archeologických prameňov viacerých druhov vyplýva, že počas kultúry s mladou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny dochádzalo k z zmene vlastníctva pôdy a distribúcie úrody.
Pozývame Vás na výstavu Umenie vo svete numizmatiky
Podtatranské múzeum v Poprade, kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, Vás pozýva na výstavu “Umenie vo svete numizmatiky“, v spolupráci so Slovenskou numizmatickou spoločnosťou (SNS) pri SAV pobočka Svit-Tatry a Archeologickým ústavom SAV v. v. i. Nitra.
Výstava prezentuje numizmatický a numizmatike príbuzný materiál z numizmatického fondu múzea a zo zbierok členov SNS pri SAV. Prezentuje ukážky platidiel a mincí od obdobia antiky až po súčasnú euromenu.
Trvanie výstavy je od 17. júla 2024 do 22. septembra 2024, v expozičných priestoroch múzea na Vajanského 72/4 Poprad
Vernisáž výstavy sa uskutoční v utorok 16. júla 2024 o 16:00 hod.
Link na výstavu: https://www.muzeumpp.sk/vystavy/umenie-vo-svete-numizmatiky/
Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici môže byť o niečo mladšia, než sa predpokladalo
Predrománska rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici predstavuje významnú pamiatku stredoeurópskej včasnostredovekej sakrálnej architektúry. Vďaka jej dobre zachovanému stavu je hodnotným predmetom archeologického a konzervátorského výskumu.
V roku 2021 boli publikované výsledky analýzy rádio-karbónových dát získaných počas reštauračných prác vedených súkromnou spoločnosťou v rokoch 2009 – 2016. Autori tohto výskumu dospeli k zaujímavému záveru, že obdobie výstavby rotundy sa vzťahuje na 1. polovicu 9. storočia a teda patrila by medzi najstaršie kresťanské architektúry na našom území. Táto hypotéza však vyvolala živé diskusie medzi vedcami, čo viedlo k ďalšiemu podrobnému preskúmaniu zverejnených dát a inému pohľadu na skutočný vek rotundy.
Počiatočné zistenia a kontroverzie
Opakovaná analýza zverejnených rádiokarbónových vzoriek Mgr. Zbigniewa Robaka, PhD. z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre publikovaná v prestížnom časopise Radiocarbon spochybňuje pôvodné zistenia a navrhuje iný časový rámec na základe komplexného modelovania vzoriek. Štúdia prehodnocuje dobu vzniku rotundy na rádiokarbónové dátum 1115 ± 13 BP (kalibrované roky 892 – 988 po Kr. s 95,4% pravdepodobnosťou), čo aj zodpovedá súčasným archeologickým a historickým poznatkom vyplývajúcim zo skúmanej problematiky vývoja regiónu Ponitria vo včasnom stredoveku.
Pôvodná štúdia od P. Povinca a kol. (2021) datovala rotundu pomocou kombinovanej analýzy rádiokarbónových dát, získaných z fragmentov dreva nájdeného vo vrstve najstaršej malty. Závery tejto štúdie vyvolali však viaceré pochybnosti, jednak kvôli prijatej metodológii výskumu, jednak kvôli opomenutiu širšieho archeologického a historického kontextu pri interpretácii výsledkov. Napriek tomu, konečné zverejnene dát a charakteristík vzoriek získaných počas vynikajúceho konzervátorského výskumu umožnilo začatie odbornej diskusie.
Metodológia výskumu
Pri vyhodnotení rádiokarbónového dátumu vzniku rotundy sa pôvodná štúdia primárne spoliehala na datovanie vzoriek drevených odštiepkov a drobných uhlíkov. Tento postup nie je úplne ideálny, keďže boli k dispozícii aj iné údaje, poskytnuté viacerými datovacími laboratóriami a predchádzajúcim archeologickým výskumom. Pôvodná štúdia sa totiž spoliehala na kombinovanie dátumov pochádzajúcich z uhlíkov a drevených fragmentov, ale vôbec nešlo o konštrukčné prvky stien rotundy, ale, do slova, o odpadky primiešane do malty. Tieto fragmenty, ktoré sa neznámou cestou dostali do stavebného materiálu, môžu pochádzať odkiaľkoľvek a mohli vzniknúť skôr ako rotunda. Presne to však nevieme. Takýto prístup komplikuje spoľahlivosť a presnosť datovania. Okrem toho by sa rádiokarbónové dátumy získané z dreva a uhlíkov neurčitého pôvodu všeobecne mali považovať za menej informatívne, a to najmä v prípade datovania jednotlivých objektov, a nie celých lokalít. Ide o veľmi dôležité detaily rádiokarbónového datovania v archeológii.
Naopak, nový prístup sa zameriava na rádiokarbónové datovanie vzoriek samotnej malty a omietky, ktoré sú priamo spojené s obdobím výstavby rotundy. Nový model a jeho test predpokladajú síce určitú neistotu vyplývajúcu z možného vplyvu neznámych charakteristík uhličitanov vo vápne, ale eliminujú, alebo obmedzujú vplyv odchylných vzoriek na výsledok datovania. Reanalýza poskytla konzistentný časový rozsah, čo posilňuje argument, že rotunda, a presnejšie – tie steny, z ktorých boli odobraté vzorky – vznikla medzi koncom 9. a koncom 10. storočia s dôrazom na vrcholy pravdepodobnosti na prelome 9. a 10. alebo okolo polovice 10. stor. Možno ďalší výskum poskytne dodatočne údaje, ktoré prispejú spresneniu chronológii rotundy.