Aj v roku 2024 aktívne pôsobí v Archeologickom ústave SAV, v. v. i. ukrajinský vedecký pracovník a vysokoškolský učiteľ doc. Vyačeslev Olehovič Zabavin, CSc., špecialista na dobu bronzovú v prikaukazskej a priazovskej oblasti. Po zničení jeho pracoviska na Marijupolskej štátnej univerzite v Mariupoli, ktorý dnes leží na okupovanom území,
môže kolega Zabavin vďaka výzve Štipendiá pre excelentných výskumníkov ohrozených konfliktom na Ukrajine (kód 09103-03-V01) v rámci Plánu obnovy ďalej nerušene pracovať. V súčasnosti sa okrem tém, spojených s jeho doterajšou činnosťou už venuje aj problematike mladšej a neskorej doby bronzovej v západokarpatskej oblasti. Ako skúsený terénny pracovník sa v rámci výskumného projektu Bojná podieľa aj na terénnych a laboratórnych výskumoch, ako aj na ich publikačných výstupoch.
Dňa 14. 11. 2024 sa konal Deň otvorených dverí, ktorý organizoval Archeologický ústav SAV v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV. Počas neho sa žiakom zo základných škôl v Nitre a blízkom okolí predstavila práca archeológa a ekológa. Deti si mohli vyskúšať rôzne činnosti súvisiace so spracovávaním archeologických artefaktov, ako napríklad prácu s keramikou či kreslenie nálezov, ale tiež spoznávať rôzne ekosystémy či pod mikroskopom sledovať stopy rôznych živočíchov. Veľký záujem vyvolali aj ukážky z porovnávacích zbierok z archeozoológie či antropológie. Súčasťou podujatia boli prezentácie, ktoré priblížili základné nedeštruktívne archeologické metódy, ako aj primárny krajinnoekologický výskum.
Dňa 21. 11. 2024 nás náhle a nečakane opustil Jaroslav Somr, dlhoročný a blízky spolupracovník Archeologického ústavu SAV a priateľ mnohých z nás. Aj keď mu osud nedožičil stať sa profesionálnym bádateľom, celý svoj aktívny život venoval archeológii. Dlhé roky pracoval v Trenčianskom múzeu a popri práci v teréne sa vypracoval na kvalitného reštaurátora a dokumentaristu. Bol výborným znalcom slovenských nálezísk a nálezov. Mnohé z nich svojimi kresbami zaznamenal a zabezpečil tak pred stratou pre vedu. Obetavo sa zapájal do práce tam, kde bolo potrebné rýchle nasadenie a jeho šikovné ruky. Bol platnou súčasťou viacerých dôležitých výskumov a prieskumných projektov. Za náročných podmienok pomáhal zachraňovať hrobku v Poprade a veľký kus práce zanechal aj na náleziskách v Bojnej i na mnohých ďalších náleziskách, ktoré sme spoločne objavovali a spoznávali. Ako člen geofyzikálnej skupiny sa viac rokov zapájal do aktivít Masarykovej univerzity v Brne pri výskumoch na Bibracte a inde. Všetci sme ho poznali ako obetavého a človeka, vždy ochotného pomôcť.
Ešte krátko, len dva dni pred jeho skonom sme s Jarom v ústave diskutovali nad ostatným hromadným nálezom z Bojnej, ktorý sám pomohol objaviť a preniesť do laboratória na ďalšie spracovanie. A dohadovali sme nové spoločné plány, ktoré, žiaľ, už zostanú bez jeho pomoci.
Milý Jaroslav, po tebe a tvojej práci zostane veľká prázdna medzera. Vyplnia ju len spomienky v našej pamäti. Odpočívaj v pokoji.
3D vizualizácia (A) zvláštne zahnutého črepu nájdeného v Santovke a hypotetické variácie rekonštrukcie tvaru na základe keramiky z lovecko-zberačských kontextov Ďalekého východu (B) a východnej Európy (C) (podľa J. Petřík – K. Slavíček – K. Adameková – V. A. J. Jaques – M. Košťál – P. Tóth – L. Petr – D. Všianský – T. Zikmund – J. Kaiser – J. Bátora – P. Bickle 2024)
Počas viacročného systematického archeologického výskumu v Santovke (okr. Levice), ktorý bol cielene zameraný na opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej, sa pracovníkom Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Nitra podarilo nájsť v profile potoka Búr, ktorý preteká tesne pod lokalitou veľmi slabo vypálené črepy a navyše aj kusy zuhoľnatených driev – stromov.
Nadväzujúc na predchádzajúcu interdisciplinárnu spoluprácu sme požiadali kolegov z Ústavu geologických vied a Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne o uskutočnenie detailných analýz uvedenej keramiky a jej absolútneho datovania. Vyhotovená rádiokarbonová analýza ukázala, že keramiku zhotovili už lovci – zberači v závere mezolitu, teda strednej doby kamennej, 5 800 rokov pred naším letopočtom. Ukázalo sa, že je o 300 rokov staršia ako doteraz známa najstaršia neolitická keramika severne od Dunaja.
Ide o mimoriadne významný objav, pretože ju vytvorili naši predkovia, ktorí ešte nežili ako poľnohospodári usadlým spôsobom života na jednom mieste, ale kočovali z miesta na miesto a živili sa lovom divých zvierat a zbieraním plodov. Z toho dôvodu sme sa domnievali, že práve prenášanie ťažkých keramických nádob by mohlo pri takomto presúvaní sa spôsobovať problémy. Avšak analýzy keramickej hmoty mezolitickej keramiky zo Santovky ukázali, že obsahuje okrem prímesi drobných zlomkov andezitu, najmä množstvo organických látok, t j. listov a stoniek trávy rodu Festuca. To spôsobilo, že nebola taká ťažká ako klasická neolitická keramika a teda mohli ju ľahšie prenášať na ďalšie miesto.
Celkový pohľad na ostrov Kapuzinerinsel a ukotvenú hladinovú bázu.
Na začiatku jesene sa Martin Kvietok z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. zúčastnil archeologického projektu výskumu pravekých nákolných stavieb v korutánskom jazere Wörthersee v juhovýchodnom Rakúsku.
Nákolné stavby sú objekty a obydlia, ktoré postavili na konštrukcii vytvorenej z drevených kolov a zapustenej priamo do jazera. Vďaka vhodným podmienkam vo vodnom prostredí sa drevené časti veľmi dobre zachovali.
Od roku 2011 sú tieto pamiatky zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do skupiny chránených lokalít bolo zapísaných 111 z viac ako 1000 známych archeologických nálezísk v šiestich krajinách okolo Álp (Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko). Tvoria ju pozostatky prehistorických nákolných osád z obdobia 5 000 až 500 pred n. l., ktoré sa nachádzajú pod vodou, na brehoch jazier, pozdĺž riek alebo v mokradiach a ponúkajú výnimočné podmienky na ochranu organických materiálov, ako je drevo, textílie, rastlinné zvyšky. a kosti. Vďaka vlhkému prostrediu sa dochovalo množstvo predmetov z organických materiálov. Tieto lokality poskytujú mimoriadne podrobný obraz o sociálnych, ekonomických a ekologických interakciách prehistorických populácií.
Archeológia prináša množstvo poznatkov o živote ľudí v minulosti. Niekedy sa podarí objaviť skutočné skvosty a niekedy sú to len celkom obyčajné veci, ktoré sa používali každodenne. Porovnajte, čo je súčasťou vášho života a čo bolo každodennou súčasťou ľudí v minulosti. Otvorte s nami pomyselné okno a nazrite do minulosti, aby ste mohli aj vy poskladať puzzle z malých dielikov, ktoré získavame počas archeologických výskumov. Odpovede na otázky, ktoré ukrýva veda archeológia, načrtneme na dni otvorených dverí, na ktorý vás srdečne pozývame.
Miesto konania: Budova SAV, Akademická ulica 2, Nitra (budeme tam spolu s Ústavom krajinnej ekológie)
Aj v roku 2024 aktívne pôsobí v Archeologickom ústave SAV, v. v. i. ukrajinský vedecký pracovník a vysokoškolský učiteľ doc. Vyačeslev Olehovič Zabavin, CSc., špecialista na dobu bronzovú v prikaukazskej a priazovskej oblasti. Po zničení jeho pracoviska na Marijupolskej štátnej univerzite v Mariupoli, ktorý dnes leží na okupovanom území,
