Problematika prechodu medzi stredným a mladým paleolitom (približne pred 50 000 – 40 000 rokmi, paleolit – stará doba kamenná) patrí medzi najdôležitejšie témy vo výskume staršej doby kamennej. Ide o obdobie, kedy vymierajú poslední neandertálci a nahrádzajú ich anatomicky moderní ľudia. Vzhľadom na to, že toto obdobie spolužitia prípadne výmeny rôznych ľudských druhov bolo relatívne krátke (od niekoľkých stoviek rokov až potenciálne niekoľko tisíc rokov), je veľmi ťažké odpovedať na konkrétne otázky týkajúce sa tejto udalosti. Rozsiahly vedecký výskum s vykopávkami nových lokalít a prehodnocovaním starších lokalít sa uskutočnil predovšetkým v západnej Európe. V strednej časti Európy, vrátane Slovenska, bolo takto zameraných výskumov pomerne málo. Práve preto sa archeológovia z AÚ SAV v Nitre a z ďalších zahraničných inštitúcii rozhodli opätovne skúmať jaskyňu Deravá skala.
Vstupný portál jaskyne Deravá skala.
Archeologický ústav SAV, v. v. i. sa v rámci širšej medziodborovej spolupráci spolu s ďalšími odborníkmi zo Slovenska, Česka, Maďarska, Austrálie a Francúzska zameral na revízny výskum jaskyne Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši. Tá už síce v minulosti bola skúmaná viacerými významnými bádateľmi a výskumnými tímami, ale rozvoj nových multidisciplinárnych metód v súčasnosti ponúka nové a zaujímavé možnosti získania podrobnejších informácií z predmetného kľúčového obdobia evolúcie človeka.
V budove Národnej banky Slovenska v Bratislave sa za prísnych bezpečnostných a prezentačných podmienok predstavila verejnosti jedna z najvzácnejších archeologických pamiatok Slovenska – Moravianska venuša.
Moravianska venuša je z mamutoviny.
Moravianska venuša je malá, z mamutieho kla vyrezaná postava nahej ženy so zvýraznenými pohlavnými znakmi. Našla sa náhodne v roku 1930 na známom paleolitickom nálezisku v Moravanoch nad Váhom neďaleko Piešťan.
Táto vzácna plastika, vytvorená približne pred 22 860 rokmi sa postupne dostala do rúk viacerých súkromných osôb včítane zahraničných odborníkov. V roku 1967 sa po dramatickom pátraní a po prekonaní mnohých prekážok zásluhou archeológa Juraja Bártu z Archeologického ústavu SAV podarilo sošku vrátiť do krajiny jej pôvodu, na Slovensko. Dnes patrí k popredným artefaktom európskeho paleolitického umenia, ktoré táto soška reprezentovala na viacerých prestížnych výstavách v zahraničí.
Nová prezentácia verejnosti
Podľa príhovoru riaditeľa Mateja Ruttkaya i reakcie guvernéra Petra Kažimíra prezentácia tohto unikátneho artefaktu je prvou akciou spoločného projektu Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Národnej banky Slovenska.
Diskusia o náleze medzi riaditeľom AÚSAV Matejom Ruttkayom a guvernérom NBS Petrom Kažimírom.
Na pôde Národnej banky sa budú postupne verejnosti prezentovať najvýznamnejšie archeologické nálezy z územia Slovenska.
Návštevníci tak budú mať možnosť na vlastné oči vidieť ďalšie cenné artefakty, dlhodobo chránené v trezoroch.
Matej Ruttkay v príhovore zdôraznil, že projekt je zacielený aj na to, aby upriamil pozornosť zodpovedných na podporu prezentácie hnuteľného kultúrneho dedičstva. Tým sa historické skvosty a kultúrne hodnotné predmety dostanú z depozitárov bližšie k verejnosti.
Na prelome rokov by to mal byť ďalší slávny predmet – bronzový zvon z čias Veľkomoravskej ríše z Bojnej. Neskôr v špeciálnej vitríne banky uvidíme aj známu slonovinovú pyxidu z Čiernych Kľačian, zlaté poklady z bronzovej doby a ďalšie atraktívne objavy slovenskej archeológie. Obe inštitúcie sú presvedčené, že ich iniciatíva prispeje k lepšiemu poznaniu minulosti Slovenska i k zvýšeniu spoločenského porozumenia a podpory našej vedy.
Dolné Pohronie patrí k oblastiam, ktoré majú z archeologického hľadiska obrovský historický význam a potenciál, čo dokumentujú jednak ojedinelé nálezy, ale aj jednotlivé bohaté lokality poskytujúce dôležité informácie o osídlení daného územia v rôznych etapách pravekého a stredovekého vývoja, vďaka ktorým môžeme úspešne rekonštruovať život našich predkov.
Plán magnetických anomálií s rímskym poľným táborom.
Najnovšie zaujímavé výsledky priniesli výskumy v kastastri obce Želiezovce. Výskumy tu už v roku 1932 začala osobnosť ochrany pamiatok na Slovensku Václav Mencl. Na podnet miestneho roľníka realizoval archeologický výskum v mieste zaniknutého kostola v Želiezovciach.
Bádatelia z Archeologického ústavu SAV nadviazali na prácu V. Mencla a od roku 2015 sa opäť začali intenzívne zaujímať o lokality v Želiezovciach. Na základe podrobných povrchových prieskumov sa ukázalo, že sa tu nachádza významná polykultúrna lokalita, ktorá bola intenzívne osídlená už od mladšej doby kamennej (neolitu) a ľudia tu žili až do obdobia neskorého stredoveku.
V Podtatranskom múzeu v Poprade máte ešte tento týždeň šancu vidieť výstavu zameranú na numizmatické a numizmatike príbuzné artefakty, ktoré majú vo svojich fondoch kultúrne ustanovizne na území Slovenska. Popritom sa uskutoční konferencia zameraná na voľné témy z oblasti numizmatiky, najmä na nálezy mincí z archeologických výskumov.
Archeologický ústav SAV, v. v. i., Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v Bratislave, Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre a Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV organizujú:
55. medzinárodná konferencia archeológie stredoveku
Archaeologia Historica 2024
Človek a krajina, krajina a človek v stredoveku a na počiatku novoveku
16. – 20. september 2024, Nitra 2024 v Malom seminári Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre, Pribinovo nám. č. 5
Koncom roka 2018 sa podarilo objaviť na území Belianskych Tatier – v neveľkej jaskyni Hučivá diera (k. ú. Tatranská Lomnica) pozoruhodné táborisko z mladšieho paleolitu, dosiaľ jediné jaskynné nálezisko z obdobia praveku na území Tatier. O necelý rok nato začal v tejto jaskyni medzinárodný výskum, ktorý pokračoval v roku 2022 a 2024. Realizovali ho dve vedecké inštitúcie – Archeologický ústav SAV, v. v. i. a Jagelovského univerzita v Krakove, pod vedením autora predloženej správy a univ. prof. Pawła Valde-Nowaka.
V priebehu troch výskumných sezón sa podarilo z väčšej časti preskúmať zahĺbené ohnisko z doby kamennej a v ňom objaviť široké spektrum štiepaných kamenných nástrojov, kostí lovnej zveri a ďalších drobných artefaktov z kosti, kameňa i organické materiály, vrátane paleobotanických zvyškov. Typológia štiepanej kamennej industrie spolu so sériou zistených absolútnych dát umožňujú uvedené osídlenie zaradiť do náplne magdalénienskej kultúry spred vyše 14 000 rokov (cca 12 200 pred Kr.). Išlo o sklonok pleistocénu, keď sa pozvoľna začínal topiť severský i lokálny tatranský ľadovec (obdobie prvého oteplenia, tzv. bölling), ktorý na území našich veľhôr vytvoril oválne depresie – kary, dnešné plesá.
Zaniknutý kostola Zjavenia Pána v Ostrej Lúke sa prvý raz spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantom a v roku 1681 bol aj uznaný ako takzvaný artikulárny kostol pre Zvolenskú župu. Počas povstania Františka II. Rákociho v roku 1709 bol kostolík spolu s kryptou rodiny Ostrolúckych vyplienený. V roku 1742 bol v blízkosti kaštieľa vystavaný nový kostol a pôvodný začal postupne chátrať. Následne v roku 1745 zhorela drevená fara a kostol zanikol.
Podľa zápisov z Primaskeho archívu v Ostrihome bol dobovo kostol fília zvolenskej rímsko-katolíckej farnosti. Ešte podľa vizitácie v prvej tretine 18. storočia bol kostol funkčný. Podľa vizitácie z roku 1713 mal plochý drevený strop (rámový) v lodi a zaklenuté sanktuárium a zrejme aj sakristiu. V interiéri sa mala podľa opisu nachádzať murovaná (kamenná) kazateľnica, tri drevené maľované empory (chóry). lavice a jeden oltár Sv. Trojice. Interiér bol upravovaný v rannom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica z tromi zvonmi, farská budova škola.
Od začiatku augusta 2024 realizovali archeológovia na lokalite kostola Zjavenia Pána v areáli cintorína v obci Ostrá Lúka výskum, ktorý sa robil plošnou formou a kostol sa kompletne odkryl. Nadviazali tak na svoju prácu z marca 2024, keď na lokalite vykopali niekoľko rezov. Podklady pre výskum získala vďaka geofyzikálnemu výskumu, ktorý naznačil základnú pôdorysnú dispozíciu kostola.
Archeologický ústav SAV, v. v. i. pozýva na prednášku s názvom „Záchrana dat z archeologických artefaktů“. Problematiku, ktorá je vysoko aktuálna pre odborníkov z oblasti terénnej archeológie, materiálových štúdií, muzeológie a konzervátorstva, Vám bližšie predstavia Mgr. et Mgr. Ludmila Kaňáková Hladíková, Mgr. Markéta Havlíková a Mgr. Jarmila Bíšková z Ústavu archeologie a muzeologie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity
„V laboratoři RESCUED při Ústavu archeologie a muzeologie FF MU se zabýváme identifikací, dokumentací a analýzou dat dochovaných na povrchu artefaktů, jako jsou data traseologická, materiálově strukturní, technologická, mikrozbytky a otisky. Tato data jsou velmi citlivá na změny, které v souvislosti s exkavací a primární konzervací nastávají. Protože naším společným cílem je zachování co nejvíce takových informací, chceme v přednášce představit možnosti a limity jejich exkavační a post-exkavační ochrany. Rádi bychom s vámi diskutovali hledání vhodných praktických, časově a logisticky nenáročných řešení konkrétních exkavačních výzev nebo vnějších omezení vaší práce, tak abychom z vašich nálezů dokázali zachránit více informací, které náš vědní obor posouvají kupředu.“
Prednáška kombinovaná s workshopom sa uskutoční dňa 23. septembra 2024 o 10:00 vo veľkej zasadacej miestnosti na prízemí budovy SAV na Akademickej ulici 2 v Nitre.
