cvndp publikacie publikacie

Vyšla prvá z monografií o slávnej kniežacej hrobke z Popradu!

Vyšla prvá z monografií o slávnej kniežacej hrobke z Popradu:

Poprad-Matejovce. Ein Kammergrab des 4. Jahrhunderts n. Chr. im Zipser Land

Fundkatalog, Tafeln und Pläne

Monografická séria „Poprad-Matejovce. Komorový hrob zo 4. storočia n. l. na Spiši“, 1. zväzok.

Autori: Nina Lau, Karol Pieta und Tereza Štolcová

Do knihy tak isto prispeli: L. O. Brandt, P. Červeň, K. Göbel, J. Göpfrich, M. Habánová, M. Hajnalová, Š. Hritz, Z. Hukeľová, J. Jakab, J. Meurers-Balke, J. Mihályiová, S. Mitschke, J. Nowotny, P. Prohászka, P. Roth, D. Schaarschmidt, U. Schmölcke, W. H. Schoch, U. Tegtmeier, I. Vanden Berghe, J. Zajonc und G. Zink.

Vydal Archeologický ústav SAV pod vedením Mateja Ruttkaya a Centrum pre baltskú a škandinávsku archeológiu v Nadácii Schleswig-Holsteinische Landesmuseen Schloss Gottorf pod vedením Clausa von Carnap-Bornheima.

 

Vznik knihy „Komorový hrob z Popradu-Matejoviec“ sa realizoval v rámci spoločného, medzinárodného a interdisciplinárneho výskumného projektu Centra pre pobaltskú a škandinávsku archeológiu (ZBSA) a Archeologického ústavu SAV v Nitre. Na vedeckom hodnotení sa spoločne podieľa približne 20 kolegov zo siedmich európskych krajín. Konzervácia dreva, textilu a kože sa uskutočnila v úzkej spolupráci s Centrálnou dielňou Archeologického múzea pri Nadácii Šlezvicko-Holštajnských štátnych múzeí, v zámku Gottorf, v Schleswigu.

Čítajte viac

Organizujeme medzinárodnú konferenciu o neolite a eneolite našich krajín

Kópia sochy Hrádockej Venuše v Nitrianskom Hrádku (Foto: P. Pogány/ Wikimedia Commons)

V dňoch 27.–29. septembra 2022 sa v Poľovníckom kaštieli Palárikovo uskutoční 41. medzinárodná konferencia Otázky neolitu a eneolitu našich krajín.

Program na stiahnutie tu

 

On September 27–29 2022 the 41st international conference Questions of the Neolithic and Eneolithic of our countries will take place in Palárikovo.

 

Programme for download here

 

Záujemcovia mimo archeologickej obce sa musia na konferenciu registrovať.

Naši archeológovia skúmali unikátnu lokalitu z doby kamennej vo Vrábľoch

Pohľad na postupné odkrývanie skeletov (foto: M. Ruttkay, AÚ SAV).

Medzinárodný výskumný tím archeológov  z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.  a Christian-Albrechts-Universität zu Kiel už siedmu sezónu vo Vrábľoch skúma jednu z najväčších stredoeurópskych sídliskových aglomerácii roľníkov z mladšej doby kamennej z obdobia približne medzi rokmi 5250–4950 pred Kr. Tri sídliskové areály majú celkovú rozlohu približne 50 ha. Jeden z areálov bol v záverečnej etape fungovania opevnený jednou, resp. dvomi priekopami, čo je v tej dobe v strednej Európe absolútne výnimočné. Podrobný geofyzikálny prieskum potvrdil prítomnosť viac ako 300 dlhých domov. V jednotlivých etapách fungovania osady mohlo byť naraz pravdepodobne využívaných 50 až 70 domov.

Už v minulých sezónach sa v priestore priekop, resp. v ich blízkosti, odkryli regulárne hroby, ale aj ľudské skelety uložené/pohodené na dne priekopy. V tomto roku sa v priekope pri jednom zo vstupov odkryla kumulácia ľudských kostí, z ktorých sa vypreparovalo najmenej 35 skeletov. Telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách – na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v natiahnutej, akoby “žabej” polohe a pod. Temer všetkým chýbala hlava. Našla sa iba jedna detská lebka a jedna časť sánky. Už počas odkryvu sa ukázali na kostiach viaceré pôvodné zlomeniny.

Začistený pôdorys jedného zo vstupov do osady (foto: I. Cheben, AÚ SAV).

Sprievodné nálezy sa pri telách vyskytli v minimálnom množstve. Zaujímavé sú napríklad prevŕtané ľudské zuby, ktoré mohli byť súčasťou akýchsi amuletov. Podľa prvých zistení sú medzi mŕtvymi vo veľkej miere mladiství (adolescenti).

Teraz čaká na interdisciplinárny medzinárodný tím celý súbor ďalších úloh, ktoré pomôžu v laboratóriách rozlúštiť, či išlo o zabitých jedincov, obete epidémie, pozostatky po kultových obradoch, či to boli príslušníci so vzájomnými genetickými väzbami, či boli hlavy nasilu oddelené (odrezané, odseknuté?), alebo k ich oddeleniu prišlo až po rozklade tela, a pod. Následne bude možné dešifrovať viaceré otázky o sociálnej kategorizácii vtedajších obyvateľov, pravdepodobne aj o rodiacej sa sociálnej nerovnosti v podmienkach raných poľnohospodárskych spoločností a azda aj k rekonštruovať spôsob fungovania a odhaliť príčiny zániku tejto rozsiahlej aglomerácie.

 

Odkrytá kumulácia ľudských skeletov nad dnom priekopy (foto: I. Cheben, AU SAV).

Autori správy: Ivan Cheben, Zuzana Hukeľová, Matej Ruttkay (Archeologický ústav SAV, v. v. i.), Martin Furholt, Maria Wunderlich (Christian-Albrechts-Universität Kiel)

Vedúcim archeologického výskumu za Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i., Nitra: PhDr. Ivan Cheben, CSc.

Vedúcim výskumu zo strany Inštitútu pre praveké a včasné dejiny Christian-Albrechts-Universität Kiel: je Prof. Dr. Martin Furholt.

Výskum sa realizuje v rámci projektov DFG (CRC 1266), APVV a VEGA a za podpory Archeologického ústavu SAV, v. v. i.

Naši archeológovia dostali ceny za popularizáciu vedy

Zľava: prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., predseda SAV; Jozef Chudík, RTVS; Mgr. Tereza Štolcová, PhD., PhDr. Karol Pieta, DrSc. a doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., AÚ SAV, v.v.i.; Mgr. Michal Kšiňan, PhD., Úrad SAV (Foto: K. Gáliková SAV).

Dňa 30. júna 2022 sa v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach uskutočnilo slávnostné podujatie, pri ktorom boli udelené ceny SAV za vynikajúce výsledky dosiahnuté vo vedeckovýskumnej práci, v medzinárodnej vedecko-technickej spolupráci a za popularizáciu vedy.

Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy si z rúk predsedu SAV prof. RNDr. Pavla Šajgalíka, DrSc. prebral aj kolektív autorov: PhDr. Karol Pieta, DrSc., doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., Mgr. Tereza Štolcová, PhD., Mgr. Zbigniew Robak, PhD., z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a Róbert Benkovits, Marína Juríčková a Jozef Chudík z RTVS, za sériu populárno-vedeckých dokumentárnych filmov „Slovenskí archeológovia,“ ktorá prístupnou formou priblížila verejnosti významné slovenské i zahraničné archeologické pamiatky mapované slovenskými odborníkmi.

 

Všetky dokumentárne filmy o Slovenských archeológoch sú prístupné aj v archíve RTVS:

 

Hradisko Bojná

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14735/201018

 

Kniežacia hrobka z Popradu

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14735/201677

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14735/202258

 

Výskum Slovákov v Guatemale

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12595/136059

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12595/137242

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12595/139063

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12595/140372

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12595/142089

 

Archeológovia v Sudáne (Duwejm Wad Hadž)

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/18253/300110

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/18253/300149

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/18253/300224

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/18253/300814

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/18253/300858

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/18253/300901

V Nitre sa uskutoční 4. medzinárodná konferencia Early Iron Age in Central Europe

V dňoch 6.–9. júla 2022 sa v Nitre uskutoční 4. medzinárodná konferencia Early Iron Age in Central Europe (Staršia doba železná v strednej Európe).

4. medzinárodná konferencia Early Iron Age in Central Europe

Program na stiahnutie tu

 

On July 6–9 2022 the 4th international conference Early Iron Age in Central Europe will take place in Nitra.

4th international conference Early Iron Age in Central Europe

Programme for download here

 

Záujemcovia mimo archeologickej obce sa musia na konferenciu registrovať.

Témy doktorandského štúdia 2022

Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i. (založený v roku 1939) je moderné pracovisko, ktoré v súčasnosti zamestnáva viac ako 70 odborných a vedeckých pracovníkov – archeológov, ale pracujú tu aj kolegovia z viacerých spolupracujúcich prírodovedných disciplín. Bližšie o pracovisku pozri www. sav.sk/Science groups/Historical sciences/Institute of Archaeology; www. archeol.sav.sk. Ústav je v spojení s viacerými slovenskými univerzitami samostatným školiacim pracoviskom pre troj (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre) a štvorročné (Univerzita Komenského Bratislava) štúdium v externom a internom režime v odbore archeológia. Po jeho úspešnom absolvovaní doktorand získa titul „Philosophiae doctor“ (PhD.)  V súčasnosti interní doktorandi počas štúdia dostávajú nezdanené  štipendium vo výške 807 € mesačne a po úspešnej dizertačnej skúške  940 € mesačne.  Doktorandi vedení renomovanými školiteľmi majú na ústave  dobré pracovné podmienky a sú spravidla okamžite zapojení do výskumných projektov, čo zlepšuje ich komunikáciu vo výskumnom priestore, pracovnú mobilitu a materiálové i technické vybavenie.  Ponúkané témy dizertačných prác vychádzajú z potrieb súčasného archeologického výskumu v stredoeurópskom priestore a môžu byť pre ich budúcich riešiteľov dobrým štartom do systematickej vedeckej práce.

 

The Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences (founded in 1939) is a modern workplace that currently employs more than 70 professional and scientific staff – archaeologists, but also colleagues from several collaborating natural science disciplines. For more information about the department, see www. sav.sk/Science groups/Historical sciences/Institute of Archaeology; www. archeol.sav.sk.

The Institute is an independent education centre for three (Constantine The Philosopher University in Nitra) and four-year (Comenius university, Bratislava) in external and internal mode in the field of archaeology in conjunction with several Slovak universities. Upon successful graduation, the doctoral student receives the title “Philosophiae doctor” (PhD.) Currently, internal doctoral students receive a tax-free scholarship of 807 € per month during the first part of study and 940 € per month after a successful dissertation examination.  Doctoral students supervised by renowned supervisors have good working conditions at the institute and are usually immediately involved in research projects, which improves their communication in the research area, work mobility and material and technical equipment.

The thesis topics offered are based on the needs of contemporary archaeological research in the Central European area and can be a good start to systematic scientific work for their future researchers.

 

Viac informácii u štúdiu/More information about study:

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre/ Constantine The Philosopher University in Nitra

Univerzita Komenského Bratislava/ Comenius university, Bratislava

 

Čítajte viac

Zomrel profesor Eduard Krekovič

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že 16. mája 2022 nás po ťažkej chorobe navždy opustil náš priateľ, kolega, archeológ, pedagóg na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského – prof. PhDr. Eduard Krekovič, DrSc.

Jeho rodine, blízkym a priateľom vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Česť jeho pamiatke!

 

Posledná rozlúčka s profesorom Eduardom Krekovičom bude v pondelok 23. mája o 11.45 hod. v bratislavskom krematóriu v Lamači

Zomrel náš priateľ, kolega, archeológ Branislav Lesák

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že 13. mája 2022 nás po ťažkej chorobe navždy opustil náš priateľ, kolega, archeológ, vedúci archeologického oddelenia Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave PhDr. Branislav Lesák.

Jeho rodine, blízkym a priateľom vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Česť jeho pamiatke!

 

Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 20. mája 2022 o 14.00 v bratislavskom krematóriu.

Hrobka popradského kniežaťa z konca 4. storočia sa po konzervácii vrátila na Slovensko

3D vizualizácia hrobky z Popradu (ZBSA, Schleswig)

V týchto dňoch sa na dvoch kamiónoch na Slovensko vrátila posledná časť jedinečnej drevenej architektúry starej vyše 1600, ktorá bola od preskúmania hrobky v Poprade-Matejovciach v roku 2006 v severonemeckom Schleswigu v starostlivosti svetoznámych špecializovaných laboratórií na konzerváciu mokrého historického a prehistorického dreva – Museum für Archäologie a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie, Schleswig.

Hrobka, doslova podzemný dom mŕtveho, bola náhodne objavená pri výstavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Napriek dávnemu vykradnutiu sa vďaka vhodným pôdnym podmienkam zachovalo to, čo štandardne archeológovia nenachádzajú – drevo, kože, textílie a ďalšie organické nálezy, napríklad z dreva vysústružené posmrtné lôžko či stôl, kožené púzdro na luk, časti vzorovanej tapisérie, drevený sarkofág, drevené máry, na ktorých niesli mŕtveho do hrobu a množstvo ďalších jedinečných predmetov. Zatiaľ čo samotný inventár hrobky sa konzervoval napustením konzervačného roztoku, tzv. polyetylénglykolom (PEG). Približne 10 ton driev z podzemného zrubu sa konzervovalo novo vyvinutou metódou kontrolovaného procesu prirodzeného vysušovania. Tento ekologický spôsob si, na rozdiel od pôvodných plánov, vyžiadal o viaceré roky dlhší čas, ktorý bude pokračovať aj po prevezení nálezov v špeciálnych klimatizovaných depozitároch Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Konzervovanie inventára hrobky a jej vyhodnotenie je učebnicovým príkladom medzinárodnej spolupráce.

Toto vedecké pracovisko ich vybudovalo z vlastných zdrojov práve pre akútnu potrebu dlhodobej starostlivosti o vzácne pamiatky z organických materiálov zo Slovenska, ktoré sú nenahraditeľnou databankou informácií o životnom prostredí a ľudskej aktivite v našej dávnej minulosti. Ich energeticky náročná prevádzka bude prirodzene značnou záťažou rozpočtu.

 

Konzervovanie celého inventára popradskej hrobky a jej vyhodnotenie je učebnicovým príkladom medzinárodnej spolupráce. Na tomto jedinečnom projekte sa popri slovenskej a nemeckej inštitúcii v rôznom rozsahu podieľali aj významné pracoviská z mnohých európskych krajín.

Slávnostný podpis memoranda o vrátení nálezov na Slovensko (Zľava: Dr. Tereza Štolcová, Dr. Karol Pieta, doc. M. Ruttkay, prof. C. von Carnap Bornheim, Dr. Nina Lau).

Základný príbeh hrobky a výsledky jej výskumu boli sprístupnené v množstve vedeckých štúdií, ale aj v sumarizujúcej a záujemcovi o modernú vedu zrozumiteľnej monografii, ktorá práve prichádza na náš trh pod názvom Knieža z Popradu a jeho hrobka. Zároveň vychádza prvý diel rozsiahlej štvorzväzkovej publikácie, určenej pre európsku vedeckú komunitu.

Slávnostné oficiálne vrátenie driev prebehlo za prítomnosti nemeckých i slovenských špecialistoví 9. mája v Nitre za prítomnosti Predsedu Slovenskej akadémie vied prof. Pavla Šajgalíka a generálneho riaditeľa Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry dr. Radoslava Ragača. Súčasťou bola tlačová konferencia, ktorej sa zúčastnili reprezentanti celoštátnych I regionálnych médií. Na záver sa slávnostne uviedla publikácia Knieža z Popradu a jeho hrobka, ktorej autormi sú Karol Pieta a Tereza Štolcová.

 

Karol Pieta, Matej Ruttkay
Foto: Matej Ruttkay

 

Slávnostný príhovor predsedu SAV P. Šajgalíka
Uvedenie do života publikácie o hrobke posypaním lieskovými orechmi (v hrobe sa ich našlo niekoľko desiatok). Zľava: prof. P. Šajgalík, predseda SAV, Dr. T. Štolcová, Dr. K. Pieta, doc. M. Ruttkay, Dr. R. Ragač gen riaditeľ MK SR.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Časti hrobky v depozitári Archeologického ústavu SAV.
Rekonštrukcia popradskej hrobky.
Príchod drevenej architektúry na Slovensko.