Najnovšie rádiokarbónové analýzy, spojené s pokročilým modelovaním dát a stratigrafickou interpretáciou, priniesli prelom vo výskume raného slovanského osídlenia v Karpatoch. Vďaka nim sa dnes hradisko Bojná III – Žihľavník javí ako najstaršie slovanské hradisko na území Slovenska a jedno z najstarších v celej strednej Európe. Tento objav ukazuje, že už v polovici 7. storočia začali v regióne Nitry vznikať prvé trvalé mocenské centrá, ktoré svedčia o stabilizácii spoločenských štruktúr medzi včasnými Slovanmi, ktorí sa dovtedy nachádzali v dynamickej a neistej situácii spôsobenej migráciou. Dôležité je fakt, že tieto hradiská neboli typickými obrannými štruktúrami, ale predovšetkým symbolmi moci nových elít, ktoré sa uchopili kontroly nad okolitým územím.
Analýza a modelovanie rádiokarbónových dát potvrdili, že Bojná III bola nielen prvým založeným, ale aj najdlhšie fungujúcim prvkom celej hradiskovej aglomerácie Bojná. Jej počiatky a fungovanie zapadajú do širšieho procesu expanzie Slovanov do výšinných oblastí a do kultúrnych premien sprevádzajúcich formovanie prvých nadkmeňových útvarov, ako bola z kroník známa federácia kmeňov spojená s postavou Sama. Súbežnosť týchto javov naznačuje, že komunity v regióne dosiahli v tom čase stupeň rozvoja umožňujúci trvalú konsolidáciu osídlenia a vytvorenie stabilnej spoločenskej štruktúry. Otázka upresnenia datovania vzniku hradiska Bojná III je predmetom prebiehajúceho výskumu.
Objavy z Bojnej zároveň umožňujú lepšie pochopiť neskorší úpadok hradiska, ktorý pripadá na prvú tretinu 9. storočia, keď postupne strácalo svoje pôvodné funkcie. Analýza materiálov z neďalekých mohýl zároveň naznačuje, že ich výstavba prebehla až po ústupe sídliskovej aktivity, čo potvrdzuje kontinuitu a následné vyhasnutie miestneho centra a jeho presun na návršie Valy. V svetle týchto zistení tvoria Bojná III a susedná Bojná IV jeden z najstarších komplexov slovanských hradísk v Karpatskej kotline – kľúčový referenčný bod pre výskum genézy moci a spoločenskej organizácie vo včasnom stredoveku.
Výskum zároveň preukázal existenciu jasnej vývojovej sekvencie v rámci celej aglomerácie. Po úpadku Bojnej III jej funkcie postupne preberali ďalšie centrá, vrátane známeho hradiska Bojná I Valy. Jeho začiatky sú spojené už s 9. storočím, pričom okolo polovice 9. storočia dochádza k výraznému zosilneniu osídlenia. Samotná výstavba monumentálnych opevnení prebehla približne okolo roku 890 a ich využívanie pokračovalo až do prvej polovice 10. storočia. Tento vývoj predstavuje ďalšiu etapu priestorovej aj politickej organizácie regiónu. Na rozdiel od staršieho hradiska, predstavuje Bojná I rozvinutejší typ opevneného areálu, spojený s rastúcou zložitosťou spoločenských štruktúr. Intenzívna stavebná činnosť poukazuje na rozvoj pokročilej obrannej infraštruktúry, typickej pre obdobie formovania protoštátnych útvarov.
Koniec Veľkej Moravy
Dôležitým prvkom tejto premeny bol presun centra osídlenia z Bojnej III do Bojnej I, v priebehu 9. storočia, čo odráža zmeny v organizácii moci a priestoru. Tento proces nebol náhly, ale prebiehal postupne a zahŕňal fázy súbežnej existencie viacerých lokalít (vrátane Bojnej II). Modelovanie rádiokarbónových dát umožnilo zachytiť tieto jemné časové vzťahy, ktoré bolo predtým ťažké identifikovať. Výskum zároveň naznačuje, že prvé fázy osídlenia nových hradísk mohli predchádzať ich opevneniu, čo znamená, že rozvoj osídlenia a budovanie opevnení neprebiehali vždy súčasne. Dôležitým zistením je aj to, že tradične uvádzaný rok 907 ako moment zániku Veľkej Moravy sa v archeologických dátach neprejavuje ako jasný kultúrny kolaps. Túto skutočnosť potvrdzujú nielen rádiokarbónové dáta z hradiska Bojná I, ale aj porovnateľný materiál z neďalekej rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, ktorá spolu z veľmožským dvorcom fungovala od konca 9. až po 11. storočie. Zdá sa, že proces zániku mocenského centra Bojná bol postupný a neznamenal náhly zánik osídlenia či spoločenských štruktúr, ktoré vo funkčnej forme mohli byť začleňované do formujúceho sa Uhorského kráľovstva.
Chronologická analýza Bojnej zapadá do širšieho kontextu premien v strednej Európe vo včasnom stredoveku. Ukazuje postupný prechod od rozptýlených komunít k zložitejším spoločenským a politickým štruktúram. Zároveň poukazuje na kontinuitu osídlenia regiónu od 7. až do 10. storočia bez výrazných kultúrnych prerušení. Tieto zistenia zdôrazňujú význam vedeckých metód, ako je rádiokarbónové modelovanie, pri rekonštrukcii minulosti. Zároveň však ukazujú, že ich výsledky musia byť vždy interpretované v úzkom prepojení s archeologickými a historickými údajmi.
Zbigniew Robak
Výskum sa realizoval v rámci projektov MSCAfellow7_MUNI CZ.02.01.01/00/22_010/0008854 Early Medieval Middle European Strongholds, a VEGA 2/0068/24 Stredné Ponitrie vo včasnom stredoveku. Ad fontes.
odkaz na článok: Robak, Z., Pieta, K.: Revisiting early medieval chronologies: radiocarbon dates reveal the origins and history of the Carolingian-age Great Moravian hillforts. Archaeol Anthropol Sci 18, 63 (2026). https://doi.org/10.1007/s12520-025-02394-1