Slovensko disponuje veľkým množstvom jaskýň, ktoré v minulosti s veľkou obľubou využíval prehistorický človek. Obzvlášť to platilo v najstarších obdobiach, ešte pred príchodom moderných ľudí, keď na našom území ešte žili neandertálci. S rozvojom nových výskumných metód je v súčasnosti možné získať oveľa podrobnejšie dáta a dozvedieť sa o našich predkoch podstatne viac.
V rámci riešenia projektov APVV-23-0282, VEGA 2/0033/23 a projektu V4 Shelter (22430057) sa uskutočnila druhá sezóna multidisciplinárneho výskumu vo Veľkej ružínskej jaskyni. Jej cieľom bolo rozšíriť skúmanú plochu z prvej sezóny a následne verifikovať osídlenie zo staršej doby kamennej. Okrem toho bol výskum zameraný na zber a vyhodnotenie proxy dát za účelom rekonštrukcie prírodného prostredia a vývoja klímy.
Výskum v roku 2025 potvrdil rozsiahle aktivity z obdobia mladšej doby kamennej, z pred približne 6,1 tis. rokov (nekalib.). Najstaršie nálezy v podobe fragmentov dvoch kamenných artefaktov obsahovala vrstva tesne nad skalným podložím. Podľa predbežných výsledkov AMS a OSL datovania by mohli byť staré až 43-77 tis. rokov nekalib. a mali by súvisieť s neandertálcami.
V spolupráci s Max-Planck-Institute for Evolutionary Anthropology boli odobraté vzorky sedimentov na zistenie zachovalosti tzv. starovekej DNA, primárne zameranej na prítomnosť hominínov, podobne ako flóry, fauny a mikroorganizmov s cieľom riešiť otázky evolúcie a šírenia našich prapredkov.
Na výskume participujú Archeologický ústav SAV, v. v. i.; Geologický ústav AV ČR; Katedra Archeológie FF UKF v Nitre; Max-Planck-institute; Prírodovedecká fakulta UK; Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva; Štátny geologický ústav Dionýza Štúra a Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., www.intercave.sav.sk
Adrián Nemergut
Foto: A. Nemergut