Na tieto a mnohé ďalšie otázky sa snaží relevantne zodpovedať monografia z pera Mariána Sojáka, ktorú nedávno vydal Archeologický ústav SAV, v. v. i., a to za výrazného finančného prispenia Prešovského samosprávneho kraja, Štátnej ochrany prírody SR a jej Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Už jej samotný názov „Jaskyne na Slovensku ako objekty archeologického a historického poznania“ prezrádza, že je venovaná podzemným priestorom (krasu i pseudokrasu) na našom území z pohľadu osídlenia. K dnešnému dňu je v Národnej databáze jaskýň evidovaných viac ako 8000 týchto prísne chránených javov. Z nich takmer tretina bola osídlená od paleolitu až po koniec 2. svetovej vojny…
Kniha je tematicky prvotinou. Problematikou speleoarcheológie, ktorá je špecializovanou sub-disciplínou archeológie, sa na Slovensku v minulosti intenzívne zaoberal známy bádateľ dr. Juraj Bárta, o čom svedčí bohatá odborná a populárno-náučná literatúra z danej problematiky. Komplexná publikácia o našich speleoarcheologických lokalitách však dosiaľ absentovala.
Aktuálne dielo Mariána Sojáka túto dlhodobú medzeru vyplnilo. Kniha sumarizuje doterajšie poznatky o jaskyniach vzhľadom k ich dávnemu osídleniu, od najstaršieho úseku ľudských dejín – paleolitu až po záver 2. svetovej vojny (1945). Nechýbajú ani informácie o rozmanitom využívaní jaskynných priestorov v nedávnej minulosti prakticky až dodnes.
Autor z dostupných informačných prameňov zozbieral a analyzoval speleoarcheologické náleziská z celého územia Slovenska, a to podľa jeho geomorfologického členenia.
Informácie o archeologických nálezoch z jaskynného prostredia sa získali jednak z početnej citovanej jaskyniarskej literatúry, tak aj z ústnych výpovedí jaskyniarov združených v Slovenskej speleologickej spoločnosti či zamestnaných v špecializovaných inštitúciách, a napokon pochádzajúce z vlastnej výskumnej činnosti. Nebola to úloha ľahká a jednoznačná.
Jaskyne majú často viaceré názvy, ba neraz aj lokalizovanie do nesprávneho katastrálneho územia. Vďaka niekoľkoročnému autorskému úsiliu vznikla prínosná katalógová časť knihy, v ktorej sú zahrnuté všetky archeologické či historicko-archeologické lokality. V zostavenom súpise speleoarcheologických nálezísk sú zahrnuté tak isto lokality, v ktorých sa síce dosiaľ nenašli žiadne artefakty, ale zachovali sa o nich napríklad rozmanité legendy, historické správy, alebo sa v nich našli bezvýhradne epigrafické pamiatky (ryté, sekané a maľované nápisy) či neisté nálezové situácie. Možno sa domnievať, že v prípade takýchto lokalít môže ísť rovnako o perspektívne a archeologicky nádejné jaskynné náleziská, ktoré sú hodné pozornosti zo strany archeológov, prípadne jaskynných historikov.