Archeologický ústav SAV, v. v. i. (ďalej ArÚ SAV, v. v. i.) ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – výskumník/výskumníčka pre oddelenie:
špecialista na výskum doby laténskej alebo rímskej a doby sťahovania národov
Dňa 17. júna 2025 sa v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied v Smoleniciach uskutočnilo slávnostné udeľovanie cien SAV. Ocenenia boli udelené za výnimočné výsledky vo vedeckovýskumnej práci, medzinárodnú spoluprácu, popularizáciu vedy a aj pre mladú vedeckú osobnosť.
Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy si z rúk novozvoleného predsedu SAV Mgr. Martina Venharta, DrSc., prevzal kolektív autorov za vybudovanie Archeoparku Cífer-Pác – unikátneho priestoru, ktorý približuje dávnu históriu širokej verejnosti: doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a PhDr. Jaroslava Ruttkayová s kolektívom z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.; Ing. Maroš Sagan, PhD., Ing. arch. Katarína Bacigálová a Mgr. art. Daniel Dida a kolektív z obce Cífer a prof. doc. PhDr. Vladimír Varsik, CSc. z AÚSAV, v. v. i. / Trnavskej univerzity v Trnave.
Všetkým oceneným srdečne gratulujeme!
Archeopark Cífer-Pác pozostáva zo štyroch hlavných častí:
Projekt Archeoparku v Cíferi-Páci priniesol jedinečný spôsob zobrazenia a interpretácie dvoch významných kultúrnych fenoménov – rímskeho a germánskeho. Exteriérová časť umožňuje návštevníkom vidieť rekonštruované objekty, ako rímsky kamenný kúpeľ alebo kvádsku zemnicu, čím sa podarilo autenticky priblížiť archeológiu tejto lokality. Interiérová expozícia, umiestnená vo vkusne zrekonštruovanej mlynici, s citlivo navrhnutým priestorovým riešením, ktoré rešpektuje pôvodné konštrukcie, ponúka výnimočný zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Kombinácia moderných výstavných techník a historických materiálov sa skvele dopĺňa, čím umožňuje jasné rozlíšenie medzi rôznymi historickými obdobiami.
Počas roka Archeopark Cífer-Pác organizuje pravidelné programy pre verejnosť, špecializované workshopy a odborné prednášky, ktoré rozširujú vedomosti o histórii a archeológii. Návštevníci a návštevníčky majú tiež príležitosť stretnúť historické skupiny zo Slovenska a Čiech, ktoré autenticky prezentujú život v minulosti na rôznych úrovniach, čím pridávajú ďalší rozmer k edukačnému zážitku. Archeopark sa už počas svojho prvého roka prevádzky teší vysokej návštevnosti, čo svedčí o jeho veľkom potenciáli a popularite medzi verejnosťou.
Projekt vznikol v rekordne krátkom čase ako výsledok mimoriadnej spolupráce samosprávy, odborných inštitúcií a zahraničných partnerov. Predstavuje nielen silný impulz pre rozvoj regiónu a turizmu, ale aj základ pre ďalšie projekty zamerané na poznávanie histórie.
Otváracie hodiny: štvrtok – nedeľa, 10:00 – 18:00
Vstupné: dospelí 5 € | deti, seniori, ZŤP 3 € | komentovaná prehliadka 2 €
Kontakt:
E-mail: archeopark@cifer.sk
Telefón: +421 910 395 057
FB: https://www.facebook.com/archeoparkcifer
Viac informácií na stránke SAV: https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12890
Po dvoch rokoch výskumu bol v prestížnom medzinárodnom vedeckom časopise Journal of Archaeological Science: Reports publikovaný článok autorov Noémi Beljak Pažinová (Katedra archeológie, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), Ján Beljak (Archeologický ústav SAV, pracovisko Zvolen), Peter Bačík (Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave), Stanislava Milovská (Ústav vied o Zemi SAV, pracovisko Banská Bystrica), Bronislava Lalinská – Voleková (Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum v Bratislave) a Ján Štubňa (Gemologické laboratórium, Katedra geografie, geoinformatiky a r
egionálneho rozvoja, Fakulta prírodných vied a informatiky, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre).
Článok sa zameriava na archeometrickú analýzu stredovekého zlatého prsteňa s korundom (zafírom) z Pustého Horného hradu vo Zvolene. Zistený bol pôvod tohto vzácneho drahého kameňa, jeho použitie, brúsenie a leštenie.
Pustý hrad vo Zvolene, významný uhorský vrcholne stredoveký kráľovský hrad postavili koncom 12. storočia a slúžil ako administratívne centrum Zvolenskej župy. 18-karátový zlatý prsteň, pochádzajúci z obdobia okolo roku 1300, obsahuje drahý kameň – červenofialový zafír s odhadovanou hmotnosťou približne dva karáty. Oválny korund vybrúsený do kabošonu (jedna strana je vypuklá, druhá plochá) s rozmermi 9,74 x 8,88 x 2,40 mm bol identifikovaný pomocou štandardných gemologických postupov, nedeštruktívnych analytických metód – Ramanovej spektroskopie, absorpčnej spektroskopie a mikroskopického výskumu. Analýzy potvrdili, že zafír v prsteni je prírodný a bez tepelnej úpravy, čo ešte zvyšuje jeho hodnotu, lebo väčšina zafírov sa upravuje, nie len dnes ale aj v minulosti, aby sa dosiahli atraktívny vzhľad. EDXRF analýza na stopové prvky (Ti, V, Cr, Fe, Ga) pomohla identifikovať možný pôvod zafíru. Výsledky naznačujú, že najpravdepodobnejším miestom pôvodu je ostrov Cejlón, dnešná Srí Lanka.
Nález prsteňa zdôrazňuje význam spolupráce medzi rôznymi odbormi pri skúmaní ako pôvodu drahého kameňa tak aj obchodných trás v stredoveku. Prsteň nebol len ozdobou; predstavoval bohatstvo, spoločenský status a duchovnú ochranu, pričom rytiny zvierat (lev?) na ramenách prsteňa symbolizovali silu a cnosť. Tento jedinečný zlatý prsteň so zafírom, objavený na Slovensku, je dôležitým archeologickým nálezom, ktorý po mnohých komplikáciách skončil u odborníkov, čo je šťastím pre slovenskú históriu a vedu.
Podobné nálezy z iných vrcholne stredovekých uhorských kráľovských hradov nie sú známe. Zlatý prsteň so štvorzubovou lunetou a červenofialovým zafírom je preto jedinečný. Hoci sa už pravdepodobne nikdy nedozvieme, komu tento šperk patril a ako sa dostal na hrad, jeho vzácnosť je nepopierateľná. Tento jedinečný artefakt si vyžadoval mimoriadnu pozornosť a dôkladný výskum.
Spracovali: Noémi Beljak Pažinová, Katedra archeológie FF; Ján Štubňa, Gemologické laboratórium, Katedra geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja FPV.
Na tieto a mnohé ďalšie otázky sa snaží relevantne zodpovedať monografia z pera Mariána Sojáka, ktorú nedávno vydal Archeologický ústav SAV, v. v. i., a to za výrazného finančného prispenia Prešovského samosprávneho kraja, Štátnej ochrany prírody SR a jej Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Už jej samotný názov „Jaskyne na Slovensku ako objekty archeologického a historického poznania“ prezrádza, že je venovaná podzemným priestorom (krasu i pseudokrasu) na našom území z pohľadu osídlenia. K dnešnému dňu je v Národnej databáze jaskýň evidovaných viac ako 8000 týchto prísne chránených javov. Z nich takmer tretina bola osídlená od paleolitu až po koniec 2. svetovej vojny…
Kniha je tematicky prvotinou. Problematikou speleoarcheológie, ktorá je špecializovanou sub-disciplínou archeológie, sa na Slovensku v minulosti intenzívne zaoberal známy bádateľ dr. Juraj Bárta, o čom svedčí bohatá odborná a populárno-náučná literatúra z danej problematiky. Komplexná publikácia o našich speleoarcheologických lokalitách však dosiaľ absentovala.
Aktuálne dielo Mariána Sojáka túto dlhodobú medzeru vyplnilo. Kniha sumarizuje doterajšie poznatky o jaskyniach vzhľadom k ich dávnemu osídleniu, od najstaršieho úseku ľudských dejín – paleolitu až po záver 2. svetovej vojny (1945). Nechýbajú ani informácie o rozmanitom využívaní jaskynných priestorov v nedávnej minulosti prakticky až dodnes.
Autor z dostupných informačných prameňov zozbieral a analyzoval speleoarcheologické náleziská z celého územia Slovenska, a to podľa jeho geomorfologického členenia.
Informácie o archeologických nálezoch z jaskynného prostredia sa získali jednak z početnej citovanej jaskyniarskej literatúry, tak aj z ústnych výpovedí jaskyniarov združených v Slovenskej speleologickej spoločnosti či zamestnaných v špecializovaných inštitúciách, a napokon pochádzajúce z vlastnej výskumnej činnosti. Nebola to úloha ľahká a jednoznačná.
Jaskyne majú často viaceré názvy, ba neraz aj lokalizovanie do nesprávneho katastrálneho územia. Vďaka niekoľkoročnému autorskému úsiliu vznikla prínosná katalógová časť knihy, v ktorej sú zahrnuté všetky archeologické či historicko-archeologické lokality. V zostavenom súpise speleoarcheologických nálezísk sú zahrnuté tak isto lokality, v ktorých sa síce dosiaľ nenašli žiadne artefakty, ale zachovali sa o nich napríklad rozmanité legendy, historické správy, alebo sa v nich našli bezvýhradne epigrafické pamiatky (ryté, sekané a maľované nápisy) či neisté nálezové situácie. Možno sa domnievať, že v prípade takýchto lokalít môže ísť rovnako o perspektívne a archeologicky nádejné jaskynné náleziská, ktoré sú hodné pozornosti zo strany archeológov, prípadne jaskynných historikov.