Kniežacia hrobka, ktorú archeológovia objavili v Poprade-Matejovciach je vzácnym archeologickým nálezom, ktorý podstatne rozšíril naše poznatky o krátkom, ale historicky nesmierne dôležitom období na konci rímskej doby a začiatku sťahovania národov.
Redakčná rada časopisu Pamiatky a múzeá každoročne oceňuje prestížne objavy, výstavy, publikácie a hodnotí projekty v reštaurovaní, v obnove a aj v audiovizuálnej činnosti. Slávnostné odovzdávanie výročných cien časopisu Pamiatky a múzeá sa konalo 2. októbra 2024 v nádherných priestoroch Zimnej jazdiarne na Bratislavskom hrade. Zo 111 nominovaných projektov si odborná porota vybrala 21 finalistov, pričom sedem z nich získalo prestížne ocenenie.
V kategórii Audiovízia – multimédiá vyhral dokumentárny film „Slovenskí archeológovia na Slovensku a v Nemecku III. Návrat kniežaťa domov“. Toto dielo, ktoré uzatvára trilógiu o objave kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach, je výsledkom spolupráce režiséra Jozefa Chudíka, Trigon production a Rozhlasu a televízie Slovenska. Film detailne mapuje celý proces od nálezu hrobky až po jej prezentáciu verejnosti. Odborné podklady a rozhovory pre ocenený tretí diel poskytli aj archeológovia Mgr. Tereza Štolcová, PhD., PhDr. Karol Pieta, DrSc., doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a reštaurátor Mgr. Viliam Mezey z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. v Nitre.
Do užšej nominácie v kategórii Expozícia – výstava sa dostala aj expozícia „Knieža z Popradu a jeho hrobka,“ ktorá je sprístupnená verejnosti v Podtatranskom múzeu v Poprade. Autormi scenára výstavy sú PhDr. Karol Pieta, DrSc. a Mgr. Tereza Štolcová, PhD., expozíciu navrhli architekti Doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, CSc. a Doc. Ing. arch. Márius Žitňanský, PhD., dramaturgiu a výtvarno-technické riešenie vyhotovil Peter Moravčík.
Kniežacia hrobka z Popradu-Matejoviec je výnimočný archeologický nález, ktorý v mnohom zmenil naše vedomosti o krátkom, ale historicky mimoriadne dôležitom období na konci doby rímskej a na začiatku obdobia sťahovania národov.
Keď na jeseň 2005 bager počas stavebných prác súvisiacich s rozširujúcim sa priemyselným areálom náhle narazil na drevenú konštrukciu zaplavenú vodou, odštartovala sa nová éra v slovenskej archeológii. Štvormesačný terénny výskum v roku 2006 v náročných podmienkach priniesol odhalenie a zdokumentovanie prevažne organických nálezov a častí mohutnej drevenej konštrukcie. Posledné drevá sa z hrobky vybrali a zabalili už v mrazivom, novembrovom počasí. Nakoniec sa objemný, približne dvanásť ton vážiaci inventár a časti rozobranej hrobky previezli na konzerváciu a reštaurovanie do špecializovaných laboratórií v Zámku Gottorf, v severonemeckom Schleswigu.
Slovenskí bádatelia z Archeologického ústavu SAV, v. v. i v spolupráci s kolegami v Archeologickom múzeu a v Centre pre baltskú a škandinávsku archeológiu pri Nadácii Šlezvicko-Holštajnských štátnych múzeí v zámku Gottorf v Schleswigu sa v rokoch 2008 až 2022 zaslúžili o záchranu a zachovanie tohto európskeho unikátu drevenej architektúry pre budúcnosť, podľa najnovších poznatkov vedy. Okrem konzervovania zahŕňala práca dokumentáciu drevených nálezov a ich spracovanie trojrozmernými vizualizáciami. Bloky s organickým materiálom sa skúmali v laboratóriu pod mikroskopom. Priestorové spracovanie inventára i všetkých stôp ľudskej činnosti v geografickom informačnom systéme (GIS) umožnilo spoznať spôsob budovania aj vykradnutia bohato vybavenej hrobky a rituálov pohrebu.
Po takmer dvoch desaťročiach dôkladného výskumu a konzervačného úsilia otvorilo v máji 2023 Podtatranské múzeum v Poprade stálu expozíciu „Knieža z Popradu a jeho hrobka“. Moderným spôsobom prezentuje vyvrcholenie obetavej práce medzinárodného tímu zloženého z odborníkov z rôznych vedných odborov a európskych krajín, ktorí spoločne zrekonštruovali fascinujúci príbeh mladého kniežaťa.
Architektonicko-výtvarné riešenie expozície spája symetrické usporiadanie piatich miestností s dominantným centrom, ktoré evokuje kaplnku. Prezentácia nálezov kniežacieho pohrebu je dokumentárna a zároveň slávnostná, pričom minimalistické ladenie zdôrazňuje význam nálezu. Témy jednotlivých miestností dopĺňajú realistické kresby mladého umelca Michala Mordela. Rozšírenie vedomostí o hrobke poskytujú digitálne dotykové obrazovky umiestnené v štyroch miestnostiach. Príťažlivá je aj videoprojekcia terénnej práce archeológov v druhej miestnosti expozície.
Prvá miestnosť „Ľudia a hory. Život pod Tatrami v 4. storočí“ predstavuje nových obyvateľov, ktorí sa spoza hlavného hrebeňa Karpát presunuli do kotlín a dolín na severe Slovenska a zrejme patrili k mocnému germánskemu kmeňu Vandalov. Ich hmotné pamiatky archeológia označuje ako severokarpatská skupina. Noví kolonisti sa usídlili pozdĺž vodných tokov, ale aj na prírodou chránených vrcholkoch hôr. Zručne spracovávali železné rudy, venovali sa poľnohospodárstvu a mali živé kontakty so vzdialenými končinami Rímskej ríše.
Druhá miestnosť „Objav, záchrana a konzervácia hrobky“ predstavuje technicky náročný terénny archeologický výskum v roku 2006. Po jeho skončení bol dvanásťtonový drevený objekt so zariadením rozobratý a prevezený do špecializovaných laboratórií v jednom z najväčších európskych múzeí v nemeckom Schleswigu, kde sa drevo konzervovalo, skúmali sa bloky s organickým materiálom a robili sa mnohé ďalšie vedecké analýzy.
Tretia miestnosť predstavuje „Pohreb kniežaťa.“ Ústredným motívom je autentická replika pôvodnej neporušenej hrobky v sugestívnom podzemnom priestore, s vizuálne umocnenou časozbernou panorámou Vysokých Tatier a
audiovizuálnou prezentáciou pohrebu mladého kniežaťa. Repliku hrobky s inventárom zhotovili viacerí súčasní remeselníci v mierke 1:1, podľa podrobných odborných podkladov archeológov.
V štvrtej miestnosti s názvom „Príbeh hrobky: stavba – pohreb – vykradnutie“ sú prezentované vzácne originály z komorového hrobu kniežaťa z Popradu: kresané brvná vonkajšej komory, v úplnosti zachovalá vnútorná komora – sarkofág a predmety, spojené so stavbou a vybavením hrobky. K rituálom pohrebného obradu sa viažu pohrebné nosidlá – máry.
Na origináloch môžete sledovať vysokú úroveň tesárskeho remesla spred 1600 rokov. Archeológovia objavili mnohé detaily budovania domu zomrelého a častí jeho výbavy. Puzdro na luk, či ozdobné kožené pásy sú jedinečnými dokladmi dávnovekého kožiarstva. Medzi živé príbehy hrobky patrí aj vskutku detektívny príbeh jej vykradnutia v dávnej minulosti.
Medzi štvrtou a piatou miestnosťou sa nachádza tmavý „tunel“, v ktorom sú inštalované najkrehkejšie nálezy z organického materiálu a replika zlatého pokladu z Važca. Návštevník si tu môže pozrieť originálny súbor koží vrátane unikátneho koženého puzdra na luk. Vystavené sú aj fragmenty spolu s vernou rekonštrukciou farebnej vlnenej tapisérie z hrobky.
Piata miestnosť „Knieža, jeho život a doba. Dobrodružstvo vedy“ uzatvára expozíciu. Bádateľom z viacerých vedných odborov sa podarilo rozlúštiť pôvod, telesnú stavbu a tiež zdravotný stav zomrelého, čím nám výrazne pomohli priblížiť a spoznať prostredie, v ktorom muž z Popradu žil. Dvadsaťročné knieža bolo uložené v slávnostnom odeve do sarkofágu na honosnom lôžku.
Na cestu do záhrobia ho sprevádzala bohatá výbava – stôl, svietnik a osobné veci, toaletné potreby, ale aj jedlo, nápoje a súprava nádob na stolovanie. Nábytok i súčasti výbavy jasne napodobňujú rímske predlohy a viaceré predmety vrátane kolekcie vlnených tkanín majú svoju provenienciu v Stredomorí.
Vzácne organické nálezy z hrobky v Poprade si vyžadujú mimoriadne podmienky pre svoju ochranu. Expozícia je preto vybavená špeciálnou klimatizáciou, ktorá zabezpečuje stálu kontrolu nad stavom artefaktov. Toto riešenie je unikátne na Slovensku a zaručuje dlhodobú udržateľnosť týchto výnimočných nálezov.
Tereza Štolcová, Archeologický ústav SAV, v. v. i.