Kniežacia hrobka, ktorú archeológovia objavili v Poprade-Matejovciach je vzácnym archeologickým nálezom, ktorý podstatne rozšíril naše poznatky o krátkom, ale historicky nesmierne dôležitom období na konci rímskej doby a začiatku sťahovania národov.
Redakčná rada časopisu Pamiatky a múzeá každoročne oceňuje prestížne objavy, výstavy, publikácie a hodnotí projekty v reštaurovaní, v obnove a aj v audiovizuálnej činnosti. Slávnostné odovzdávanie výročných cien časopisu Pamiatky a múzeá sa konalo 2. októbra 2024 v nádherných priestoroch Zimnej jazdiarne na Bratislavskom hrade. Zo 111 nominovaných projektov si odborná porota vybrala 21 finalistov, pričom sedem z nich získalo prestížne ocenenie.
V kategórii Audiovízia – multimédiá vyhral dokumentárny film „Slovenskí archeológovia na Slovensku a v Nemecku III. Návrat kniežaťa domov“. Toto dielo, ktoré uzatvára trilógiu o objave kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach, je výsledkom spolupráce režiséra Jozefa Chudíka, Trigon production a Rozhlasu a televízie Slovenska. Film detailne mapuje celý proces od nálezu hrobky až po jej prezentáciu verejnosti. Odborné podklady a rozhovory pre ocenený tretí diel poskytli aj archeológovia Mgr. Tereza Štolcová, PhD., PhDr. Karol Pieta, DrSc., doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a reštaurátor Mgr. Viliam Mezey z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. v Nitre.
Do užšej nominácie v kategórii Expozícia – výstava sa dostala aj expozícia „Knieža z Popradu a jeho hrobka,“ ktorá je sprístupnená verejnosti v Podtatranskom múzeu v Poprade. Autormi scenára výstavy sú PhDr. Karol Pieta, DrSc. a Mgr. Tereza Štolcová, PhD., expozíciu navrhli architekti Doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, CSc. a Doc. Ing. arch. Márius Žitňanský, PhD., dramaturgiu a výtvarno-technické riešenie vyhotovil Peter Moravčík.
Kniežacia hrobka z Popradu-Matejoviec je výnimočný archeologický nález, ktorý v mnohom zmenil naše vedomosti o krátkom, ale historicky mimoriadne dôležitom období na konci doby rímskej a na začiatku obdobia sťahovania národov.
Keď na jeseň 2005 bager počas stavebných prác súvisiacich s rozširujúcim sa priemyselným areálom náhle narazil na drevenú konštrukciu zaplavenú vodou, odštartovala sa nová éra v slovenskej archeológii. Štvormesačný terénny výskum v roku 2006 v náročných podmienkach priniesol odhalenie a zdokumentovanie prevažne organických nálezov a častí mohutnej drevenej konštrukcie. Posledné drevá sa z hrobky vybrali a zabalili už v mrazivom, novembrovom počasí. Nakoniec sa objemný, približne dvanásť ton vážiaci inventár a časti rozobranej hrobky previezli na konzerváciu a reštaurovanie do špecializovaných laboratórií v Zámku Gottorf, v severonemeckom Schleswigu.
