Problematika prechodu medzi stredným a mladým paleolitom (približne pred 50 000 – 40 000 rokmi, paleolit – stará doba kamenná) patrí medzi najdôležitejšie témy vo výskume staršej doby kamennej. Ide o obdobie, kedy vymierajú poslední neandertálci a nahrádzajú ich anatomicky moderní ľudia. Vzhľadom na to, že toto obdobie spolužitia prípadne výmeny rôznych ľudských druhov bolo relatívne krátke (od niekoľkých stoviek rokov až potenciálne niekoľko tisíc rokov), je veľmi ťažké odpovedať na konkrétne otázky týkajúce sa tejto udalosti. Rozsiahly vedecký výskum s vykopávkami nových lokalít a prehodnocovaním starších lokalít sa uskutočnil predovšetkým v západnej Európe. V strednej časti Európy, vrátane Slovenska, bolo takto zameraných výskumov pomerne málo. Práve preto sa archeológovia z AÚ SAV v Nitre a z ďalších inštitúcii rozhodli opätovne skúmať jaskyňu Deravá skala.
Archeologický ústav SAV, v. v. i. sa v rámci širšej medziodborovej spolupráci spolu s ďalšími odborníkmi zo Slovenska, Česka, Maďarska, Austrálie a Francúzska zameral na revízny výskum jaskyne Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši. Tá už síce v minulosti bola skúmaná viacerými významnými bádateľmi a výskumnými tímami, ale rozvoj nových multidisciplinárnych metód v súčasnosti ponúka nové a zaujímavé možnosti získania podrobnejších informácií z predmetného kľúčového obdobia evolúcie človeka.
Presný mikrovýskum
Hlavným cieľom výskumu bolo postihnúť jemnú chronológiu kultúrnych aktivít, ako aj poznatkov o charakteristikách miestneho prostredia a podnebia počas mladého a stredného paleolitu, keď sa v jaskyni usadzovali sedimentárne vrstvy.
Výskum bol realizovaný v minimálnom rozsahu, na ploche približne 1×1 m, čo bolo vzhľadom na využitie nových archeologických a prírodných metód výskumu viac ako dostatočné. Nálezy z jednotlivých vrstiev obsahovali nálezy rôznych archeologických kultúr tzv. gravettienu a aurignacienu, prislúchajúcich anatomicky modernému človeku a kultúry micoquien, ktorej nositeľmi boli určite neandertálci.
Nešlo metodicky o klasický archeologický výskum, ale vedci sa zamerali aj na analýzy pomocou rôznych prírodovedných odborov. Preto sa o výsledkoch výskumu budeme dozvedať postupne. Tie zahŕňajú archeobotaniku (uhlíky, pele, fytolity, parenchyma), paleontológiu (makrofauna a mikrofauna), analýzu sadzí, kamenných a kostených artefaktov, geochémiu (XRF, stopové prvky).
Na genézu sedimentov budú využité aj geologické metódy (mikromorfológia, granulometria, magnetická susceptibilita, analýza prítomnosti fosforu, a pod.). Organické nálezy budú využité na rádiouhlíkové datovanie, v závislosti od konkrétnych kontextov. Doplnené budú exaktnými geochronologickými datovacími metódami (napr. OSL alebo ESR datovanie) a sedimentárnou eDNA.
Spomenuté multidisciplinárne metódy môžu pomôcť vyriešiť otázky súvisiace so zmiznutým našich bratrancov neandertálcov a príchod našich predkov – moderných ľudí.
Na výskume sa spolupodieľajú nasledovné inštitúcie: Australian Museum Research Instiute, Australian National University, University of Sydney, University of Melbourne, University of Paris, University of Vienna, Cambridge University, Max Planck institute, Griffith University, Katedra Archeológie FF UKF v Nitre, Geologický ústav AV ČR, Prírodovedecká fakulta UK, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
Adrián Nemergut, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
Foto: autor textu