Koncom roka 2018 sa podarilo objaviť na území Belianskych Tatier – v neveľkej jaskyni Hučivá diera (k. ú. Tatranská Lomnica) pozoruhodné táborisko z mladšieho paleolitu, dosiaľ jediné jaskynné nálezisko z obdobia praveku na území Tatier. O necelý rok nato začal v tejto jaskyni medzinárodný výskum, ktorý pokračoval v roku 2022 a 2024. Realizovali ho dve vedecké inštitúcie – Archeologický ústav SAV, v. v. i. a Jagelovského univerzita v Krakove, pod vedením autora predloženej správy a univ. prof. Pawła Valde-Nowaka.
V priebehu troch výskumných sezón sa podarilo z väčšej časti preskúmať zahĺbené ohnisko z doby kamennej a v ňom objaviť široké spektrum štiepaných kamenných nástrojov, kostí lovnej zveri a ďalších drobných artefaktov z kosti, kameňa i organické materiály, vrátane paleobotanických zvyškov. Typológia štiepanej kamennej industrie spolu so sériou zistených absolútnych dát umožňujú uvedené osídlenie zaradiť do náplne magdalénienskej kultúry spred vyše 14 000 rokov (cca 12 200 pred Kr.). Išlo o sklonok pleistocénu, keď sa pozvoľna začínal topiť severský i lokálny tatranský ľadovec (obdobie prvého oteplenia, tzv. bölling), ktorý na území našich veľhôr vytvoril oválne depresie – kary, dnešné plesá.
Analógie k nálezom až v západnej a v severnej Európe
Kamenné nástroje, medzi ktorými dominujú typické hroty s naznačeným vrubom (projektily kostených, parohových i drevených oštepov a harpún) sú zhotovené z pieninských rádiolaritov, ale aj z rôznych pazúrikových odrôd spoza hrebeňa Karpát (Poľsko), ale i z Moravy. Hodno poznamenať, že analogické špecifické hroty sa objavujú predovšetkým na území dnešného Anglicka, Holanska a Švajčiarska.
O magdaléniene vieme, že ide pôvodom o západoeurópsku kultúru, ktorá je dnes dobre známa z Franko-kantabrijskej oblasti najmä vďaka fenomenálnemu jaskynnému (parietálnemu), ale aj solitérnemu umeniu (samostatné plastiky zvierat i ľudí). Práve jej nositelia a ich umelecké diela predstavujú vrchol pravekého umenia na svete. Francúzske a španielske jaskyne ako Altamíra, Lascaux a iné sú tak slávne, že ich hádam nie je potrebné čitateľovi bližšie predstavovať. Dôležité je konštatovanie, že kultúra magdalénien sa na území Slovenska jednoznačne objavila po prvýkrát.
Z archeologických nálezov z Hučivej diery prekvapuje aj z tohoročnej výskumnej kampane nielen množstvo pozoruhodných artefaktov – kamenných nástrojov, ďalej kostené ihly, pieskovcová lampička na svietenie, ryhami zdobený kostený priebojník, dve prevŕtané fosílne slimačie ulity (azda z náhrdelníkov), ale aj zistené spektrum lovných zvierat, medzi ktorými prekvapujúco prevládajú kozorožce alpské, menej kone divé, medvede hnedé a iná fauna. V súčasnosti sa všetky objavené nálezy a nálezové situácie z tohto interdisciplinárneho výskumu vyhodnocujú u nás i v Poľsku, tak z oblasti archeológie, ako aj paleontológie, paleobotaniky, geológie, petroarcheológie, sedimentológie, vrátane absolútneho datovania (rádiokarbónové analýzy C14) i DNA (v Štokholme). O výsledkoch doterajších pozoruhodných výskumov bola už informovaná vedecká komunita na viacerých domácich i zahraničných konferenciách, kongresoch (Krakov, Mexiko, Rím atď.) a prostredníctvom štúdií v renomovaných časopisoch (napr. Antiquity). Vo výskume jaskyne plánujú archeológovia pokračovať.
Marián Soják
Foto: autor a archív AÚSAV, v. v. i.