Zaniknutý kostola Zjavenia Pána v Ostrej Lúke sa prvý raz spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantom a v roku 1681 bol aj uznaný ako takzvaný artikulárny kostol pre Zvolenskú župu. Počas povstania Františka II. Rákociho v roku 1709 bol kostolík spolu s kryptou rodiny Ostrolúckych vyplienený. V roku 1742 bol v blízkosti kaštieľa vystavaný nový kostol a pôvodný začal postupne chátrať. Následne v roku 1745 zhorela drevená fara a kostol zanikol.
Podľa zápisov z Primaskeho archívu v Ostrihome bol dobovo kostol fília zvolenskej rímsko-katolíckej farnosti. Ešte podľa vizitácie v prvej tretine 18. storočia bol kostol funkčný. Podľa vizitácie z roku 1713 mal plochý drevený strop (rámový) v lodi a zaklenuté sanktuárium a zrejme aj sakristiu. V interiéri sa mala podľa opisu nachádzať murovaná (kamenná) kazateľnica, tri drevené maľované empory (chóry). lavice a jeden oltár Sv. Trojice. Interiér bol upravovaný v rannom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica z tromi zvonmi, farská budova škola.
Od začiatku augusta 2024 realizovali archeológovia na lokalite kostola Zjavenia Pána v areáli cintorína v obci Ostrá Lúka výskum, ktorý sa robil plošnou formou a kostol sa kompletne odkryl. Nadviazali tak na svoju prácu z marca 2024, keď na lokalite vykopali niekoľko rezov. Podklady pre výskum získala vďaka geofyzikálnemu výskumu, ktorý naznačil základnú pôdorysnú dispozíciu kostola.