Archeologický ústav SAV, v. v. i. v Nitre ponúka voľné pracovné miesto na pozíciu – archeológ
Náplň (druh) práce: Archeológ skúma spôsob života a kultúru najstarších spoločností na základe hmotných nálezov a pozostatkov. V súlade s právnymi normami organizuje a realizuje terénne výskumy, eviduje a dokumentuje nálezy a formuluje problémy a hypotézy. Vytvára zbierky, publikuje a prenáša výsledky archeologického výskumu do spoločnosti.
Miesto výkonu práce: Nitra
Dátum nástupu: 1.9.2024
Pracovný pomer: na určitú dobu (1 rok) s možnosťou predĺženia
Odkrývanie kováčskej dielne na hradisku Bojná – Valy
Archeologické nálezisko v Bojnej, okres Topoľčany sa v ostatných dvoch desaťročiach dostalo do povedomia odborníkov i laickej verejnosti zásluhou mimoriadnych objavov, ktoré významne posunuli naše vedomosti o najznámejšom období našich starších dejín – o Veľkomoravskej ríši. Medzi piatimi hradiskami v katastri obce vyniká monumentálne opevnené sídlo Valy. Tu sa v minulých rokoch podarilo objaviť okrem iného zvon či pozlátené plakety z oltára, ktoré sa už stali symbolmi našej kresťanskej i národnej tradície.
Podobne ako aj na iných európskych náleziskách mimoriadneho významu aj v Bojnej od roku 2007 každoročne pracuje výskumný tím, ktorý sa zameriava na objasnenie hospodárskeho i politického vývoja tamojšej komunity v siedmom až v desiatom storočí.
Nedostatočné financovanie v ostatných rokoch značne obmedzilo možnosti tohto úspešného projektu. Napriek tomu môžeme predložiť verejnosti nové pozoruhodné výsledky, ktoré priniesli terénne i analytické práce v roku 2024.
Bojná – Valy. Hromadný nález č. 37 (ostrohy, sekery a ďalšie predmety z 9.-10. storočia)
Potvrdilo sa, že jedným z hlavných motívov vzniku bojnianského mocenského centra bolo využívanie tamojšieho nerastného bohatstva. Podľa radiokarbónového datovania tu v 9.-10. storočí tavili železnú rudu pre dielne kováčov, ktorí pracovali na hradisku Valy. V jeho blízkosti sa v tomto roku s pomocou dobrovoľných spolupracovníkov podarilo identifikovať zvyšky milierov, kde sa pripravovalo drevené uhlie pre hutníkov a kováčov. Podľa nových poznatkov sa so železom pracovalo aj pri neďalekej predrománskej rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici.
V roku 2024 boli objavené ďalšie hromadné nálezy železných predmetov, tentoraz už vo vzdialenosti viac ako 300 metrov od zrekonštruovanej východnej brány hradiska Valy. V čase hroziaceho nebezpečenstva, ale možno že aj z iných, náboženských dôvodov tamojší obyvatelia ukrývali v opevnení, ale aj v jeho širšom okolí desiatky väčších i menších skladov v tej dobe cenených železných nástrojov, náradia a iných predmetov. K takýmto obetovaným či uschovaným cennostiam patril aj súdok, z ktorého sa zachovali len železné obruče.
Juraj Pavúk patrí medzi popredných európskych bádateľov v otázke výskumu mladšej doby kamennej. Pričom sa vo svojom výskume nezameral len na územie Karpatskej kotliny, ale realizoval aj mnohé výskumy na Balkáne.
V spolupráci Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a vydavateľstva VEDA vychádza kniha, ktorá sa venuje jednej z autorových najväčších vášní – výskumu neolitu na juhozápadnom Slovensku. Juraj Pavúk v tejto novej knihe prezentuje súčasný stav poznatkov o kultúrach z mladšej doby kamennej na západnom Slovensku vo vzťahu nielen s vývojom v Karpatskej kotline ale aj v širšom stredoeurópskom kontexte.
Po autorovom opise šírenia neolitického spôsobu života z Blízkeho východu do strednej Európy čitateľ nájde charakteristiku hlavných vlastnosti kultúry so starou a mladou lineárnou keramikou, želiezovskej skupiny a lengyelskej kultúry (6. – zač. 4. tisícročia pred n. l.). Ťažisko knihy spočíva v riešení otázok genézy, chronológie a triedenia jednotlivých kultúrnych celkov na základe analýzy typov a ornamentu keramiky, systémov osídľovania v závislosti od prírodného prostredia a hospodárskej úrovne a sociálnej štruktúry spoločenstva, v opise staviteľstva a typov obytnej architektúry.
Hospodárske a spoločenské pomery a duchovný svet neolitických populácii osvetľuje monumentálna architektúra, pohrebiská a inventáre umeleckej povahy, antropomorfné a zoomorfné nádoby a samostatná plastika. Juraj Pavúk sa venuje aj fenoménu tzv. rondelov, čo boli monumentálne architektúry, ktoré sa u nás vyskytovali v období lengyelskej kultúry. Tvorili ich viacnásobné, na niektorých miestach prerušené priekopy. Dodnes sa vedú diskusiu o ich význame a využití. Autor knihy spolu so slovenským astronómom V. Karlovským zistil, že tieto monumentálne stavby (niekedy mali priemer viac ako 200 m), sú astronomicky orientované na pohyby Mesiaca.
Z analýzy archeologických prameňov viacerých druhov vyplýva, že počas kultúry s mladou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny dochádzalo k z zmene vlastníctva pôdy a distribúcie úrody.
