Cenu každoročne udeľuje Slovenské národné múzeum, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a redakcia časopisu Pamiatky a múzeá, revue pre kultúrne dedičstvo. V kategórii Expozícia – Výstava ju získal projekt Archeopark Cífer-Pác. Archeopark vznikol vďaka tvorivej spolupráci mnohých zainteresovaných predstaviteľov obce, staviteľov, archeológov a architektov. Stoja za ním predovšetkým tri inštitúcie: Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Archeologický ústav SAV v.v.i. v Nitre a obec Cífer.
Niekedy na začiatku 4. storočia, približne v období panovania rímskeho cisára Konštantína Veľkého (vládol 306–337), prišla do dnešného Cífera-Pácu rímska vojenská stavebná jednotka. Jej úlohou bolo vybudovať pre miestne germánske (kvádske) knieža reprezentatívne sídlo. Mala to byť rezidencia vybavená všetkými základnými vymoženosťami rímskeho obytného komfortu. Vtedy sa začal príbeh, ktorý trval zhruba jedno storočie. Až po začiatok 5. storočia stál veľmožský dvorec ako symbol spoločenskej prestíže miestneho vládcu a jeho úzkych vzťahov s mocným partnerom – s Rímskou ríšou. Potom, ako Kvádi naše územie opustili, rezidencia chátrala až sa celkom rozpadla. Miesto bolo na dlhú dobu odsúdené na zabudnutie.
V roku 1965 Viliam Kráľovič, roľník a archeológ-amatér objavil na pooranom poli, neďaleko mlyna v Cíferi-Páci fragmenty starej keramiky. Následný pedantný výskum Archeologického ústavu SAV pod vedením dr. Titusa Kolníka odkryl staré neskoroantické sídlo. Trvalo to 12 rokov (1969 až 1980). Myšlienka prezentácie významného archeologického náleziska formou archeoparku vznikla v roku 2016. Celý proces významne akcelerovalo pridelenie nenávratnej finančnej dotácie v rámci programu cezhraničnej spolupráce Európskej únie Interreg CZ-SK v roku 2022.
Archeopark pozostáva z dvoch súčastí. Exteriérovú expozíciu predstavujú repliky rímskych a germánskych stavieb v pôvodných rozmeroch a urbanistických vzťahoch.
Interiérová expozícia je umiestnená do zrekonštruovanej budovy novovekého mlyna a aj preto dostala symbolický názov Cesta zrnka. Dokumentuje vývoj osídlenia v regióne od mladšej doby kamennej po vrcholný stredovek. Akokoľvek je priestor archeoparku atraktívne stvárnený, bez živého obsahu oslovujúceho širokú verejnosť by zostal odsúdený na vädnúcu kulisu. Vzdelávacie programy a zážitková archeológia sú cestami, ktorými sa prevádzkovateľ (obec Cífer) snaží osloviť svojich návštevníkov. Kolektív, ktorý ho spravuje, má na zvládnutie tejto výzvy výborné predpoklady.
Web projektu: www.archeoparkcifer.sk