Dolné Pohronie patrí k oblastiam, ktoré majú z archeologického hľadiska obrovský historický význam a potenciál, čo dokumentujú jednak ojedinelé nálezy, ale aj jednotlivé bohaté lokality poskytujúce dôležité informácie o osídlení daného územia v rôznych etapách pravekého a stredovekého vývoja, vďaka ktorým môžeme úspešne rekonštruovať život našich predkov.
Najnovšie zaujímavé výsledky priniesli výskumy v kastastri obce Želiezovce. Výskumy tu už v roku 1932 začala osobnosť ochrany pamiatok na Slovensku Václav Mencl. Na podnet miestneho roľníka realizoval archeologický výskum v mieste zaniknutého kostola v Želiezovciach.
Bádatelia z Archeologického ústavu SAV nadviazali na prácu V. Mencla a od roku 2015 sa opäť začali intenzívne zaujímať o lokality v Želiezovciach. Na základe podrobných povrchových prieskumov sa ukázalo, že sa tu nachádza významná polykultúrna lokalita, ktorá bola intenzívne osídlená už od mladšej doby kamennej (neolitu) a ľudia tu žili až do obdobia neskorého stredoveku.
Nedeštruktívne archeologické metódy
V posledných rokoch sa tu uskutočnili viaceré povrchové zbery spojené s nedeštruktívnym prieskumom za využitia magnetometra, ide o nedeštruktívnu archeologickú metódu, ktorá umožňuje získať komplexný vedecký pohľad na osídlenie. Získané výsledky zo širšieho skúmaného priestoru priniesli prekvapivé poznatky, a doložili osídlenie Želiezoviec vo viacerých historických obdobiach.
Archeológovia zachytili dve rozsiahle neolitické sídliská, osídlenie z doby bronzovej, z doby laténskej a z doby rímskej. Magnetometrickým prieskumom sa podarilo objaviť jedno z najväčších pohrebísk z doby laténskej na území Slovenska, a získal sa aj pôdorys rozsiahleho stredovekého osídlenia.
Doložené včasno a vrcholno stredoveké osídlenie možeme na základe získaných nálezov zaradiť k jednému z väčších obchodných centier spojeného s mýtnou stanicou, vďaka ktorému obchod prekvital na všetky svetové strany. Bohaté obchodné kontakty so vzdialenými regiónmi potvrdili početné nálezy, ktoré sa na lokalitu dostali zo západnej, severnej (oblasť Škandinávie) aj východnej Európy. Doložené sú aj obchodné trasy siahajúce až na juhovýchod, do oblasti Byzantskej ríše.
Marcus Aurelius na Hrone
Avšak najdôležitejším objavom je zachytenie rímskeho poľného pochodového tábora, ktorého existenciu v tejto časti Pohronia hladali bádatelia už desiatky rokov. Analýza magnetometrie ako i samotné nálezy datujú tábor do druhej polovice 2. storočia n. l., čo znamená, že bol založený v období tzv. markomanských vojen, počas ktorých na našom území operovali rímske légie pod vedením samotného rímskeho cisára a filozofa na tróne Marca Aurelia, za účelom pacifikácie útočných germánskych kmeňov, ktoré opakovane prenikali a plienili územie Rímskej ríše.
Keďže ide o nateraz jediný zachytený rímsky poľný pochodový tábor v blízkosti rieky Hron, môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že práve tu, ako Marcus Aurelius píše v závere prvej časti svojho filozofického pojednania Hovory k sebe samému, vzniklo úplne prvé knižné dielo na území dnešného Slovenska.
Petra Chebenová, Michal Cheben, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
Foto: autori