Dlhoročná úspešná spolupráca archeológov – bádateľov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a National Council for Culture, Arts and Letters, State of Kuwait v mesiacoch február – začiatok apríla 2016 vyústila do šiestej výskumnej kampane Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Failaka v Perzskom zálive. Jej cieľom bolo pokračovanie vo vykopávkach na rozsiahlej osade Al-Qusur zo 7-9. storočia n. l.
Doterajšie práce z rokov 2004-2009 boli verejnosti sprístupnené v dvoch knižných publikáciách i v podobe prednášok a výstavy na Slovensku i v Kuvajte. Na tohoročnej sedemtýždňovej kampani sa okrem kuvajtských partnerov podieľalo 11 slovenských odborníkov – archeológov, technikov a reštaurátorov. Ich cieľom bolo odkryť a novými metódami (fotogrametria, digitalizácia, 3D rekonštrukcia) zdokumentovať najväčšiu obytnú stavbu osady, patriacej prežívajúcej kresťanskej nestoriánskej komunite vo včasnoislamskom období. Kuvajtská strana zabezpečila časť materiálnej stránky misie a snímkovanie stavebného komplexu zo vzduchu.
Výnimočné objavy
K pozoruhodným výsledkom tohoročných aktivít patrí odkrytie nových dobre zachovalých priestorov paláca zo 7. storočia po Kr. Ide o vyspelú architektúru, tradične budovanú z nepálených tehál na kamenných murovaných základoch. Počas výskumu sa podarilo rozpoznať viacero cenných technických detailov. Azda najzaujímavejším zistením bolo odkrytie spodnej časti kamennej veže so systémom kanálov.
Podľa prvých analýz ide o tzv. windcatch-tower, windcatcher – dômyselný spôsob ochladzovania interiérov pomocou prúdenia vzduchu, zachytávaného otvormi vo vežovej nadstavbe, ktorý svedčí o mimoriadnej technickej vyspelosti tamojšej komunity. Tento systém ventilácie bez energetickej náročnosti bol v minulosti rozšírený najmä v oblasti Iránu a stredného Východu, neskôr aj v severnej Afrike. Súčasná architektúra sa k tomuto princípu opätovne experimentálne vracia. Zdá sa, že náš nález patrí k najstarším dokladom tejto dávnovekej klimatizácie vôbec.
Palácová stavba poskytla aj pozoruhodný súbor atraktívnych keramických a sklených nádob, štukové kachličky i kolky zdobené zvieracími motívmi a kresťanskými symbolmi a k spresneniu datovania popri aplikovaných prírodovedných analýzach prispela i vzácna byzantská minca.
V konkurencii viacerých zahraničných expedícií slovenskí archeológovia mali príležitosť demonštrovať efektívne pracovné nasadenie a využívanie najnovších metód archeologickej prospekcie, dokumentácie a analytických interpretačných postupov. O pozoruhodných tohoročných výsledkoch slovenskej misie informovala aj kuvajtská tlač a na základe pozvania vedúci výskumného tímu mali reprezentatívnu prednášku na prestížnej Kuvajtskej univerzite. Zásluhu na úspešnom výsledku práce pracovníkov Archeologického ústavu SAV malo aj Veľvyslanectvo Slovenskej republike v Kuvajte. O dosiahnutých výsledkoch informuje webová stránka Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie (www.kuwaitarcheol.com). Kuvajtská strana ponúka viacročnú zmluvu ako základ budúcej ďalšej spolupráce.
Karol Pieta, Matej Ruttkay
