Dňa 2. decembra 2025 sa konalo v Bratislave Valné zhromaždenie Učenej spoločnosti Slovenska. Rada UčSS pri tejto príležitosti udelila akademikovi, prof. PhDr. Jozefovi Bátorovi, DrSc., cenu Učenej spoločnosti Slovenska „za mimoriadny medziodborový vedecký výstup za súbor priekopníckych prác multidisciplinárnej archeológie v medzinárodnom kontexte“.
Prof. Bátora, ako vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV, v. v. i. v Nitre uplatňoval interdisciplinaritu vo svojom vedeckom výskume takmer od počiatku svojej profesionálnej kariéry. Výrazne to potvrdil aj v rozsiahlej dvojzväzkovej monografii o pohrebisku zo staršej doby bronzovej v Jelšovciach na JZ Slovensku (Kiel 2000), ktorej súčasťou je aj sedem apendixov z rôznych vedných odborov, počnúc absolútnym datovaním (Berlín), pokračujúc antropologickými analýzami ľudských kostier (Göttingen, Nitra) a nasledovnými chemickými analýzami kovových predmetov a ozdôb (Mannheim) až po infračervenú spektroskopickú analýzou jantárových perál (New York).
Predsedníctvo UčSS v sprievodnom slove uviedlo podnet, ktorý priamo inšpiroval udelenie tohto ocenenia: Jozef Bátora ako spoluriešiteľ v medzinárodnom ERC projekte v spolupráci s vedeckými pracovníkmi Ústavu pre pokročilú genetiku a antropológiu Max Planck Inštitútu v Lipsku a Nemeckého archeologického ústavu so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom, v areáli opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch, v polohe Fidvár, odobral v rokoch 2023-2024, vzorky z kultúrnych vrstiev a obydlí, z ktorých sa v laboratóriu podarilo novou genetickou analýzou získať ľudskú jadrovú DNA (doteraz sa takéto DNA analýzy dali získať iba z ľudských a zvieracích kostí). Túto revolučnú metódu, v genetickej analýze, ktorá bola vo Vrábľoch uplatnená ako na jednom z prvých pravekých nálezísk na svete v otvorenom priestore, priniesol svojím výskumom prof. Svante Pääbo, ktorý vedie uvedený ústav v Lipsku a v roku 2022 mu za tento vynález udelili Nobelovu cenu.