Voda je základnou podmienkou života. To platí oveľa viac na ostrove v nehostinnej púštnej krajine. Osemčlennému výskumnému tímu z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. sa v rámci spoločného kuvajtsko-slovenského dlhodobého výskumného projektu s National Council for Culture, Arts and Letters (NCCAL) pod vedením M. Ruttkaya v uplynulých mesiacoch podaril unikátny odkryv. Pri výskume nestoriánskej osady Al-Qusur zo 7. – 8. storočia nachádzajúcej sa v centrálnej časti ostrova Failaka v Arabskom zálive, objavili pod nánosmi piesku veľkorozmernú studňu s vnútorným rozmerom 4,5 x 4,1 m a hĺbkou približne 3,3 m od dnešného povrchu, čo je 1,2 m nad úrovňou mora.
Studňa sa nachádza vo vnútri dobového dvorca s rozmermi 38,5 x 34,2 m medzi centrálnou obytnou budovou s rozmermi 10 x 9,7 m vybudovanou z hlinených nepálených tehál a ohradou. Spodná časť studne je vyhĺbená do podložného kameňa (bedrock) a hornú tvorí kamenný múr. Do studne vedú na jej západnej strane kamenné schody, ktorými sa dalo zísť na ploché dno s priehlbinou na pohodlnejšie vyberanie vody. Po odkrytí severnej polovice studne začala do nej prúdiť mierne slaná voda. Pohľad na trblietajúcu sa hladinu vody v objekte staršom ako 1200 rokov bol nielen pre archeológov, ale aj pre verejnosť doslova zázrak, ktorý vyvolal veľký záujem všetkých skupín obyvateľstva i médií.
Prvé výsledky
Studňa a jej zásypy sú doslova pokladom nielen pre archeológov ale aj pre ďalších špecialistov. Vďaka vlhkému prostrediu sa v nej zachovalo množstvo rôznych častí zuhoľnatených rastlín, napríklad semien či peľov, plodín, burín. Časť z nich je už v špecializovaných laboratóriách a druhá časť z nich sa bude precízne odoberať priamo na mieste v ďalšom roku výskumu. Je veľmi pravdepodobné, že na ich základe sa bude dať rekonštruovať spôsob života vtedajšieho obyvateľstva (čo sa pestovalo, čo sa jedlo),
a zároveň bude možné modelovať vtedajšie prírodné prostredie a klimatické pomery v regióne. Prvé rádiouhlíkové analýzy naznačujú jej datovanie do záverečnej tretiny 7. storočia a prvých dvoch tretín 8. storočia.
Samotný objekt je významný aj tým, že svojim vzhľadom a stavom zachovania je doslova predurčený na prezentáciu. So studňou, sú prepojené ďalšie objekty a systém nadzemných a podzemných kanálov. To naznačuje že studňa mohla byť využívaná aj technologicky pri rôznych činnostiach a nedá sa vylúčiť, že objekt, alebo jeho časť mohol v niektorých obdobiach slúžiť ako cisterna. Práve doskúmanie druhej polovice studne a výskum priľahlých objektov, ako i analýza vnútorných sedimentov studne budú úlohou budúcoročnej výskumnej sezóny.
Výskum navštívili okrem predstaviteľov NCCAL a Kuvajtského národného múzea aj veľvyslanci Nemecka a Vatikánu.
Matej Ruttkay