Rôzne techniky a kompozície exteriérovej výzdoby obvodových stien domov
Neolit, eneolit, doba bronzová
Mgr. Jozef Ďuriš, PhD.
VEGA-2-0062-21 (Odraz sociálno-ekonomických zmien v štruktúre zakladania a budovania pravekých sídlisk)
Povrchová úprava obvodových stien domov, vrátane exteriérovej/interiérovej výzdoby plošných povrchových omietok obvodových stien bola pravdepodobne pomerne bežnou súčasťou pravekých stavieb, pričom jej výskyt sa sporadicky objavuje v našom prostredí už v starom neolite, pričom od mladého neolitu sa jeho frekvencia zvyšuje (najmä v priestore juhovýchodnej Európy), ale postupne aj v strednej Európe. V neskoršom období (eneolite) sa na našom území povrchová úprava a výzdoba stien objavuje už pomerne častejšie a v dobe bronzovej (vrátane náročnej plastickej výzdoby stien) sa pravdepodobne stala štandardom (čo potvrdzujú aj viaceré nové nálezové kontexty).
Napriek tomu, že plošná povrchová úprava obvodových sien, konkrétne ich plošného povrchového omazu (respektíve povrchovej omietky) nesúvisela priamo s konštrukciami stien jednotlivých stavieb, vytvára špecifický zdroj informácii, ktoré poskytujúci hneď niekoľko informačných úrovní:
- estetický rozmer (rôznorodosť výzdobných motívov, výtvarná kompozícia, variabilnosť spôsobov/techník výzdoby – napríklad maľovaná, rytá, plastická výzdoba atď.)
- nadstavbový rozmer (symbolické, náboženské motívy – ochrana stavby pred zlými duchmi alebo pred prírodnými živlami)
- hygienický rozmer (v prípade plošných náterov s prírodnými antibakteriálnymi účinkami, prípadne náterov čiastočne pohlcujúcich zápach alebo spomaľujúcich šírenie plesní – v podobe najmä rôznych foriem vápenných alebo sadrových omietok s rôznymi prímesami, prípadne ich kombinácie.
Technológia vypaľovania vápenca, respektíve najjednoduchší spôsob výroby vápna bolo milierovanie – pomalé horenie za minimálneho prístupu vzduchu, ale pri relatívne vysokej teplote, pričom vo vnútri miliera – veľká hranica dreva, ktorá je zvonku utesnená hlinou, dochádza k chemickej reakcii, pri ktorej sa pálená hornina – vápenec mení v oxid vápenatý za uvoľňovania oxidu uhličitého. Táto technológia výroby sa udržala z obdobia praveku až do stredoveku (prípadne ranného novoveku).
- praktický rozmer – najmä u plošných povrchových náterov obvodových stien – tzv. bielenie stien (najmä biela farba a jej odtiene svetlej šedej, prípadne svetlé farby a ich odtiene – modrá/žltá/červená), zabezpečovali v interiérovej forme lepšie rozloženie a šírenie svetla v interiéroch stavieb s obmedzeným množstvom okenných otvorov, pričom v exteriérovej forme aplikovania na obvodové steny zabraňovali v letnom období prehrievaniu objektov (čiastočný odraz slnečných lúčov od plošných svetlých náterov sien)
- izolačný (konštrukčný) charakter, kedy predovšetkým vyhladená tenká plošná vrstva povrchovej omietky (väčšinou iba 1–3 mm), niekedy aj s plošným náterom mohla spomaľovať/zamedzovať povrchovej erózii hlineného výmazu stien stavieb, vďaka ochrane pre vlhkosťou vzduchu, priamym dažďom a teplotnými zmenami (vrátane negatívneho pôsobenia mrazu) na povrch obvodových stien stavieb
V rámci použitia exteriérovej/interiérovej výzdoby na plošné povrchové omietky obvodových stien vzniká však otázka, či výzdoba (najmä maľovaná výzdoba) nebola striktne aplikovaná iba v interiéri stavieb, pretože vplyvom počasia (vlhkosť vzduch, dážď, mráz) by sa maľba rôzneho charakteru nedochovala (respektíve by mohla zaniknúť už počas existencie stavby). Nie je však vylúčené, že maľovaná výzdoba bola aplikovaná na partie stien, ktoré boli systematicky kryté napríklad väčším presahom strechy alebo sa nachádzali v závetrí, kde boli chránené pred prevládajúcim smerom zrážok. Taktiež je možné, že maľovaná výzdoba (nielen priestorovo malé vzory/motívy) ale aj plošná maľovka povrchových omietok sa jednoducho pomerne často obnovovala, čo mohlo súvisieť aj bežnou sezónou opravou erodovaného hlineného výmazu, náhodne sa objavujúceho na niektorých miestach obvodových stien stavieb.
Literatúra a ostatné pramene – web link:
Caselli 1983 – C. Caselli: History of Everyday Things, London 1983.
Csányi/Stanczik 1992 – M. Csányi/I. Stanczik: Tiszaug-Kéménytető. In: I. Boná – Bronzezeit in Ungarn. Forschungen in Tell-Siedlungen an Donau und Theiss, Museum für Vor- u. Frühgesch., Frankfurt a. Main 1992, 115–119.
Čaplovič 1956 – P. Čaplovič: Hurbanovo–Bacherov majer, neolitické sídliště. Arch. Rozhledy 8, 1956, 311–321, 340–343.
Dvořák 1997 – P. Dvořák: Domček z Branča. Klenotnica slovenskej minulosti. Nedeľná Pravda 27, 1997, 26.
Ďuriš 2015 – J. Ďuriš: Architektúra domu mladšej a neskorej doby kamennej na juhozápadnom Slovensku na základe analýzy mazanice. Archaeologica Slovaca Monographiae, Studia, Tomus XXIII, Nitra 2015.
Ďuriš 2018 – J. Ďuriš: Radzovce v období popolnicových polí – Architektonická rekonštrukcia stavieb na základe analýzy mazanice. AÚ SAV Nitra 2018.
Horváth 1987 – F. Horváth: Hódmezővásárhely-Gorsza. A settlement of the Tisza culture. In: P. Raczky: (Ed.), The Late Neolithic on the Tisza region. Koassuth Press. Budapest, Szolnok 1987, 31–46.
Horváth 2007 – T. Horváth: Maszk, Balatonőszöd – Temetői Dűlő, (Nincs diacím), 2007.
Horváth 2008 – T. Horváth: Balatonőszöd – an Unusual Baden Settlement? In: M. Furholt, M. Szmyt, A. Zastwany (eds.) – The Baden Complex and the Outside World. Proceedings of the 12th Annual Meeting of the EAA in Cracow 19-24th September 2006. Studien zur Archäologie in Ostmitteleuropa Band 4. Bonn 2008, 71–89.
Karul/Eres/Özdoğan/Parzinger 2003 – N. Karul/Z. Eres/M. Özdoğan/H. Parzinger: Aşaği Pinar I. Einführung, Forschungsgeschichte, Stratigraphie und Architektur. Studien im Thrakien-Marmara-Raum 1, Mainz 2003.
Lobisser 2006 – W. F. A. Lobisser: Construction of a circular ditch system and houses of the middle Neolithic. EuroREA, Journal of (Re)construction and Experiment in Archaelology, 3/2006, 11–15.
Otte et. al. 2002 – M. Otte/Mireille David-Elbiali/Christiane Eluère/Jean-Pierre Mohen: La Protohistoire. De Boeck Université Brussels 2002.
Palliardi 1916 – J. Palliardi: Hliněné modely neolitických chýší. Časopis moravského musea zemského 16, Brno 1916, 41–52.
Raczky et. al. 1985 – P. Raczky/M. Seleanu/G. Rózsa et al.: Öcsöd-Kováshalom. The intensive Topographical and Archaeological Investigation of a Late Neolithic Site. Preliminary Report. MittArchlnst 14, 1985, 251–278.
Raczky 1987 – P. Raczky: Öcsöd-Kováshalom. A settlement of the Tisza culture. In: P. Raczky: (Ed.), The Late Neolithic on the Tisza region. Koassuth Press. Budapest, Szolnok 1987, 61–83.
Web link: http://www.iabrno.cz/agalerie/mmk.htm
Web link: https://stavba.tzb-info.cz/beton-malty-omitky/10511-vliv-historickych-prisad-na-vlastnosti-vapennych-kasi-a-malt
Web link: https://firing.wz.cz/Vapno.htm
Hlinené modely obytných a hospodárskych stavieb
Neolit, eneolit
Mgr. Jozef Ďuriš, PhD.
VEGA-2-0062-21 (Odraz sociálno-ekonomických zmien v štruktúre zakladania a budovania pravekých sídlisk)
Trojrozmerné hlinené modely/plastiky obytných a hospodárskych stavieb, spájané s ikonografiou domu sa najčastejšie vyskytovali v období neolitu a eneolitu, pričom v rámci informačných prameňov patria medzi sekundárne zdroje informácií, ktoré podávajú nepriame, avšak autentické svedectvá o stavebných konštrukciách obytných a hospodárskych stavieb. Na jednotlivé hlinené modely/plastiky pravekých stavieb, ako na hodnoverný a objektívny zdroj informácii, vzniká sporný pohľad viacerých bádateľov, a to aj vzhľadom na ich štylizovaný charakter a pomerne zjednodušenú formu vyobrazovania konštrukčných prvkov (častokrát bez detailov). Taktiež vzniká otázka, či konštrukcie a stavebné techniky, zachytené na jednotlivých hlinených modelov, interpretovaných ako (zväčša malé) hospodárske stavby (vrátane studní, prípadne pohrebné, sakrálne, opevňovacie objekty), boli pravidelne používané aj zložitejších konštrukciách, väčšinou priestranných obytných domov.
Hlinené modely/plastiky obytných a hospodárskych stavieb sa objavovali už v starom eneolite, v prostredí kultúr stredného Podunajska, Balkánu a západnej Ukrajiny, pričom jednotlivé modely prevažne pochádzali zo sídliskových nálezových kontextov. Eneolitické hlinené plastiky sa dajú podľa charakteru zobrazenia rozdeliť na viaceré skupiny. Konkrétne prvú skupinu reprezentujú exteriérové modely s obdĺžnikovým pôdorysom, zvislými stenami a sedlovou strechou (rôznych veľkostí a s rôznym zobrazením detailov). Druhú skupinu tvoria modely interiérov stavieb, kde ide o skutočné miniatúrne znázornenia vnútorného vybavenia domu (pohľad zhora na okrúhlu alebo pravouhlú štylizovanú plošinu so zaoblenými rohmi, prípadne pohľad zhora do otvorenej nádoby, ktoré spravidla stáli na hlinených nôžkach). Tretiu skupinu tvoria fragmenty alebo ojedinele celé predmety, ktoré sa k modelom domov radia iba na základe jednotlivých znakov, a to sprostredkovane cez analógie celých exemplárov, pričom ich interpretácia býva pomerne často sporná.
Literatúra:
Bar-Yosef/Belfer-Cohen 1992 – O. Bar-Yosef/A. Belfer-Cohen: From foraging to farming in the Mediterranean Levant. In: Gebauer A. B., Price T. D. (eds) – Transition to agriculture in Prehistory. Madison, Wisconsin: Prehistory Press, 1992, 21–48.
Böhm 1941 – J. Böhm: Kronika objeveného věku. Praha 1941.
Caselli 1983 – C. Caselli: History of Everyday Things, London 1983.
Dvořák 1997 – P. Dvořák: Domček z Branča. Klenotnica slovenskej minulosti. Nedeľná Pravda 27, 1997, 26.
Kaminská 2007 – Ľ. Kaminská: Praveké osídlenie pieskovej duny Veľká Moľva v Číčarovciach. Slov. Arch. 55, 2007, 203–260.
Kováč a kol. 1998 – D. Kováč a kol.: Kronika Slovenska 1. Od najstarších čias do konca 19. storočia. Fortuna Print Bratislava 1998.
Marianovič 1993 – B. Marianovič: Les Balkans Centraux et la Pannonie du Sud, Atlas du Neolithique européen, L´Europe orientale, E.R.A.U.L. No. 45, Liége, 1993, 111–126.
Müller-Karpe 1968 – Müller-Karpe: Handbuch der Vorgeschichte. Band II. Jungsteinzeit. München 1968.
Němejcová-Pavúková 1987 – V. Němejcová-Pavúková: Záchranný výskum v Kočíne. AVANS 1986, 1987, 75–76, 135.
Novotný 1963 – B. Novotný: Fragment hlineného modelu zo Štefanovej. Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Musaica 14 (III), Bratislava 1963, 5–10.
Ondruš a kol. 1996 – V. Ondruš a kolektív: Pravěk Moravy, Brno 1996.
Palliardi 1916 – J. Palliardi: Hliněné modely neolitických chýší. Časopis moravského musea zemského 16, Brno 1916, 41–52.
Pavlů 2007 – I. Pavlů: Tvar a idea neolitického domu. Pravěk NŘ 15/2005, Brno 2007, 13–23.
Pavúk/Šiška 1971 – J. Pavúk/S. Šiška: Neolitické a eneolitické osídlenie Slovenska. Slov. Arch. 19, 1971, 319–364.
Podborský 1993 – V. Podborský: Na prahu doby kovové (eneolit) – Jordanovská skupina. In: autorský kolektiv, Pravěké Dějiny Moravy, Brno 1993, 158–160.
Raczky et. al. 1985 – P. Raczky/M. Seleanu/G. Rózsa et al.: Öcsöd-Kováshalom. The intensive Topographical and Archaeological Investigation of a Late Neolithic Site. Preliminary Report. MittArchlnst 14, 1985, 251–278.
Raczky 1987 – P. Raczky: Öcsöd-Kováshalom. A settlement of the Tisza culture. In: P. Raczky: (Ed.), The Late Neolithic on the Tisza region. Koassuth Press. Budapest, Szolnok 1987, 61–83.
Seferiades 1993 – M. Seferiades: La Grece, Atlas du Neolithique européen, L´Europe orientale, E.R.A.U.L. No. 45, Liége, 1993, 7–60.
Tichý a kol. 2001 – R. Anýž/H. Dohnálková/I. Dohnálková/L. Ducháč/M. Končelová/M. Slezák/E. Stachová/M. Štěpán/R. Thér/A. Tichá/R. Tichý: Příspěvek k poznání stavby pravěkého domu kůlové konstrukce. Živá archeologie, (Re)konstrukce a experiment v archeologii 2, 2001, 45–74.
Vladár 1962 – J. Vladár: Výskum v Branči pri Nitre v roku 1961. Arch. Rozhledy 14, 1962, 308–327, 329–333.
Vladár/Lichardus 1968 – J. Vladár/J. Lichardus: Erforschung der frühäneolitischen Siedlungen in Branč. Slov. Arch. 16, 1968, 263–352.