Na začiatku jesene sa Martin Kvietok z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. zúčastnil archeologického projektu výskumu pravekých nákolných stavieb v korutánskom jazere Wörthersee v juhovýchodnom Rakúsku.
Nákolné stavby sú objekty a obydlia, ktoré postavili na konštrukcii vytvorenej z drevených kolov a zapustenej priamo do jazera. Vďaka vhodným podmienkam vo vodnom prostredí sa drevené časti veľmi dobre zachovali.
Od roku 2011 sú tieto pamiatky zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do skupiny chránených lokalít bolo zapísaných 111 z viac ako 1000 známych archeologických nálezísk v šiestich krajinách okolo Álp (Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko). Tvoria ju pozostatky prehistorických nákolných osád z obdobia 5 000 až 500 pred n. l., ktoré sa nachádzajú pod vodou, na brehoch jazier, pozdĺž riek alebo v mokradiach a ponúkajú výnimočné podmienky na ochranu organických materiálov, ako je drevo, textílie, rastlinné zvyšky. a kosti. Vďaka vlhkému prostrediu sa dochovalo množstvo predmetov z organických materiálov. Tieto lokality poskytujú mimoriadne podrobný obraz o sociálnych, ekonomických a ekologických interakciách prehistorických populácií.
Medzinárodný výskum
Výsledky viac ako 150-ročného výskumu na miestach nákolných stavieb mali značný vplyv na pochopenie vývoja raných agrárnych spoločností neolitu a doby bronzovej vo všeobecnosti, a najmä interakcií medzi regiónmi v priestore Álp. Jednou z novoobjavených lokalít je aj rakúska lokalita Kapuzinerinsel. Výskum je realizovaný pod vodnou hladinou a tím pracovníkov pozostáva z potápajúcich archeológov. Tieto zručnosti sú v krajinách bez mora veľmi vzácne, a preto si aj Rakúsko vypomáha kolegami z okolitých krajín. Takýmto spôsobom sa kreujú úspešné medzinárodné vedecké tímy.
V projekte Kapuzinerinsel 2024 išlo o prvý výskum pod vodnou hladinou na danom jazere. Výskum viedla rakúska kolegyňa Marie-Claire Ries z Univerzity v Innsbrucku. Prvé prieskumné práce sa realizovali už v roku 2022. Na základe prvotných nálezov je lokalita situovaná na západný okraj ostrova Kapuzinerinsel.
Počas prieskumu boli získané nálezy z obdobia staršieho eneolitu (okolo r. 4000 pred n. l., neskorá doba kamenná).
Na základe prieskumných prác sa určila plocha pre plošný archeologický odkryv. Výskum sa realizoval na dvoch plochách. Prvá na brehu ostrova a druhá cca 20 m juhozápadne od brehu na dne jazera. Pri výskume bola využitá sektorová metóda, kedy sa plocha rozdelí na menšie štvorce 1 x 1 m. Vďaka takejto metóde sa plocha skúma a dokumentuje veľmi podrobným spôsobom. Dno sa nachádzalo v hĺbke 1,80 – 1,20 m. Na výkopové práce pod vodou sa v takýchto podmienkach využívajú odsávacie zariadenia, ktoré využívajú podtlak pretekajúcej vody. V rámci každého sektoru boli postupne odstraňované jazerné sedimenty, resp. zvyšky kultúrnych vrstiev. Po identifikovaní drevených kolov bola celá plocha štvorcov fotogrametricky zdokumentovaná, koly boli geodeticky zmerané. Zároveň sa odoberali vzorky driev na analýzy.
Počas tejto sezóny sa podarilo preskúmať plochu s rozlohou 25 m2, na ktorej sa identifikovalo viac ako 130 drevených kolov. Zo všetkých boli odobrané vzorky na dendrochronologické datovanie veku pomocou letokruhov. Sediment, ktorý sa pri výskume odstraňoval obsahoval ďalšie cenné informácie v podobe makrozvyškov keramiky, kostí, uhlíkov a botaniky, ktoré sa získavali preplavením na archeologickej základni. Analýzy získaného materiálu budú ďalej pokračovať v laboratóriách vo Švajčiarsku.
Martin Kvietok, Klaudia Daňová, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
Foto: archív Marie-Claire Ries, ORF