Zaniknutý kostola Zjavenia Pána v Ostrej Lúke sa prvý raz spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantom a v roku 1681 bol aj uznaný ako takzvaný artikulárny kostol pre Zvolenskú župu. Počas povstania Františka II. Rákociho v roku 1709 bol kostolík spolu s kryptou rodiny Ostrolúckych vyplienený. V roku 1742 bol v blízkosti kaštieľa vystavaný nový kostol a pôvodný začal postupne chátrať. Následne v roku 1745 zhorela drevená fara a kostol zanikol.
Podľa zápisov z Primaskeho archívu v Ostrihome bol dobovo kostol fília zvolenskej rímsko-katolíckej farnosti. Ešte podľa vizitácie v prvej tretine 18. storočia bol kostol funkčný. Podľa vizitácie z roku 1713 mal plochý drevený strop (rámový) v lodi a zaklenuté sanktuárium a zrejme aj sakristiu. V interiéri sa mala podľa opisu nachádzať murovaná (kamenná) kazateľnica, tri drevené maľované empory (chóry). lavice a jeden oltár Sv. Trojice. Interiér bol upravovaný v rannom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica z tromi zvonmi, farská budova škola.
Od začiatku augusta 2024 realizovali archeológovia na lokalite kostola Zjavenia Pána v areáli cintorína v obci Ostrá Lúka výskum, ktorý sa robil plošnou formou a kostol sa kompletne odkryl. Nadviazali tak na svoju prácu z marca 2024, keď na lokalite vykopali niekoľko rezov. Podklady pre výskum získala vďaka geofyzikálnemu výskumu, ktorý naznačil základnú pôdorysnú dispozíciu kostola.
Výskum realizoval Archeologický ústav SAV, v. v. i. v spolupráci s Katedrou archeológie UKF v Nitre, Katedrou archeológie stredoveku ELTE v Budapešti a obcou Ostrá Lúka, pod vedením Petra Debnára, Jána Beljaka, Maxima Mordovina a Alberta Loydla. Financoval ho majiteľ kaštieľa Ostrolúckych pán Róbert Dičér a projekt letnej školy archeológie podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
Archeológovia skúmali kostol sektorovou metódou s ponechanými kontrolnými blokmi. Kompletne sa im podarilo odkryť pôdorys kostola s obdĺžnikovou loďou a pravouhlým presbytériom, ku ktorému bola sekundárne pristavaná sakristia. Jeho celkový rozmer je 17 m x 7,3 – 8,7 m. Hrúbka muriva lode, presbytéria a sakristie je 0,9 m. Zachoval sa aj v stup do kostola zo západnej strany so šírkou 1,7 (samotný vstup 0,9) m aj s deštruovanými osteniami portálu. V západnej stene lode je sekundárne zamurovaný vstup so šírkou 1,5 m a v južnej stene je identifikovateľný ďalší zamurovaný so šírkou 1,5 m. Vstup do sakristie s presbytéria má šírku 0,95 m.
Pod východnou štvrtinou lode kostola sa objavila zachovaná krypta s kvalitnou valenou klenbou a schodiskom z južnej strany. Celkový pôdorys krypty je 2,7 x 2,9 m a výška 1,65 m. V poslednej etape kostola bola v lodi umiestnená podlaha z tehál. V sakristii a v presbytériu sa nachádzala liata maltová podlaha. Zrejme zo statických dôvodov bola prestavaná západná časť lode kostola a k jej vonkajšej južnej stene bol primurovaný oporný pilier.
Na základe aktuálnych zistení archeologického výskumu archeológovia predpokladajú, že kostol vznikol najneskôr v posledných desaťročiach 13. storočia. V prvej etape bola vybudovaná loď s pravouhlým presbytériom, ku ktorému bola v 14. storočí pristavaná sakristia. Rovnako ešte v stredoveku bola vybudovaná krypta pod východnou časťou lode. V období ranného novoveku postavili aj múr opevnenia, ktorý kostol a cintorín obkolesoval na ploche cca 0,1 ha. Mal hrúbku 0,9 m.
Zaujímavým nálezom je náhrobná platňa objavená pri vonkajšom juhozápadnom nároží kostola a spodná časť stredovekej kamennej krstiteľnice, ktorá bola zachytená v sekundárnej polohe pri vstupe do krypty. Poznáme aj zrejme jej hornú časť, ktorá bola objavená už dávnejšie a je umiestnená v expozícii v priestoroch kaštieľa.
Zaniknutý kostol Zjavenia Pána bude po doskúmaní a pamiatkovej prezentácii ďalším atraktívnym miestom na turistických trasách, ktoré Ostrou Lúkou prechádzajú, vrátane známej Barborskej cesty, ktorá pokračuje na hrad Peťuša a Pustý hrad vo Zvolene, s odbočkou aj na hradisko Gunda.
V prípade tohto výskumu sa teším s unikátnej spolupráce miestnej a regionálnej samosprávy s univerzitným a akademickým prostredím, ktorú podporil súkromný podnikateľ, ktorý zabezpečí aj rekonštrukciu objektu pre širokú verejnosť.
Ján Beljak
Fotografie: Ján Beljak, Peter Debnár, Albert Loydl, Mária Putško. Fotografie z dronu: Peter Pastucha a Pavel Albert.