Vyšla prvá z monografií o slávnej kniežacej hrobke z Popradu:
Poprad-Matejovce. Ein Kammergrab des 4. Jahrhunderts n. Chr. im Zipser Land
Fundkatalog, Tafeln und Pläne
Monografická séria „Poprad-Matejovce. Komorový hrob zo 4. storočia n. l. na Spiši“, 1. zväzok.
Autori: Nina Lau, Karol Pieta und Tereza Štolcová
Do knihy tak isto prispeli: L. O. Brandt, P. Červeň, K. Göbel, J. Göpfrich, M. Habánová, M. Hajnalová, Š. Hritz, Z. Hukeľová, J. Jakab, J. Meurers-Balke, J. Mihályiová, S. Mitschke, J. Nowotny, P. Prohászka, P. Roth, D. Schaarschmidt, U. Schmölcke, W. H. Schoch, U. Tegtmeier, I. Vanden Berghe, J. Zajonc und G. Zink.
Vydal Archeologický ústav SAV pod vedením Mateja Ruttkaya a Centrum pre baltskú a škandinávsku archeológiu v Nadácii Schleswig-Holsteinische Landesmuseen Schloss Gottorf pod vedením Clausa von Carnap-Bornheima.
Vznik knihy „Komorový hrob z Popradu-Matejoviec“ sa realizoval v rámci spoločného, medzinárodného a interdisciplinárneho výskumného projektu Centra pre pobaltskú a škandinávsku archeológiu (ZBSA) a Archeologického ústavu SAV v Nitre. Na vedeckom hodnotení sa spoločne podieľa približne 20 kolegov zo siedmich európskych krajín. Konzervácia dreva, textilu a kože sa uskutočnila v úzkej spolupráci s Centrálnou dielňou Archeologického múzea pri Nadácii Šlezvicko-Holštajnských štátnych múzeí, v zámku Gottorf, v Schleswigu.
Pohľad na postupné odkrývanie skeletov (foto: M. Ruttkay, AÚ SAV).
Medzinárodný výskumný tím archeológov z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Christian-Albrechts-Universität zu Kiel už siedmu sezónu vo Vrábľoch skúma jednu z najväčších stredoeurópskych sídliskových aglomerácii roľníkov z mladšej doby kamennej z obdobia približne medzi rokmi 5250–4950 pred Kr. Tri sídliskové areály majú celkovú rozlohu približne 50 ha. Jeden z areálov bol v záverečnej etape fungovania opevnený jednou, resp. dvomi priekopami, čo je v tej dobe v strednej Európe absolútne výnimočné. Podrobný geofyzikálny prieskum potvrdil prítomnosť viac ako 300 dlhých domov. V jednotlivých etapách fungovania osady mohlo byť naraz pravdepodobne využívaných 50 až 70 domov.
Už v minulých sezónach sa v priestore priekop, resp. v ich blízkosti, odkryli regulárne hroby, ale aj ľudské skelety uložené/pohodené na dne priekopy. V tomto roku sa v priekope pri jednom zo vstupov odkryla kumulácia ľudských kostí, z ktorých sa vypreparovalo najmenej 35 skeletov. Telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách – na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v natiahnutej, akoby “žabej” polohe a pod. Temer všetkým chýbala hlava. Našla sa iba jedna detská lebka a jedna časť sánky. Už počas odkryvu sa ukázali na kostiach viaceré pôvodné zlomeniny.
Začistený pôdorys jedného zo vstupov do osady (foto: I. Cheben, AÚ SAV).
Sprievodné nálezy sa pri telách vyskytli v minimálnom množstve. Zaujímavé sú napríklad prevŕtané ľudské zuby, ktoré mohli byť súčasťou akýchsi amuletov. Podľa prvých zistení sú medzi mŕtvymi vo veľkej miere mladiství (adolescenti).
Teraz čaká na interdisciplinárny medzinárodný tím celý súbor ďalších úloh, ktoré pomôžu v laboratóriách rozlúštiť, či išlo o zabitých jedincov, obete epidémie, pozostatky po kultových obradoch, či to boli príslušníci so vzájomnými genetickými väzbami, či boli hlavy nasilu oddelené (odrezané, odseknuté?), alebo k ich oddeleniu prišlo až po rozklade tela, a pod. Následne bude možné dešifrovať viaceré otázky o sociálnej kategorizácii vtedajších obyvateľov, pravdepodobne aj o rodiacej sa sociálnej nerovnosti v podmienkach raných poľnohospodárskych spoločností a azda aj k rekonštruovať spôsob fungovania a odhaliť príčiny zániku tejto rozsiahlej aglomerácie.
Odkrytá kumulácia ľudských skeletov nad dnom priekopy (foto: I. Cheben, AU SAV).
Autori správy: Ivan Cheben, Zuzana Hukeľová, Matej Ruttkay (Archeologický ústav SAV, v. v. i.), Martin Furholt, Maria Wunderlich (Christian-Albrechts-Universität Kiel)
Vedúcim archeologického výskumu za Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i., Nitra: PhDr. Ivan Cheben, CSc.
Vedúcim výskumu zo strany Inštitútu pre praveké a včasné dejiny Christian-Albrechts-Universität Kiel: je Prof. Dr. Martin Furholt.
Výskum sa realizuje v rámci projektov DFG (CRC 1266), APVV a VEGA a za podpory Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Zľava: prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., predseda SAV; Jozef Chudík, RTVS; Mgr. Tereza Štolcová, PhD., PhDr. Karol Pieta, DrSc. a doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., AÚ SAV, v.v.i.; Mgr. Michal Kšiňan, PhD., Úrad SAV (Foto: K. Gáliková SAV).
Dňa 30. júna 2022 sa v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach uskutočnilo slávnostné podujatie, pri ktorom boli udelené ceny SAV za vynikajúce výsledky dosiahnuté vo vedeckovýskumnej práci, v medzinárodnej vedecko-technickej spolupráci a za popularizáciu vedy.
Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy si z rúk predsedu SAV prof. RNDr. Pavla Šajgalíka, DrSc. prebral aj kolektív autorov: PhDr. Karol Pieta, DrSc., doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., Mgr. Tereza Štolcová, PhD., Mgr. Zbigniew Robak, PhD., z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a Róbert Benkovits, Marína Juríčková a Jozef Chudík z RTVS, za sériu populárno-vedeckých dokumentárnych filmov „Slovenskí archeológovia,“ ktorá prístupnou formou priblížila verejnosti významné slovenské i zahraničné archeologické pamiatky mapované slovenskými odborníkmi.
Všetky dokumentárne filmy o Slovenských archeológoch sú prístupné aj v archíve RTVS:
Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i. (založený v roku 1939) je moderné pracovisko, ktoré v súčasnosti zamestnáva viac ako 70 odborných a vedeckých pracovníkov – archeológov, ale pracujú tu aj kolegovia z viacerých spolupracujúcich prírodovedných disciplín. Bližšie o pracovisku pozri www. sav.sk/Science groups/Historical sciences/Institute of Archaeology; www. archeol.sav.sk. Ústav je v spojení s viacerými slovenskými univerzitami samostatným školiacim pracoviskom pre troj (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre) a štvorročné (Univerzita Komenského Bratislava) štúdium v externom a internom režime v odbore archeológia. Po jeho úspešnom absolvovaní doktorand získa titul „Philosophiae doctor“ (PhD.) V súčasnosti interní doktorandi počas štúdia dostávajú nezdanené štipendium vo výške 807 € mesačne a po úspešnej dizertačnej skúške 940 € mesačne. Doktorandi vedení renomovanými školiteľmi majú na ústave dobré pracovné podmienky a sú spravidla okamžite zapojení do výskumných projektov, čo zlepšuje ich komunikáciu vo výskumnom priestore, pracovnú mobilitu a materiálové i technické vybavenie. Ponúkané témy dizertačných prác vychádzajú z potrieb súčasného archeologického výskumu v stredoeurópskom priestore a môžu byť pre ich budúcich riešiteľov dobrým štartom do systematickej vedeckej práce.
The Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences (founded in 1939) is a modern workplace that currently employs more than 70 professional and scientific staff – archaeologists, but also colleagues from several collaborating natural science disciplines. For more information about the department, see www. sav.sk/Science groups/Historical sciences/Institute of Archaeology; www. archeol.sav.sk.
The Institute is an independent education centre for three (Constantine The Philosopher University in Nitra) and four-year (Comenius university, Bratislava) in external and internal mode in the field of archaeology in conjunction with several Slovak universities. Upon successful graduation, the doctoral student receives the title “Philosophiae doctor” (PhD.) Currently, internal doctoral students receive a tax-free scholarship of 807 € per month during the first part of study and 940 € per month after a successful dissertation examination. Doctoral students supervised by renowned supervisors have good working conditions at the institute and are usually immediately involved in research projects, which improves their communication in the research area, work mobility and material and technical equipment.
The thesis topics offered are based on the needs of contemporary archaeological research in the Central European area and can be a good start to systematic scientific work for their future researchers.
Viac informácii u štúdiu/More information about study:
S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že 13. mája 2022 nás po ťažkej chorobe navždy opustil náš priateľ, kolega, archeológ, vedúci archeologického oddelenia Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave PhDr. Branislav Lesák.
Jeho rodine, blízkym a priateľom vyjadrujeme úprimnú sústrasť.
3D vizualizácia hrobky z Popradu (ZBSA, Schleswig)
V týchto dňoch sa na dvoch kamiónoch na Slovensko vrátila posledná časť jedinečnej drevenej architektúry starej vyše 1600, ktorá bola od preskúmania hrobky v Poprade-Matejovciach v roku 2006 v severonemeckom Schleswigu v starostlivosti svetoznámych špecializovaných laboratórií na konzerváciu mokrého historického a prehistorického dreva – Museum für Archäologie a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie, Schleswig.
Hrobka, doslova podzemný dom mŕtveho, bola náhodne objavená pri výstavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Napriek dávnemu vykradnutiu sa vďaka vhodným pôdnym podmienkam zachovalo to, čo štandardne archeológovia nenachádzajú – drevo, kože, textílie a ďalšie organické nálezy, napríklad z dreva vysústružené posmrtné lôžko či stôl, kožené púzdro na luk, časti vzorovanej tapisérie, drevený sarkofág, drevené máry, na ktorých niesli mŕtveho do hrobu a množstvo ďalších jedinečných predmetov. Zatiaľ čo samotný inventár hrobky sa konzervoval napustením konzervačného roztoku, tzv. polyetylénglykolom (PEG). Približne 10 ton driev z podzemného zrubu sa konzervovalo novo vyvinutou metódou kontrolovaného procesu prirodzeného vysušovania. Tento ekologický spôsob si, na rozdiel od pôvodných plánov, vyžiadal o viaceré roky dlhší čas, ktorý bude pokračovať aj po prevezení nálezov v špeciálnych klimatizovaných depozitároch Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Konzervovanie inventára hrobky a jej vyhodnotenie je učebnicovým príkladom medzinárodnej spolupráce.
Toto vedecké pracovisko ich vybudovalo z vlastných zdrojov práve pre akútnu potrebu dlhodobej starostlivosti o vzácne pamiatky z organických materiálov zo Slovenska, ktoré sú nenahraditeľnou databankou informácií o životnom prostredí a ľudskej aktivite v našej dávnej minulosti. Ich energeticky náročná prevádzka bude prirodzene značnou záťažou rozpočtu.
Konzervovanie celého inventára popradskej hrobky a jej vyhodnotenie je učebnicovým príkladom medzinárodnej spolupráce. Na tomto jedinečnom projekte sa popri slovenskej a nemeckej inštitúcii v rôznom rozsahu podieľali aj významné pracoviská z mnohých európskych krajín.
Slávnostný podpis memoranda o vrátení nálezov na Slovensko (Zľava: Dr. Tereza Štolcová, Dr. Karol Pieta, doc. M. Ruttkay, prof. C. von Carnap Bornheim, Dr. Nina Lau).
Základný príbeh hrobky a výsledky jej výskumu boli sprístupnené v množstve vedeckých štúdií, ale aj v sumarizujúcej a záujemcovi o modernú vedu zrozumiteľnej monografii, ktorá práve prichádza na náš trh pod názvom Knieža z Popradu a jeho hrobka. Zároveň vychádza prvý diel rozsiahlej štvorzväzkovej publikácie, určenej pre európsku vedeckú komunitu.
Slávnostné oficiálne vrátenie driev prebehlo za prítomnosti nemeckých i slovenských špecialistoví 9. mája v Nitre za prítomnosti Predsedu Slovenskej akadémie vied prof. Pavla Šajgalíka a generálneho riaditeľa Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry dr. Radoslava Ragača. Súčasťou bola tlačová konferencia, ktorej sa zúčastnili reprezentanti celoštátnych I regionálnych médií. Na záver sa slávnostne uviedla publikácia Knieža z Popradu a jeho hrobka, ktorej autormi sú Karol Pieta a Tereza Štolcová.
Karol Pieta, Matej Ruttkay
Foto: Matej Ruttkay
Slávnostný príhovor predsedu SAV P. ŠajgalíkaUvedenie do života publikácie o hrobke posypaním lieskovými orechmi (v hrobe sa ich našlo niekoľko desiatok). Zľava: prof. P. Šajgalík, predseda SAV, Dr. T. Štolcová, Dr. K. Pieta, doc. M. Ruttkay, Dr. R. Ragač gen riaditeľ MK SR.
Časti hrobky v depozitári Archeologického ústavu SAV.Rekonštrukcia popradskej hrobky.Príchod drevenej architektúry na Slovensko.
Poprad-Matejovce – plán hrobky zobrazujúci rozloženie nálezov (ZBSA, Schleswig).
Ako posledná časť jedinečnej drevenej architektúry starej vyše 1600 rokov sa na dvoch kamiónoch na Slovensko vracia rozsiahly súbor súčastí hrobovej komory, ktorá bola od objavu hrobky v Poprade-Matejovciach v roku 2006 v severonemeckom Schleswigu v starostlivosti svetoznámych špecializovaných laboratórií na konzerváciu mokrého historického a prehistorického dreva. Tamojšia významná vedecká inštitúcia Museum für Archäologie a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie pri Stiftung Schleswig-Holsteinische Landesmuseen, Schloss Gottorf, Schleswig sa ako partnerská organizácia Archeologického ústavu SAV, v. v. i. a Podtatranského múzea odborne podieľala už aj priamo na štvormesačnom náročnom záchrannom výskume európskeho unikátu – kniežacej hrobky z konca 4. storočia. Hrobka, doslova podzemný dom mŕtveho, bola náhodne objavená pri výstavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Napriek dávnemu vykradnutiu sa vďaka vhodným pôdnym podmienkam zachovalo to, čo štandardne archeológovia nenachádzajú – drevo, kože, textílie a ďalšie organické nálezy. Práve v tom je jej jedinečnosť. Veď nájsť z dreva vysústružené posmrtné lôžko či stôl, kožené puzdro na luk, časti vzorovanej tapisérie, drevený sarkofág, drevené máry, na ktorých niesli mŕtveho do hrobu a množstvo ďalších jedinečných predmetov zo začiatku doby sťahovania národov je snom každého archeológa.
Veľký objem asi 10 ton vážiacich driev z podzemného zrubu, t. j. vonkajšej komory, včítane jej podlahy a plochej strechy nebolo možné z technických a najmä z finančných dôvodov konzervovať osvedčenou metódou – napustením konzervačným roztokom, tzv. polyetylénglykolom (PEG). Nemeckí odborníci preto po dohode a v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v. v. i. vyvinuli novú metódu kontrolovaného procesu prirodzeného vysušovania popradských driev. Tento ekologický spôsob si, na rozdiel od pôvodných plánov, vyžiadal o viaceré roky dlhší čas záverečných úprav, ktorý bude pokračovať aj po prevezení nálezov v špeciálnych klimatizovaných depozitároch Archeologického ústavu SAV v Nitre. Toto vedecké pracovisko ich vybudovalo z vlastných zdrojov práve pre akútnu potrebu dlhodobej starostlivosti o vzácne pamiatky z organických materiálov zo Slovenska, ktoré sú nenahraditeľnou databankou informácií o životnom prostredí a ľudskej aktivite v našej dávnej minulosti. Ich energeticky náročná prevádzka bude prirodzene značnou záťažou rozpočtu tohto vedeckého pracoviska. Vysoké čiastky, ktoré boli v priebehu viac ako pätnástich rokov z vnútorných zdrojov oboch inštitúcií vynaložené na výskum, dokumentáciu a konzerváciu, sú dobrou investíciou do jednej z našich najvýznamnejších archeologických pamiatok.
Vyšla prvá z monografií o slávnej kniežacej hrobke z Popradu:
