Poloha I/„Havránok“
Realizácia výskumu: vedúca výskumu: Mgr. Lucia Benediková, PhD.
Odborná spolupráca: Mgr. Miriam Švihurová, PhDr. Karol Pieta, DrSc.
Rok výskumu: 2015
Druh výskumu: revízny, pre vedecké a dokumentačné účely
Druh náleziska: fortifikácia
Datovanie: stredná až neskorá doba laténska
Revízny výskum sa uskutočnil v juhozápadnom segmente neskorolaténskeho valu na Havránku, ktorý sa skúmal v rokoch 1965 – 1966 v rámci sondy III (K. Pieta; predbežná publikácia p. Archeologické rozhledy XIX, 1967, 618 – 620, 624 – 631). Cieľom bolo overenie stratigrafie a vyzdvihnutie vzoriek z vrstvy zuhoľnatených rastlinných makrozvyškov, ktorá mala podľa pôvodnej interpretácie patriť najstaršiemu horizontu osídlenia na lokalite (tzv. vrstva pod valom; p. aj K. Pieta 1982: Die Púchov Kultur. Nitra, Taf. XXVII: 13-27), pre potreby datovania C14.
Výskum sa realizoval v rámci projektu APVV-14-0842 ako jedna z viacerých analogicky zameraných terénnych aktivít v regióne Liptova v roku 2015 (p. Demänovská Dolina, Závažná Poruba), ktorých spoločným cieľom bolo získanie dostatočného množstva prameňov dôležitých pre poznanie neskorohalštatského až stredolaténskeho osídlenia Liptova.
Po odstránení náletovej zelene sa začistil severný profil bývalej sondy III v dĺžke 4 m, do max. hĺbky 2,8 m, v ktorej bolo dosiahnuté podložie. Podarilo sa doložiť dve fázy existencie valu (obidve pravdepodobne s prestavbami) – hornú neskorolaténsku – podľa keramiky skôr z druhej polovice neskorej doby laténskej (možno staršia vrstva tejto fázy sa bude dať datovať aj skôr – všetka keramika však nebola zatiaľ preverená), spodnú zatiaľ nedatovanú, so zvyškami mohutnej kamennej konštrukcie z veľkých pieskovcových platní, ktorú čiastočne prekrývala a čiastočne sa nachádzala v jej vnútri zreteľná a pomerne hrubá vrstva prepálených rastlinných makrozvyškov (miestami s mocnosťou okolo 40 cm). Keramika z tejto fázy valu je, žiaľ, atypická, preto sa bude dať pri chronológii opierať výlučne o výsledky C14 analýz (stále teda môže ísť aj o staršiu fázu v rámci neskorej doby laténskej). Zo všetkých kontextov a vrstiev v rámci skúmanej plochy boli systematicky odoberané archeobotanické vzorky (a, prirodzene, všetok archeologický a archeozoologický materiál; 47 prírastkových čísel keramiky, 63 prírastkových čísel rastlinných makrozvyškov, 14 prírastkových čísel kostí, 1 drobný predmet), v ktorých sa makroskopicky dajú zistiť veľké koncentrácie obilnín, s menšou prímesou strukovín (dalo by sa povedať, že jednotlivé vzorky ani neobsahujú hlinu, ale čistý rastlinný materiál).
Už zo stratigrafických pozorovaní je zrejmé, že mohutná vrstva zuhoľnatených rastlinných makrozvyškov sa nenachádza pod valom, ako to bolo prezentované po výskume v rokoch 1965 – 1966. V zhode s pôvodnom interpretáciou však zrejme predstavuje súčasť najstaršieho horizontu archeologických prameňov na tomto mieste Havránka, t. j. staršej fázy juhozápadnej časti valového opevnenia. Kľúčové výsledky výskumu – fakty pre absolútnu chronológiu doby laténskej – prinesú až v najbližšej budúcnosti plánované C14 analýzy získaného materiálu. Jedným z cieľov výskumu bolo získať pramene pre koreláciu relatívnej a absolútnej chronológie, čo sa však, žiaľ, vzhľadom na atypickú keramiku zo spodnej vrstvy valu, nepodarilo. Pri stanovovaní vedeckých cieľov terénneho výskumu však, samozrejme, nie je možné predvídať, aký charakter bude mať získaný archeologický materiál.