Hlinené modely obytných a hospodárskych stavieb

Neolit, eneolit

Mgr. Jozef Ďuriš, PhD.

VEGA-2-0062-21 (Odraz sociálno-ekonomických zmien v štruktúre zakladania a budovania pravekých sídlisk)

Trojrozmerné hlinené modely/plastiky obytných a hospodárskych stavieb, spájané s ikonografiou domu sa najčastejšie vyskytovali v období neolitu a eneolitu, pričom v rámci informačných prameňov patria medzi sekundárne zdroje informácií, ktoré podávajú nepriame, avšak autentické svedectvá o stavebných konštrukciách obytných a hospodárskych stavieb. Na jednotlivé hlinené modely/plastiky pravekých stavieb, ako na hodnoverný a objektívny zdroj informácii, vzniká sporný pohľad viacerých bádateľov, a to aj vzhľadom na ich štylizovaný charakter a pomerne zjednodušenú formu vyobrazovania konštrukčných prvkov (častokrát bez detailov). Taktiež vzniká otázka, či konštrukcie a stavebné techniky, zachytené na jednotlivých hlinených modelov, interpretovaných ako (zväčša malé) hospodárske stavby (vrátane studní, prípadne pohrebné, sakrálne, opevňovacie objekty), boli pravidelne používané aj zložitejších konštrukciách, väčšinou priestranných obytných domov.

Hlinené modely/plastiky obytných a hospodárskych stavieb sa objavovali už v starom eneolite, v prostredí kultúr stredného Podunajska, Balkánu a západnej Ukrajiny, pričom jednotlivé modely prevažne pochádzali zo sídliskových nálezových kontextov. Eneolitické hlinené plastiky sa dajú podľa charakteru zobrazenia rozdeliť na viaceré skupiny. Konkrétne prvú skupinu reprezentujú exteriérové modely s obdĺžnikovým pôdorysom, zvislými stenami a sedlovou strechou (rôznych veľkostí a s rôznym zobrazením detailov). Druhú skupinu tvoria modely interiérov stavieb, kde ide o skutočné miniatúrne znázornenia vnútorného vybavenia domu (pohľad zhora na okrúhlu alebo pravouhlú štylizovanú plošinu so zaoblenými rohmi, prípadne pohľad zhora do otvorenej nádoby, ktoré spravidla stáli na hlinených nôžkach). Tretiu skupinu tvoria fragmenty alebo ojedinele celé predmety, ktoré sa k modelom domov radia iba na základe jednotlivých znakov, a to sprostredkovane cez analógie celých exemplárov, pričom ich interpretácia býva pomerne často sporná.

Literatúra:

Bar-Yosef/Belfer-Cohen 1992 – O. Bar-Yosef/A. Belfer-Cohen: From foraging to farming in the Mediterranean Levant. In: Gebauer A. B., Price T. D. (eds) – Transition to agriculture in Prehistory. Madison, Wisconsin: Prehistory Press, 1992, 21–48.

Böhm 1941 – J. Böhm: Kronika objeveného věku. Praha 1941.

Caselli 1983 – C. Caselli: History of Everyday Things, London 1983.

Dvořák 1997 – P. Dvořák: Domček z Branča. Klenotnica slovenskej minulosti. Nedeľná Pravda 27, 1997, 26.

Kaminská 2007 – Ľ. Kaminská: Praveké osídlenie pieskovej duny Veľká Moľva v Číčarovciach. Slov. Arch. 55, 2007, 203–260.

Kováč a kol. 1998 – D. Kováč a kol.: Kronika Slovenska 1. Od najstarších čias do konca 19. storočia. Fortuna Print Bratislava 1998.

Marianovič 1993 – B. Marianovič: Les Balkans Centraux et la Pannonie du Sud, Atlas du Neolithique européen, L´Europe orientale, E.R.A.U.L. No. 45, Liége, 1993, 111–126.

Müller-Karpe 1968 – Müller-Karpe: Handbuch der Vorgeschichte. Band II. Jungsteinzeit. München 1968.

Němejcová-Pavúková 1987 – V. Němejcová-Pavúková: Záchranný výskum v Kočíne. AVANS 1986, 1987, 75–76, 135.

Novotný 1963 – B. Novotný: Fragment hlineného modelu zo Štefanovej. Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Musaica 14 (III), Bratislava 1963, 5–10.

Ondruš a kol. 1996 – V. Ondruš a kolektív: Pravěk Moravy, Brno 1996.

Palliardi 1916 – J. Palliardi: Hliněné modely neolitických chýší. Časopis moravského musea zemského 16, Brno 1916, 41–52.

Pavlů 2007 – I. Pavlů: Tvar a idea neolitického domu. Pravěk NŘ 15/2005, Brno 2007, 13–23.

Pavúk/Šiška 1971 – J. Pavúk/S. Šiška: Neolitické a eneolitické osídlenie Slovenska. Slov. Arch. 19, 1971, 319–364.

Podborský 1993 – V. Podborský: Na prahu doby kovové (eneolit) – Jordanovská skupina. In: autorský kolektiv, Pravěké Dějiny Moravy, Brno 1993, 158–160.

Raczky et. al. 1985 – P. Raczky/M. Seleanu/G. Rózsa et al.: Öcsöd-Kováshalom. The intensive Topographical and Archaeological Investigation of a Late Neolithic Site. Preliminary Report. MittArchlnst 14, 1985, 251–278.

Raczky 1987 – P. Raczky: Öcsöd-Kováshalom. A settlement of the Tisza culture. In: P. Raczky: (Ed.), The Late Neolithic on the Tisza region. Koassuth Press. Budapest, Szolnok 1987, 61–83.

Seferiades 1993 – M. Seferiades: La Grece, Atlas du Neolithique européen, L´Europe orientale, E.R.A.U.L. No. 45, Liége, 1993, 7–60.

Tichý a kol. 2001 – R. Anýž/H. Dohnálková/I. Dohnálková/L. Ducháč/M. Končelová/M. Slezák/E. Stachová/M. Štěpán/R. Thér/A. Tichá/R. Tichý: Příspěvek k poznání stavby pravěkého domu kůlové konstrukce. Živá archeologie, (Re)konstrukce a experiment v archeologii 2, 2001, 45–74.