Rôzne techniky a kompozície exteriérovej výzdoby obvodových stien domov

Neolit, eneolit, doba bronzová

Mgr. Jozef Ďuriš, PhD.

VEGA-2-0062-21 (Odraz sociálno-ekonomických zmien v štruktúre zakladania a budovania pravekých sídlisk)

Povrchová úprava obvodových stien domov, vrátane exteriérovej/interiérovej výzdoby plošných povrchových omietok obvodových stien bola pravdepodobne pomerne bežnou súčasťou pravekých stavieb, pričom jej výskyt sa sporadicky objavuje v našom prostredí už v starom neolite, pričom od mladého neolitu sa jeho frekvencia zvyšuje (najmä v priestore juhovýchodnej Európy), ale postupne aj v strednej Európe. V neskoršom období (eneolite) sa na našom území povrchová úprava a výzdoba stien objavuje už pomerne častejšie a v dobe bronzovej (vrátane náročnej plastickej výzdoby stien) sa pravdepodobne stala štandardom (čo potvrdzujú aj viaceré nové nálezové kontexty).

Napriek tomu, že plošná povrchová úprava obvodových sien, konkrétne ich plošného povrchového omazu (respektíve povrchovej omietky) nesúvisela priamo s konštrukciami stien jednotlivých stavieb, vytvára špecifický zdroj informácii, ktoré poskytujúci hneď niekoľko informačných úrovní:

estetický rozmer (rôznorodosť výzdobných motívov, výtvarná kompozícia, variabilnosť spôsobov/techník výzdoby – napríklad maľovaná, rytá, plastická výzdoba atď.)
nadstavbový rozmer (symbolické, náboženské motívy – ochrana stavby pred zlými duchmi alebo pred prírodnými živlami)
hygienický rozmer (v prípade plošných náterov s prírodnými antibakteriálnymi účinkami, prípadne náterov čiastočne pohlcujúcich zápach alebo spomaľujúcich šírenie plesní – v podobe najmä rôznych foriem vápenných alebo sadrových omietok s rôznymi prímesami, prípadne ich kombinácie.

Technológia vypaľovania vápenca, respektíve najjednoduchší spôsob výroby vápna bolo milierovanie – pomalé horenie za minimálneho prístupu vzduchu, ale pri relatívne vysokej teplote, pričom vo vnútri miliera – veľká hranica dreva, ktorá je zvonku utesnená hlinou, dochádza k chemickej reakcii, pri ktorej sa pálená hornina – vápenec mení v oxid vápenatý za uvoľňovania oxidu uhličitého. Táto technológia výroby sa udržala z obdobia praveku až do stredoveku (prípadne ranného novoveku).

praktický rozmer – najmä u plošných povrchových náterov obvodových stien – tzv. bielenie stien (najmä biela farba a jej odtiene svetlej šedej, prípadne svetlé farby a ich odtiene – modrá/žltá/červená), zabezpečovali v interiérovej forme lepšie rozloženie a šírenie svetla v interiéroch stavieb s obmedzeným množstvom okenných otvorov, pričom v exteriérovej forme aplikovania na obvodové steny zabraňovali v letnom období prehrievaniu objektov (čiastočný odraz slnečných lúčov od plošných svetlých náterov sien)
izolačný (konštrukčný) charakter, kedy predovšetkým vyhladená tenká plošná vrstva povrchovej omietky (väčšinou iba 1–3 mm), niekedy aj s plošným náterom mohla spomaľovať/zamedzovať povrchovej erózii hlineného výmazu stien stavieb, vďaka ochrane pre vlhkosťou vzduchu, priamym dažďom a teplotnými zmenami (vrátane negatívneho pôsobenia mrazu) na povrch obvodových stien stavieb

V rámci použitia exteriérovej/interiérovej výzdoby na plošné povrchové omietky obvodových stien vzniká však otázka, či výzdoba (najmä maľovaná výzdoba) nebola striktne aplikovaná iba v interiéri stavieb, pretože vplyvom počasia (vlhkosť vzduch, dážď, mráz) by sa maľba rôzneho charakteru nedochovala (respektíve by mohla zaniknúť už počas existencie stavby). Nie je však vylúčené, že maľovaná výzdoba bola aplikovaná na partie stien, ktoré boli systematicky kryté napríklad väčším presahom strechy alebo sa nachádzali v závetrí, kde boli chránené pred prevládajúcim smerom zrážok. Taktiež je možné, že maľovaná výzdoba (nielen priestorovo malé vzory/motívy) ale aj plošná maľovka povrchových omietok sa jednoducho pomerne často obnovovala, čo mohlo súvisieť aj bežnou sezónou opravou erodovaného hlineného výmazu, náhodne sa objavujúceho na niektorých miestach obvodových stien stavieb.

Literatúra a ostatné pramene – web link:

Caselli 1983 – C. Caselli: History of Everyday Things, London 1983.

Csányi/Stanczik 1992 – M. Csányi/I. Stanczik: Tiszaug-Kéménytető. In: I. Boná – Bronzezeit in Ungarn. Forschungen in Tell-Siedlungen an Donau und Theiss, Museum für Vor- u. Frühgesch., Frankfurt a. Main 1992, 115–119.

Čaplovič 1956 – P. Čaplovič: Hurbanovo–Bacherov majer, neolitické sídliště. Arch. Rozhledy 8, 1956, 311–321, 340–343.

Dvořák 1997 – P. Dvořák: Domček z Branča. Klenotnica slovenskej minulosti. Nedeľná Pravda 27, 1997, 26.

Ďuriš 2015 – J. Ďuriš: Architektúra domu mladšej a neskorej doby kamennej na juhozápadnom Slovensku na základe analýzy mazanice. Archaeologica Slovaca Monographiae, Studia, Tomus XXIII, Nitra 2015.

Ďuriš 2018 – J. Ďuriš: Radzovce v období popolnicových polí – Architektonická rekonštrukcia stavieb na základe analýzy mazanice. AÚ SAV Nitra 2018.

Horváth 1987 – F. Horváth: Hódmezővásárhely-Gorsza. A settlement of the Tisza culture. In: P. Raczky: (Ed.), The Late Neolithic on the Tisza region. Koassuth Press. Budapest, Szolnok 1987, 31–46.

Horváth 2007 – T. Horváth: Maszk, Balatonőszöd – Temetői Dűlő, (Nincs diacím), 2007.

Horváth 2008 – T. Horváth: Balatonőszöd – an Unusual Baden Settlement? In: M. Furholt, M. Szmyt, A. Zastwany (eds.) – The Baden Complex and the Outside World. Proceedings of the 12th Annual Meeting of the EAA in Cracow 19-24th September 2006. Studien zur Archäologie in Ostmitteleuropa Band 4. Bonn 2008, 71–89.

Karul/Eres/Özdoğan/Parzinger 2003 – N. Karul/Z. Eres/M. Özdoğan/H. Parzinger: Aşaği Pinar I. Einführung, Forschungsgeschichte, Stratigraphie und Architektur. Studien im Thrakien-Marmara-Raum 1, Mainz 2003.

Lobisser 2006 – W. F. A. Lobisser: Construction of a circular ditch system and houses of the middle Neolithic. EuroREA, Journal of (Re)construction and Experiment in Archaelology, 3/2006, 11–15.

Otte et. al. 2002 – M. Otte/Mireille David-Elbiali/Christiane Eluère/Jean-Pierre Mohen: La Protohistoire. De Boeck Université Brussels 2002.

Palliardi 1916 – J. Palliardi: Hliněné modely neolitických chýší. Časopis moravského musea zemského 16, Brno 1916, 41–52.

Raczky et. al. 1985 – P. Raczky/M. Seleanu/G. Rózsa et al.: Öcsöd-Kováshalom. The intensive Topographical and Archaeological Investigation of a Late Neolithic Site. Preliminary Report. MittArchlnst 14, 1985, 251–278.

Raczky 1987 – P. Raczky: Öcsöd-Kováshalom. A settlement of the Tisza culture. In: P. Raczky: (Ed.), The Late Neolithic on the Tisza region. Koassuth Press. Budapest, Szolnok 1987, 61–83.