Činnosť v roku 2019
Teoretická práca. V prvom rade treba uviesť vydanie monografie „Medieval archery equipment from the territory of Slovakia“, v ktorej v nemalej miere figurujú aj nálezy zo študovaného územia. Do tlače sa pripravilo a aj vydalo druhé, opravené a rozšírené vydanie monografie „Budatínsky hrad“, ktorého prvé vydanie z roku 2017 sa veľmi rýchlo rozobralo. pokračovalo sa v písaní monografií „Zaniknutá stredoveká dedina v Nededzi – katalóg“, „Archeologická topografia stredovekého a novovekého dedinského osídlenia Kysúc“ a „Včasnostredoveké hradisko Veľký vrch v Divinke“, začali sa prípravné práce na monografii “Včasnostredoveké osídlenie severozápadného Slovenska“. Okrem uvedených monografií sa do tlače odovzdalo a vydalo šesť štúdií. Riešitelia prezentovali svoju činnosť v rámci projektu piatimi referátmi na medzinárodných vedeckých podujatiach doma i v zahraničí.
Hradisko Veľký vrch v Divinke. Počas siedmej, poslednej výskumnej sezóna na hradisku sa v polohe Veľké Salašky ukončil výskum včasnostredovekej brány.
Stredoveký hrádok v Divinke. V polohe Hradisko sa uskutočnila druhá výskumná kampaň na vrcholnostredovekom hrádku.
Lidarové snímkovanie a povrchový prieskum. Letecké skenovanie krajiny sa v tomto roku sústredilo na oblasť Divinky. Z takto získaného podkladu sa vytvoril vrstevnicový plán Veľkého vrchu i polohy Hradisko. Na lidarových mapách Kysúc sa rozpoznali a v teréne overovali relikty starého osídlenia v katastroch viacerých obcí.
Terénne aktivity
Divinka, poloha Veľký vrch
Sedemročný výskum hradiska na Veľkom vrchu sa ukončil v roku 2019. V poslednej sezóne sa terénne práce sústredili na doskúmanie objektu brány, prehradzujúcej prístupovú cestu vedúcu z Považia. Zdokumentoval sa plošný rozsah najstaršej antropogénnej vrstvy, ktorá vznikla počas výstavby a používania objektu, čiže je staršia, než jeho deštrukčné vrstvy. V zemine sa zriedkavo vyskytovali zvieracie kosti a črepy z rozbitých veľkomoravských nádob, našlo sa aj súveké železné zubadlo. V zázemí brány, na svahu nad ňou sa odkryli súvrstvia obsahujúce črepy všetkých troch dejinných epoch, počas ktorých bolo hradisko osídlené. Zistilo sa však, že vrstvy vznikli zosuvom z brala Malého vrchu týčiaceho sa nad svahom.
Povrchový prieskum
Účelom povrchových prieskumov bola verifikácia lidarových anomálií nameraných na vybranom území Kysúc. Na základe vybraných toponomastických prameňov sa vyhľadávali relikty sídelnej, ťažobnej a výrobnej činnosti a overoval sa aj súčasný stav niektorých známych archeologických lokalít.
Čierne: rekognoskácia terénu v polohe Valy podľa lidarových záberov, zdokumentovali sa nové prvky medzi redutou 1 a 2.
Oščadnica: zistený zaniknutý cestný ťah medzi osadou Rovné a Švancárovci.
Ochodnica: prieskum v polohách Belajov vrch (708 m n. m.) a Lazy (577 m n. m.).
Oškerda/Snežnica: overenie valového systému v polohe Malý Vreteň (653 m n. m.), porovnanie s lidarovým zobrazením.
Radoľa: prieskum v polohách Koscelisko, Hradisko, Podhradiská.
Horný Vadičov: overenie lidarových anomálií v polohe Diely, interpretované ako relikty zárubku.
Horný Vadičov: overenie valového systému v polohe Ľadonhora (999 m n. m.), porovnanie s lidarovým zobrazením.
Horný Vadičov: polohy Veselé a Uhlisko, zistené relikty sídelných terás, ide pravdepodobne o zaniknutú osadu.
Stará Bystrica: vyhľadávanie reliktov novovekého hámora v okolí riečky Bystrica pri odbočke do Radôstky, známeho z písomných prameňov.
Radôstka: osada Hulákovci, vyhľadávanie reliktov železitých rúd.
Nový Bystrica: areál skanzenu Vychylovka. Overovanie dôvodov prítomnosti železnej trosky. Zistilo sa, že sa nachádza v sekundárnej polohe, dovezená bola počas výstavby a úpravy areálu skanzenu. Prítomnosť trosky sme identifikovali aj na viacerých miestach v rámci úpravy lesných ciest a na telese lesnej železnice.
Teplička nad Váhom: identifikácia mohylníka v polohe Kolianske, jeho geofyzikálny prieskum pomocou georadara a geodetické zameranie lokality. Pripravený výskum jednej z mohýl znemožnil Krajský pamiatkový úrad svojím vecne nevyargumentovaným byrokratickým rozhodnutím.